Juraj Janošovský: Čakať, vyčkávať (…najhoršia smrť je z vydesenia)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Sledujúc katastrofu buržoáznej demokracie („najlepší“ americký politik je dementný, krívajúci starec, ďalší príklad: slovenský premiér – podvodník s IQ a mentalitou pouličného šarvanca) sa zdá, že sa režim svetovej oligarchie rúca. Očakávaný príchod pandémie (ako inak prekryť a odôvodniť všeobecnú krízu) potvrdil, že v kúte, zbavená zmyslu, kope plutokracia bezhlavo okolo seba.

Oficiálna opozícia (Trump či Pellegrini) nie sú schopní šancu využiť. Nemajú „gule“ postaviť sa a zbaviť sa kurately megamajetných. Ak je to ich kalkul, dá sa rozumieť, že hydra síce stráca hlavy, ale pokiaľ stojí na zemi, stále dorastajú nové. A je potrebné vyčkať, kým aj Bidenovi či Matovičovi voliči, zistia, že ich voľba je historický omyl! Niežeby volebné výsledky určovali voliči (čo by potom faktúrovali média a volebné agentúry?!?), no, bez brieždenia v hlavách občanov, každá revolúcia skončí majdanom „násťročných“, bojujúcich za súkromnú „šťastnú budúcnosť“ (ani netušia, že nejde o ich, ale o budúcnosť plutokracie).

Alternatíva Savanarolovskej chiropraktickej opozície iba rinčí zbraňami! Obkolesení prázdnymi, no rozčúlenými hlavami, sa ich rozumkárenie potýka s podienkovým životom. Večernú senzáciu, ráno prehluší politický bankrot niektorej mainstreamovej celebrity…Trumpových (aj mojich) rovesníkov ženie na barikády obava, že už „nestihnú“ urobiť víťazný zápis do (k-)análov! Fyzické, aj mentálne sily ubúdajú, mladícka nedočkavosť starcov má logiku… Súhra týchto obáv a degenerácie režimu mieša diabolský molotovov koktajl.

Mám obavy z pouličného víťazstva „goríl“, „occupywallstreet“, „kotlebovcov“. Nemajú program, čo s vlastným víťazstvom. Ich predstavivosť začína a končí v naivite tvrdenia, že oni sú tí poctiví, a s porazenými odíde lumpenelita. Mohli by zaskočiť na kus reči s J. Luptákom, ako sa na ich politický úspech rýchlo naočkavala nová lumpenelita (s rovnakým programom)…

Rozumný program zmeny musí byť sofistikovanou reflexiou civilizačných zmien:

  • Vynútiť si reštitúciu koloniálneho drancovania a storočí genocíd a otrokárstva, od euroatlantických gaunerov.
  • Zaviesť enviromentálne oprávnenú cenu energie a surovín a vyrúbiť ich za celé priemyselné obdobie.
  • Zaťažiť finančné špekulácie progresívnou daňou a uplatniť ju aj na už realizované špekulácie a podvody.
  • Na verejné účely využiť licencie na užívanie civilizačných výdobytkov a vyúčtovať ich podľa skutočných ziskov
  • Zavedením priamej demokracie zabezpečiť spravodlivú účasť na užívaní celosvetovej svetovej produkcie.
  • Zaťažiť luxusnú spotrebu vysokými daňami a zrušiť dane na základné životné potreby.
  • Zaviesť všeobecný zákaz vojenských zariadení a zbraní, ich výroby, skladovania a predaja.
  • Prostriedky za využívanie energií a surovín využiť na medicínsky výskum a zdravotnú starostlivosť.
  • Prostriedky, zo zdanenia finančných špekulácií využiť na sociálne zabezpečenie – podporu mladých rodín, dôchodcov a invalidov.
  • Prostriedky z vojenských rozpočtov využiť na vzdelávací systém a verejné informačné zdroje.
  • Prostriedky za licencie na užívanie civilizačných výdobytkov použiť na rast miezd a skrátenie pracovnej doby na menej ako 25 hodín týždenne.

Kľúčom je odstrániť moc súčasnej plutokracie. To znamená nahradiť ju (plutokraciu) efektívnym systémom riadenia, kontroly a distribúcie. Celosvetové informačné siete, programové systémové riešenia sú už schopné zbierať, vyhodnocovať a riadiť optimálne využitie zdrojov a použitia vyrobených produktov. Ako odstrániť plutokraciu?

  • 1. Vzdelanou a informovanou civilizáciou (občianskou verejnosťou)
  • 2. Priamou demokraciou, bez možnosti manipulovať voličské rozhodnutia
  • 3. Nahradením funkcií plutokracie efektívnym monitorovacím, analytickým a riadiacim systémom, rešpektujúcim všeobecne dohodnuté pravidlá, priority a hodnoty.

