V posledných októbrových dňoch, ako býva dobrým zvykom, si pripomíname vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československa, preto je dôležité, aby sme sa zamysleli, čo vlastne priniesol tento deň pre naše národy. Je veľmi smutné, že oslavujeme rôzne cirkevné sviatky, ktoré s našou históriou nemajú nič spoločného, avšak významný deň, keď náš národ vytvoril s bratským českým národom spoločný štát – zostáva v zabudnutí množstva pamätných dní.

Pre naše národy bol vznik novej republiky novou nádejou do budúcnosti. Pracujúci vítali novú republiku ako niečo, čo vytvorí ľudské súžitie pre všetky zložky spoločnosti. Pracujúci ľud požadoval zoštátnenie veľkej pôdy, požadoval zoštátnenie závodov a dôstojný život, ktorý im monarchia nezaručovala. Opak sa však stal pravdou. Bohaté šľachtické rody, síce v obmedzenej miere, ale predsa, si ponechali viaceré výsady. Šľachtici, vo falošnej solidarite sa klaňajúc novému štátnemu zriadeniu naďalej vykorisťovali pracujúci ľud. Povojnová bieda, časté cyklické krízy, nivočiace hospodárstvo mladého štátu viedli k sociálnym výbuchom a napätiu. Zvlášť ťažká situácia bola na Slovensku, kde neprebehla pozemková reforma a veľká pôda zostala v rukách veľkoagrárnikom a šľachtickým rodom. Slovenský ľud, ocitnúci sa v zúfalej situácii sa snažil brániť štrajkovými bojmi a odporom proti ďalšiemu vykorisťovaniu.  Obrovská bieda, znižovanie miezd, svojhlavé popoháňačstvo viedlo k sociálnym výbuchom v Rumanovej, Krompachoch, Haburej a Čertižnej, ktoré štátna moc potlačila ozbrojeným zásahom. Taká bola demokracia prvej republiky.

Neuznanie Sovietskeho zväzu, pokrytecké poklonkovanie Západu, podpora   ruských kontrarevolucionárov ukázala komu vlastne česká a slovenská buržoázia slúži. A aká bola náklonnosť našich „spojencov“ .na Západe? V čase, keď republika potrebovala pomoc, v čase keď republika majestátne vstupujúc do jubilejného roku republiky bola nepriateľom najviac ohrozená, práve vtedy ju „spojenci“ v Mníchove zradili. Jediný Sovietsky zväz bol ochotný pomôcť ohrozenej republike, čo zbankrotovatelá buržoázia nebola ochotná prijať.

Vinou buržoázie zažil český ľud útrapy protektorátu a slovenský tzv. Farskej republiky. Cesta dvoch národov bola po prvýkrát násilne preťatá. Opätovne bola obnovená v Slovenskom národnom povstaní, do ktorého sa zapojili nielen slovenskí a českí pracujúci, ale aj ostatné národnosti. Krv preliata v Slovenskom národnom povstaní, opäť zblížila oba národy. Komunistická strana Československa, ako jediná morálna víťazka mala právo vytvoriť vládu a riadiť spoločnosť obnoveného Československého štátu. Roky socializmu boli dôstojnou ukážkou dôstojného života obyčajného pracujúceho človeka, za ktorý bojovali pracujúci prvej ČSR, a ktorý by tak radi privítali občania novej republiky, oslavujúci vznik novej republiky v októbri roku 1918.  Napriek počiatočným chybám a neúspechom z dôvodu nedostatku skúseností z riadenia, komunisti vytvorili moderný štát s  vyspelým zdravotníctvom, hospodárstvom a školstvom, na ktorý mohli byť pracujúci hrdí. Bohužiaľ, podobne ako roku 1938 sa celá spoločnosť dopustila obrovskej chyby podcenenia fašizmu, tak roku 1989 socialistická spoločnosť podcenila kapitalizmus. Kapitalisticko-buržoázne vlády po roku 1989 nielen opätovne rozbili spoločný štát dvoch blízkych národov, ale aj priviedli svojich občanov do politickej a hospodárskej kataklizmy, proti ktorej bojovali už naši dedovia a pradedovia v prvých rokoch nášho spoločného štátu. Buržoázne média nám neustále papagájujú, ako sa nemáme obzerať do minulosti a ísť vpred. Škoda len, že naša „vyspelá“ kapitalistická spoločnosť nás dohnala ďaleko do minulosti, keď pracujúci ľud v ťažkých triednych bojoch musel bojovať za každú skyvu chleba. Prehlásenia ministra zdravia dr. Uhliarika len dokazujú, že s našou republikou je to zlé. Situácia, že žena bude pri pôrode odkázaná sama na seba nás vedie pomaličky do obdobia c.k. monarchie.

Napriek negatívam prvej republiky si musíme dátum vzniku ČSR držať v trvalej pamäti a oslavovať ho. Buržoázni historici radi píšu o význame prezidenta Wodrowa Wilsona pri vzniku nášho spoločného štátu. Ten sa o náš štát nezaslúžil a stal sa len zdrojom klamania detí a mládeže na hodinách dejepisu. Najväčšiu zásluhu na našom spoločnom štáte malo svetodejinné víťazstvo ruského ľudu vo Veľkej októbrovej revolúcii. VOSR zlomila žalár národov – Rusko a Rakúsko-Uhorsko. Veľký október mal najväčšiu zásluhu na vzniku nových štátov – Československa, Poľska, Fínska, Juhoslávie, Albánska. Samotný Lenin vo svojich prevolaniach bojujúcim stranám požadoval nie federáciu, ale samobytnosť všetkých ovládaných štátov. Na zasadaní Najvyššieho Sovietu Lenin neraz zdôrazňoval, že tak ako Ruský despotický cárizmus, mal by byť odstránený aj zaostalý habsburský monarchizmus. Všetkým nacionálne utláčaným národom by sa mala dať sloboda podľa vzoru Sovietového Ruska. A Lenin šiel skutočne v tomto príkladom. Nová vláda Sovietov uznala samobytnosť Poľsku a Fínsku, teda dvom štátom, ktoré neskôr zradili ústretový krok novej vlády a vojenský ju napadli.

Český a slovenský ľud, aj keď mal skreslené informácie, si uvedomoval svetodejinnosť významu Veľkého októbra a požadoval výsledky politiky Sovietov aj pre seba. Postrašená anglická, americká a francúzska buržoázia, spočiatku sa stavajúca na odpor proti vzniku samostatných štátov v stredoeurópskom priestore, pod tlakom más, musela súhlasiť so škrípaním zubov so vznikom nových štátov v povodí rieky Dunaja.

Vznik Československej republiky bol vítaný ako vznik ľudového štátu všetkých občanov, ako revolúcia, ktorá zmietla zo scény všetko sprachnivelé. Bohužiaľ, práve tu sa prejavila ideová nevyspelosť nášho ľudu. Česká a slovenská buržoázia, spočiatku sa obracajúc na masy, nebola ochotná sa riadiť revolučnou politikou más. Aj keď spočiatku oceňovala význam Októbrovej revolúcie, čo neraz zdôraznili najmä sociálni demokrati, nebola ochotná isť s ľudom budovať novú spoločnosť, na to si musel počkať ešte ďalších tridsať rokov, keď ťažko skúšané naše národy prešli do etapy budovania socializmu. To je však už iný príbeh..

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom