Krompachy 21. februára – Členovia Komunistickej strany Slovenska si napriek zložitej situácii prišli v malom počte pripomenúť 100. výročie Krompašskej vzbury. Pri pamätníku pred administratívnou budovou neďaleko železničnej stanice, kde sa tieto udalosti pred 100 rokmi odohrali, položili kytice a zapálili sviečky.
Karol Marx už v 19. storočí prišiel s tvrdením, že kapitalistický systém je založený na cyklickom opakovaní hospodárskych kríz, čoho príčinou je živelný rozvoj zameraný na maximalizáciu zisku. Jedna z takýchto kríz zasiahla naše územie aj pred 100 rokmi, krátko po vzniku Prvej republiky. Obzvlášť Slovensko vtedy sužovala nezamestnanosť, hlad a bieda. Krompachy, ktoré boli známe ako hutnícke mesto, zažívali útlm výroby a v súvislosti s tým znižovali robotníkom prídely múky a potravín. Ľudia postupne nemali čo jesť a tak sa ženy robotníkov presne pred 100 rokmi, 21. februára 1921, rozhodli vyjsť so svojou žiadosťou o zvýšenie prídelov za riaditeľom fabriky. Privolaní žandári ich chceli rozohnať, ale na nádvorí železiarní sa zhromaždili už aj robotníci, odhodlaní svoje ženy brániť.
Četníci dostali povel na streľbu, pričom zastrelili štyroch robotníkov a viacero ďalších zranili. Robotníkom sa však podarilo vtrhnúť do budovy a zabili zástupcu riaditeľa a hlavného slúžneho. V nasledujúci deň bolo vyhlásené stanné právo a zatknutých bolo 64 robotníkov, ktorých neskôr odsúdili na viacročné väzenie. Na podporu štrajkujúcich v Krompachoch sa začal generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach. K protestom došlo aj v Košiciach, Banskej Bystrici i v ďalších mestách. O pár rokov neskôr bola fabrika v Krompachoch zatvorená.
Podobných demonštrácií za prácu, lepšie podmienky a za chlieb, sa počas Prvej republiky udialo množstvo a zahynuli pri nich desiatky robotníkov. Spomenúť môžeme napríklad štrajky v Košútoch, Pohorelej alebo v českom Frývaldove či Duchcove. Keďže je ale prvá ČSR považovaná v súčastnosti za vzor demokracie západného typu, tak v médiách ani v učebniciach dejepisu nedostávajú informácie o dejinách boja pracujúcej chudoby patričný priestor.
(av)