Kto to má urobiť? Zatiaľ je jasné kto to neurobí:

  • Oligarchia
  • Médiokracia v rukách oligarchie
  • Nájomní vrahovia a politici, na výplatnej listine oligarchie
  • Chiropraktickí insitní revolucionári
  • Médiami a školským systémom zhlúpnutá verejnosť…

Ing. Juraj Janošovský

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Juraj Janošovský: Čakať, vyčkávať (…najhoršia smrť je z vydesenia)

  • 16. februára 2021 at 18:13
    Permalink

    Veľmi dobrý úvodný text do diskusie.
    Niekoľko poznámok. Najskôr k otázke ako odstrániť plutokraciu:
    Je nutné odstrihnúť plutokratov od výkonnej moci. Štátna výkonná moc by sa mala kompletne profesionalizovať. Podobne ako mnoho ďalších profesií (napríklad lekári, advokáti, farmaceuti, alebo hoci sudcovia a prokurátori), by štátny zamestnanec mal mať presne definovaný vzdelávací systém a kariérny postup. Žiadni politickí nominanti – outsideri. Tak až celkom navrch, len minister by mal mať hlavne metodickú, koordinačnú a kontrolnú funkciu, podobne ako policajný prezident.
    Treba zabezpečiť, aby sa k výkonnej moci nemohol dostať „politický podnikateľ“ predplatením volieb.

    K predtým spomenutému politickému programu:
    – Vynútiť si reštitúciu koloniálneho drancovania…
    Dobrý bod, ale má v sebe riziká. Nie je dobré urobiť to nejakým jednorazovým vyrúbením reparácií, lebo hrozí, že takto narýchlo nahromadené prostriedky sa budú chcieť „rýchlo aj minúť“ so všetkými spojenými rizikami neefektívnosti a korupcie (ako eurofondy). Ako lepšiu cestu by som videl relatívne percentuálne nízku daň na bilančné aktíva, nehnuteľnosti a finančný majetok, hlavne ten, ktorý nie je „v kolobehu“.

    – Zaviesť enviromentálne oprávnenú cenu energie…
    Táto požiadavka by sa obrátila hore nohami, keby existovala súčasná prax, že veľkoodberatelia majú množstevné zľavy a na druhej strane existuje penalizácia za nevyčerpanie zmluvne dohodnutého odberu. Treba urobiť redizajn energetického hospodárstva a výhľadovo by mal byť štát monopolným dodávateľom energií.

    – Zaťažiť finančné špekulácie progresívnou daňou…
    Finančné špekulácie? Načo niečo také pestovať?

    – Na verejné účely využiť licencie…
    Treba urobiť aj redizajn duševného vlastníctva a licencií. Veď v tomto súkromný sektor využíva služby štátu, ale neplatí za ne. Cez licencie by sa štátu mali vracať investície do školstva, zdravotníctva, informačnej infraštruktúry a podobne.

    – Zavedením priamej demokracie…
    Všeobecná priama demokracia by sa mala predovšetkým týkať legislatívy. Je treba kvôli tomu urobiť aj redizajn legislatívneho procesu, ale priamou demokraciou by mali najmä vznikať a schvaľovať sa zákony.

    – Zaťažiť luxusnú spotrebu vysokými daňami a zrušiť dane na základné životné potreby.
    Tu je veľké riziko v definícii „luxusnej spotreby“. Pri rozumnom nastavení „environmentálne oprávnenej ceny energie“ si viem predstaviť, že by sa tento bod vyriešil bez nutnosti vyrubovať špeciálne dane. Práve naopak, myslím, že treba zrušiť daň z príjmu zamestnancov a drobných živnostníkov.

    – Zaviesť všeobecný zákaz vojenských zariadení…
    Súhlas bez komentára.

    Ostatné body – čo z čoho hradiť, myslím, že tieto rozhodnutia by nemali byť politické. Rozpočet by nemal fungovať tak, že všetky príjmy idú do jedného vreca (špajze) a potom sa to rozdeľuje podľa rozhodnutia politikov. Finančné toky by mali fungovať v princípe podľa toho, ako je konštruovaný štát a mali by byť definované zákonmi. Vláda by mala zabezpečovať, aby to fungovalo a riešiť prípadné náhle nepravidelnosti.

