Jozef Sipko: Slovania, držme spolu

27. 2. 2020 som vystúpil vo Svidníku s prednáškou na tému: Rusko, Západ a my. Organizátorom podujatia bola miestna organizácia Rusínskej obrody na Slovensku a jej predseda J. Fecuš. Podujatie sa uskutočnilo v mestskej knižnici, pričom hneď na úvod som zažil krásne prekvapenie.

Hudobná skupina v zostave 8 chlapov, z toho 5 hrali na heligónkach, zahrala a zaspievala niekoľko rusínskych piesni a najviac dojala známa pieseň Mnohaja, blahaja lita, ktorú všetci prítomní ťahali postojačky. Známy etnograf prof. Čižmár v príhovore venoval uvedený minikoncert môjmu stále prebiehajúcemu jubileu. Dostal som peknú kyticu a mnoho najcennejších darčekov, ktoré sú najvzácnejšie v podobe úprimných, žičlivých a priateľských slov. Pánovi Fecušovi a jeho manželke, ktorá nás priviezla do Svidníka z Prešova a ostatným prítomným som hlboko vďačný práve za tie družné slová a za krásnu priateľskú atmosféru. Po oficiálnej časti sa rozprúdila bohatá debata a precítil som, že s tými Svidničanmi máme mnoho spoločného. V prvom rade mám na mysli naše hodnotové hľadania, veď naša generácia má za sebou bohatý a neraz pohnutý život a v súčasnosti sa dostávame do obdobia, kedy náš slovanský svet ako keby sa rúcal. Je to však záležitosť nás všetkých a nie iba politického systému. Mnohokrát sa otvárala a stále sa aktualizuje téma slovanstva, panslavizmu, slovanofilstva a v rámci oficiálnej spolitizovanej ideológie uvedené témy boli všade aj u nás skompromitované. Pritom to platí stále. Slovanská vzájomnosť by sa zrejme mala rozvíjať nie v rámci politických koncepcií, lebo v konečnom dôsledku všetky politické prúdy sa reálne spochybňujú, ale by mala byť jedným z hlavných snažení v duchovnej a kultúrno-spoločenskej oblasti. Nakoniec to evidujeme každý deň v hlavných médiách, keď sa otvárajú témy o hrozbe Ruska pre náš svet. V jednej z nedávnych televíznych relácií bývalý zamestnanec Ústavu marxizmu leninizmu pôvodom z Ruska tvrdil, že Rusko je nielen hrozbou, ale ohrozuje nás takisto ruská propaganda. Pritom na otázku jedného diváka, ktorý zdôraznil, že on nezaevidoval nejakú ruskú propagandu, zato presadzovanie Západu evidujeme na každom kroku, napríklad každý deň na TV sú prezentované desiatky západných filmov, väčšinou kriminálneho obsahu, dotyčný bývalý sovietsky marxista-leninista pripomenul, že existuje skrytá ruská propaganda. Zrejme ju treba veľmi usilovne hľadať.

Naša debata nás svojim spôsobom posilnila a opakovane sa potvrdilo, že potrebujeme mať pocit osobnej vnútornej slobody, aby sme mohli napĺňať jeden z hlavných cieľov života – hľadanie PRAVDY-ISTINY. Nie náhodou v rámci jazykovedných hľadaní sa vytvorila vedecká disciplína pod názvom Lingvistika pravdy a lži a určite najviac materiálu na jej výskum nájdeme v médiách. Keď uvažujeme nad slovanskou témou, tak v súčasnosti okrem iného registrujeme hádam najviac nepriateľstva v našom svete. Dali sme sa svojim spôsobom zviesť k rôznym formám etnofóbie, ktorá najviac dominuje medzi predstaviteľmi jednotlivých slovanských národov. Teda medzi ľuďmi toho istého slova.

Po návrate domov podobné myšlienky vo mne intenzívne prúdili a aj to svedčí o veľkej aktuálnosti danej témy, ktorej sa treba venovať čo najviac. Lebo aj v súvislosti z blížiacim sa 75. výročím Víťazstva nad fašizmom sa ponúkajú často vedome nepravdivé verzie o mnohých stránkach druhej svetovej vojny. O tom by mohli hovoriť napríklad mnohí obyvatelia Svidníckeho kraja, kde prebiehali najkrutejšie boje v rámci celého Československa. Je nanajvýš potrebné zbierať a zhromažďovať svedectvá o týchto strašných časoch, aby sa súčasníci poučili, čo znamená vojna. Je to mimoriadne potrebné najmä keď si uvedomíme, aké obrovské prostriedky sa v našich časoch vynakladajú na zbrojenie. To je 75 rokov po vojne najväčší zdroj ziskov pre dnešných finančníkov. Podľa niektorých údajov táto suma ročne dosahuje okolo 2 biliónov dolárov! Kto to potrebuje? A okolo 258 miliónov detí nechodí do školy! Ľudstvo ako celok sa doteraz nepoučilo zo vzájomného nepriateľstva a vojnových hrôz. Tí, čo vojny začínali, skončili bez vlastných hrobov! Boli súdení ako vojnoví zločinci, no vojnové vraždenie pokračuje v rôznych oblastiach našej Matičky-Zeme ešte aj v 21. storočí.

Svidnícke stretnutie mňa svojim spôsobom mobilizovalo ešte k intenzívnejšiemu hľadaniu dobra a krásy, lebo podľa F. M. Dostojevského: Krasota spasjot mir – Krása zachráni svet.

prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD.

---