Franklin Delano Roosevelt je všeobecne uznávaný za jedného z najlepších, ak nie úplne najlepšieho prezidenta v dejinách Spojených štátov amerických. Nepochybné je aj to, že bol azda najľavicovejšie orientovaným človekom, aký sa kedy do tejto funkcie dostal.
Roosevelt pochádzal z privilegovanej aristokratickej newyorskej rodiny holandského pôvodu. Napriek tomu sa postavil na stranu tých najbiednejších a konzistentne na nej stál počas celej svojej politickej kariéry. V 20. rokoch 20. storočia bola americká Demokratická strana rozbitá sústavnými „kultúrnymi vojnami“ medzi prívržencami a odporcami prohibície, ako aj medzi zástancami a odporcami katolíckych prisťahovalcov z Európy. Tieto spory v mnohom pripomínali dnešnú dobu.
Republikáni stabilne dominovali americkej politike. Vyhrali tri prezidentské voľby po sebe a tešili sa podpore väčšiny podnikateľov aj Wall Streetu. Bohatí podľa mnohých účelovo priživovali spory o prohibíciu, aby odviedli pozornosť od ekonomických otázok. Potom však v roku 1929 udrela najväčšia hospodárska kríza v dejinách. Nezamestnanosť rástla z týždňa na týždeň, až dosiahla 25 %. Polícia opakovane strieľala do štrajkujúcich a protestujúcich a dôvera vo vládu sa rútila.
Ľuďom sa otvorili oči a práve vtedy začal Roosevelt svoju prezidentskú kampaň. Podnikatelia a bohatí sa zúfalo snažili zabrániť jeho nominácii a opäť účelovo vyťahovali tému prohibície. Rooseveltovi prívrženci to však odmietli a chudobní farmári z Juhu a Západu ako prví presadili jeho kandidatúru. Roosevelt zvíťazil s dovtedy nevídanou prevahou. A potom znovu, znovu a znovu.
Vo voľbách v roku 1936 zvíťazil vo všetkých štátoch Únie okrem dvoch a aj v ďalších voľbách dosiahol presvedčivé víťazstvá. Dokázal vytvoriť širokú koalíciu drobných farmárov z Juhu a Západu, robotníkov z veľkých miest, intelektuálov aj chudobných, belochov aj černochov. Zároveň úplne otvorene zaútočil na privilégiá najbohatších. Vyhlásil: „Všetky bohaté vrstvy sú jednomyseľné vo svojej nenávisti ku mne – a ja tú ich nenávisť prijímam.“ Ľudia mu za tieto slová nadšene tlieskali.
Zaviedol rozsiahle programy verejných prác pre nezamestnaných. Čistila sa príroda, budovali sa domy a vznikol štátny podnik Tennessee Valley Authority, ktorý zabezpečoval elektrickú energiu pre celé regióny. Presadil zákony, ktoré posilnili práva odborov, zakázali detskú prácu a zaviedli 40-hodinový pracovný týždeň aj minimálnu mzdu. Založil systém Social Security, ktorý položil základy amerického sociálneho zabezpečenia.
Znížil dane najchudobnejším a zvýšil ich bohatým. Nezamestnanosť postupne klesala a napriek vysokým výdavkom sa mu podľa jeho priaznivcov podarilo počas viacerých rokov hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Zaviedol regulácie finančných špekulácií, dočasne posilnil kontrolu vlády nad Federálnym rezervným systémom (FED), postavil sa moci Najvyššieho súdu a vyšetroval finančných magnátov, ako bol Andrew Mellon, pre podozrenia z finančných podvodov. V zahraničnej politike sa postavil proti agresívnemu imperializmu. Stiahol americké jednotky z Kuby a Haiti a voči Latinskej Amerike presadzoval politiku „dobrého susedstva“, ktorá výrazne zlepšila vzájomné vzťahy.
Spoločne so Sovietskym zväzom a Spojeným kráľovstvom napokon prispel k porážke nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Na jej konci sa usiloval o zachovanie dobrých vzťahov so Sovietskym zväzom a podľa mnohých historikov práve jeho smrť prispela k následnej eskalácii napätia, ktoré prerástlo do studenej vojny. Franklin Delano Roosevelt vyviedol Ameriku z Veľkej hospodárskej krízy a previedol ju najväčším vojnovým konfliktom dejín. Štyrikrát vyhral prezidentské voľby a získal si srdcia svojich krajanov i mnohých ľudí po celom svete tak, ako len máloktorý štátnik. Kiežby niekto taký žil aj dnes.


Haulík je nová tvár D2, konečne niekto nový.
Haulík bol kedysi na tých liberálnych nezmysloch, ale už dostal rozum.