    A na záver to najdôležitejšie.
    Je absolútne nevyhnutné získať v republike finančnú suverenitu. Slovensko je veľmi malé. Nielen Soros, ale existuje najmenej tisícka boháčov-jednotlivcov, ktorí by si so Slovenskom mohli robiť, čo sa im zachce, a to ešte nehovoríme o mega korporáciách.
    Štátna moc musí mať aj prostriedky, ako uplatňovať zákony. Negatívnym príkladom je Ficova iniciatíva zaviesť dostupný účet pre každého. Súkromné banky si s ním vytreli…

    Reply
  • 17. februára 2021 at 6:25
    Permalink

    Ďakujem za konštruktívnu kritiku, a súhlasím s potrebou redizajnu. Snažil som sa vyhnúť dvom tendenciám: „zjednoteniu“ a „znárodneniu“ násilím štátu. Riešil som to obkľukou, odstránením zvýhodňovania kapitálu (to by malo viesť k strate motivácie kapitál hromadiť).
    Zjednotenie nechcem formulovať, ako proces sui generis, ale ako optimalizáciu procesov.
    Poznámky k jednotlivým výhradám.
    Reštitúcie a reparácie z technickej podstaty majú časovo rozlíšený priebeh. Na jednej strane by deštruovali hegemóniu euroatlantických elít (boli by neschopné korumpovať vlastnú verejnosť a naopak by čelili verejnému odsúdeniu) Na druhej strane by nemohli fungovať ako finannčné toky, kontrolované kompradorskými elitami. Teda primárne by museli mať formu materiálnych reparácií: viem si vybudovať a prevádzkovať školy s verejnými zdravotnými a sociálnymi (stravovacími) centrami, ktoré by vytvárali emancipovanú občiansku verejnosť. Synergicky realizovaná modernizácia výroby by otvárala možnosti pracovných príležitostí a umožnila nahradiť zníženú produkciu v rozvinutých krajinách po zavedení 25 hod pracovnej doby…
    Vidno, že tých poznámok by bolo viac. Možno by sme mohli usporiadať seminár (konferenciu) na tieto témy- aj ako seriál. Ak by to nebolo možné v dohľadnej dobe, tak vo forme videokonferencie.

    Reply
    • 17. februára 2021 at 8:07
      Permalink

      V cieľoch aj hrubých rysoch stratégie sa zhodneme. Nie som za „šokové terapie“ a takým by bolo aj znárodnenie a nútená kolektivizácia. V prvom kroku by bolo potrebné zmenšiť tie „twin peaks“, ako to prirovnal Varufakis, rozhýbať v pokladoch zmrazený kapitál a zároveň znižovať umelo vzniknuté dlhy. K tomu by mala smerovať tá daň z aktív. Obrátiť finančné toky a aj smer myslenia ľudí.
      Určite treba prestať zvýhodňovať kapitál. No nielen voči kolektívnemu vlastníctvu, ale hlavne vo vzťahu k práci. To súvisí s tým redizajnom. Napríklad dnes ako investíciu chápeme poskytnutie kapitálu. Lenže v skutočnosti je investíciou s neistým výsledkom práca. Toto by mala zohľadňovať aj licenčná legislatíva a dôsledné uplatňovanie tohto princípu zmení celý svet na nepoznanie.
      Ten seminár je výborný nápad. Ledva čakám, kedy sprevádzkujeme blog. Budeme sa snažiť, aby nebol živelný, ale aby plnil aj túto funkciu.

      Reply
  • 17. februára 2021 at 11:00
    Permalink

    Problémom politických zmien je politický subjekt. Kto a v koho záujme? Zatiaľ to je iba mesianistická koncepcia (bez politickej organizácie a bez artikulovaného záujmu). No už sa dajú definovať problémy súčasnej civilizácie. A pokiaľ sa správne identifikujú problémy, je reálne navrhovať architektúru riešení. A to je nielen potrebné, ale dokonca aj nevyhnutné. Ďalším diskutovateľným je mierka riešení. Slovensko nie je schopné iniciovať globálne riešenia a globálne problémy si vyžadujú globálne postupy. No aj na Slovensku je možné sa pripravovať na „redizajn“ civilizácie, a takýto redizajn projektovať a zúčastňovať sa iniciatívy na jeho presadenie. Všeobecná kríza autorít má na Slovensku pitoreskný priemet. Ukazuje sa, že zastupiteľská demokracia v manipulovanom prostredí a založená na neinformovaných a nevzdelaných voličoch generuje neprijateľné rozhodnutia. Otvára to diskusiu na tému rekonštrukcie demokracie. Partokratická zastupiteľská demokracia v žolde tuzemskej a zahraničnej oligarchie spochybňuje tento model a legitimizuje diskusiu o rozsiahlej priamej demokracii, samospráve a suverenite.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *