Výstava JOZEF KIŠ – ČLOVEK, KTORÝ PRETVORIL BAČKU autorky Dr. Mirjany Đekić predstavuje obdobie zahŕňajúce koniec 18. a začiatok 19. storočia a najvýznamnejšie udalosti na území Bačky prostredníctvom pôsobenia jedného človeka. Otvorenie výstavy Jozef Kiš: MUŽ, KTORÝ PREMENIL BAČKU sa uskutočnila 7. apríla 2026 o 19:00, Múzeum Vojvodiny, Dunajská 35, Nový Sad. Redakciu DAV DVA informovala Dunja Andrić, vedecká pracovníčka Archívu Vojvodiny.
Jozef Kiš sa narodil 19. marca 1748 v Budíne, v pomaďarčenej slovenskej dôstojníckej šľachtickej rodine evanjelického vierovyznania, pochádzajúcej z Novohradskej župy. Jeho práca a prínos boli rozhodujúce pre vznik Veľkého Františkovho kanála (Ferenc-csatorna) na prelome 18. a 19. storočia, po veľkom príleve mnohonárodnostného obyvateľstva organizovaného počas veľkých kolonizácií za cisárovnej Márie Terézie (1762 – 1772) a cisára Jozefa II.
Jeho brat Kiš Gábor (1751 – 1800), Jozefov oddaný spolupracovník, svojím grandióznym dielom – kanálom, ktorý pretína Bačku a spája rieky Dunaj a Tisa – umožnil, aby starousadlícke aj novoprichádzajúce obyvateľstvo žilo život naplnený všetkými úlohami, ktoré pred nich stavala vrchnosť.
Skúmaním početných plánov možno doplniť obraz významných udalostí z oblasti hydrografie, ktoré umožnili život na úrodnej rovine niekdajších močiarov, barín a bažín. Veľký báčsky kanál ako plavebná cesta umožnil zrýchlený rozvoj strednej Bačky, ktorá sa časom rozvinula na významné priemyselné centrum. Využívajúc poznatky získané na cestách po západnej Európe, Jozef Kiš projektoval plavebné komory, ale aj organizoval spôsob financovania takýchto veľkých projektov prostredníctvom akciových spoločností.
Okrem hydrotechniky a organizácie sa Jozef Kiš zaoberal aj projektovaním a pretváraním jestvujúcich sídiel, výstavbou verejných budov – mestských domov v Subotici a Sombore, kostolov a farských budov. Po odvolaní z funkcie riaditeľa Veľkého báčskeho kanála projektoval školské budovy a menšie objekty, ktoré dopĺňajú paletu jeho širokých vedomostí a schopností.
Výstavné panely ukazujú, že sa venoval aj hospodárskym objektom, ako sú typické objekty ľudovej techniky – veterné mlyny a budova pivovaru, v ktorého areáli sa nachádzal veterný mlyn. Zobrazený je aj sklad na uskladnenie kukurice. Budúcim generáciám zanechal tento významný staviteľ a usilovný človek epitaf na svojom pomníku:
„Tu odpočíva Jozef Kiš, maďarský šľachtic, o ktorého nesmrteľnosti svedčí tento Františkov kanál a smrteľnosť označuje tento mramor.“
Zomrel v Sombore roku 1813.
Vystavené plány a projekty sa z väčšej časti uchovávajú v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti, a predstavené dokumenty, fotografie a pohľadnice sú vo vlastníctve štátnych inštitúcií a súkromných zberateľov z Vojvodiny, ktorým ďakujeme za spoluprácu.
