Nakoľko nás citujú a máme ideové prieniky, z redakčného mailu sme zaslali správu pre web KSH.
„Keď komunisti nevylučujú zo svojho kruhu katolíkov, niet dôvodu, aby katolicizmus vylučoval zo svojho radu komunistov.“
LACO NOVOMESKÝ
Skúste predstaviť Vaše hnutie. Ako ste vzniklo, kto sú vaši členovia a aké máte ciele? Všimli sme si, že citujete článok jedného z našich dávnych spolupracovníkov, dnes už štátneho tajomníka Igora Melichera (Sociálny odkaz Biblie – Kresťansko-socialistické hnutie), ktorý sa téme venoval vo svojej záverečnej práci. Kým pôvodný DAV sa formoval viac voči náboženstvu ambivalentne, tak súčasný DAV DVA poučený minulosťou je ku kresťanstvu a kresťanom otvorený aj vzhľadom na inšpirácie z Južnej Ameriky či niektoré idey pápeža Františka, ale aj súčasné protivojnové a antiimperialistické postoje pápeža Leva XIV. Ako vnímate projekt DAV DVA v tomto kontexte pokusu zmierenia socializmu/ľavice a náboženských hnutí? Nemyslite si, že je konflikt medzi kresťanstvom a socializmom umelo vytvorený? V konečnom dôsledku je kapitalizmus, imperializmus a vojny nezlučiteľný s Bibliou. Na druhú stranu, marxizmus zase stavia na ateisticko-materialistických základoch. Nie je na čase tieto protirečenia prekonať práve v 21. storočí? V tomto kontexte sa vyjadrili aj naši redaktori počas Veľkej noci (DAV DVA k VEĽKEJ NOCI: Kresťania nie sú nepriatelia socializmu; keby sa ľudstvo držalo Kristovho učenia, žijeme v utópii). Ako to vnímate?
Odpoveď nám do redakcie prišla 13. augusta 2026:
Čo sa týka nášho hnutia, v podstate sa ešte iba rozbieha, a preto je ťažké hovoriť o nejakej ucelenej členskej základni. Pokúšame sa zatiaľ dať dokopy základné štruktúry a zapojiť ľudí do činnosti, aj keď je to náročné. Radi by sme do svojich radov pritiahli bežných pracujúcich, ale aj intelektuálov. Mnohí sa však, keď počujú slovo „socialistické“, boja k tomu prihlásiť, aj keď by s našimi postojmi často súhlasili.
Idea Kresťansko-socialistického hnutia vznikla ako reakcia na nespokojnosť so stavom ľavice v našej krajine, ako aj s politikou KDH, ktorá, žiaľ, nerobí skutočne sociálnu, a teda ani kresťanskú politiku. Jedným z impulzov pre náš vznik bol aj militantný liberalizmus na jednej strane a nepochopenie viery u veľkej časti ľudí hlásiacich sa k socialistickým myšlienkam na strane druhej.
Stručne zhrnuté, naším hlavným cieľom je pokúsiť sa zmieriť zdanlivo nezmieriteľné tábory – kresťanov a socialistov, ktorých myšlienky aj dejinný vývoj však majú mnoho spoločného. Druhým cieľom, keďže neašpirujeme na to, že budeme nejakým významným hýbateľom politickej scény na Slovensku, je momentálne osveta, modlitba a presadzovanie záujmov pracujúcich ľudí. Radi by sme začali okrem internetových vyhlásení a článkov vykonávať aj činnosť v teréne.
K druhej otázke môžeme povedať, že projekt DAV DVA je nám blízky, ba až veľmi blízky. Teší nás, že sa vo svojom obsahu venujete tejto problematike, a boli by sme veľmi radi, keby sa činnosť DAV DVA uberala ešte viac k propagácii myšlienok zmierenia a spolupráce kresťanov a socialistov.
Uznávame viaceré myšlienky bývalého pápeža Františka, ktoré zhrnul napríklad v knihe „Táto ekonomika zabíja“, ale aj súčasného pápeža Leva XIV., ktorý si zvolil svoje meno podľa priekopníka v otázke sociálneho učenia Cirkvi a obrancu námezdne pracujúcich – Leva XIII.
Konflikt medzi kresťanstvom a socializmom má určité historické korene, t. j. ateizmus prítomný v marxistickej teórii, ako aj v praxi viacerých socialistických krajín. V dôsledku toho sa Cirkev pochopiteľne obávala vplyvu komunistických hnutí, nakoľko aj tie spočiatku vystupovali voči kresťanom pomerne militantne a neprejavovali záujem o dialóg so Svätou stolicou. Avšak napríklad v 50. rokoch existovali pokusy o nadviazanie diplomatických stykov medzi Vatikánom a ZSSR, čo však prerušila Stalinova smrť.
Politici ako Tito alebo Ceausescu mali pomerne dobré kontakty s Vatikánom a aj vo svojej vnútornej politike neboli až tak protikresťansky založení. Takisto mnohí príslušníci kléru v Latinskej Amerike podporovali socialistické myšlienky. Ako príklad môžeme uviesť Čile, kde začiatkom 70. rokov vládol socialista Salvador Allende a podporovali ho aj viacerí kňazi.
Nesmieme opomenúť ani Fidela Castra, ktorý sa stretol s pápežmi od Jána Pavla II. až po Františka, obnovil slávenie Vianoc a Veľkej noci na Kube a v súčasnosti má Kuba s Vatikánom výborné vzťahy.
Môžeme teda konštatovať, že napriek rozporom medzi kresťanstvom a socialistickým učením ide predovšetkým o konflikty vo filozofickej rovine. Tie sa týkajú najmä otázky existencie Boha a primárnosti matériе či idey. Reálny vývoj oboch hnutí je však do určitej miery podobný – obe boli na počiatku prenasledované a ich cieľovou skupinou boli najmä chudobní ľudia. Postupne sa však etablovali a v mene náboženstva aj socialistických myšlienok sa udiali aj zlé veci.
V súčasnosti sú viac-menej obe skupiny skôr marginalizované a prevláda konzumerizmus a prispôsobovanie sa ľudí divokému kapitalizmu.
Keďže doba sa mení, určite by bolo načase a žiaduce, aby sme konečne tieto protirečenia prekonali a spoločne sa usilovali o lepší svet. V tomto súhlasíme s Lukášom Perným, že keby sa ľudstvo držalo Kristovho učenia, žili by sme v utópii.
S bratským pozdravom
vedenie KSH