DAV DVA prináša unikátny rozhovor s mimoriadne vzdelaným právnikom, intelektuálom a od apríla 2022 veľvyslancom Kubánskej republiky v Slovenskej republike J. E. Rafaelom P. Pino Bécquerom.
Lukáš Perný: Kubánska hymna La Bayamesa vznikla v roku 1868, teda v čase, keď ani Slováci nemali svoju nezávislosť. Aj Kubánci ešte dlho viedli vojny za svoju nezávislosť. Pre zaujímavosť slovenská hymna vznikla v roku 1844, no zoficiálnenia sa dočkala až vznikom Československa v roku 1918. Na podujatí, ktoré ste organizovali, zaznela ukážka z literárneho diela, kde sa hovorilo o tom, že Kuba ako dcéra Španielska má ako deti právo osamostatniť sa od rodičov. Ako by ste bežnému človeku, ktorý nepozná presné dejiny Kuby vysvetlili, ako prebehli boje za nezávislosť a kto v nich zohral dôležitú rolu… a ešte pod otázka, o čom je text kubánskej hymny?
Rafael Paulina Pina Bécquer: Je to veľmi dobrá otázka a vo svojej odpovedi sa pokúsim zhrnúť niekoľko storočí histórie, i keď tentoraz by som sa zameral na začiatky našich oslobodzovacích činov v 19. storočí spojené so vznikom štátnej hymny a pri inej príležitosti Vám určite priblížime našu víziu dejín od roku 1868 až po víťazstvo kubánskej revolúcie v roku 1959. Pre kubánskych vlastencov pretrváva nepretržitý boj od roku 1868 až po súčasnosť.
Prví Španieli, ktorí v roku 1492 vstúpili na kubánsku pôdu, našli komunitu domorodcov, ktorých vyhubili neľudské podmienky vykorisťovania, ktorým boli vystavení. Kubánci v roku 1868 predstavovali rozmanitú komunitu, ktorú tvorili predovšetkým Španieli, teda koloniálna veľmoc, ktorá nás ovládala; obrovská komunita občanov narodených na Kube, niektorí priami potomkovia Španielov, iní vzdialenejší potomkovia, z ktorých niektorí boli naklonení koloniálnej moci a iní túto moc odmietali. Bola tu aj značná populácia otrokov, ktorých na Kubu priviezli zločinci, aby ich bezohľadne vykorisťovali a po nich bolo prakticky celé pôvodné obyvateľstvo vyhladené. Vlastníkmi majetku boli v prvom rade Španieli, majitelia podnikov a pozemkov, ale boli tu aj potomkovia španielskych plantážnikov, tzv. kreolov, ktorí vlastnili cukrovary a veľké plantáže. V prvých desaťročiach 19. storočia, keď zvyšok Latinskej Ameriky už nadobudol nezávislosť od Španielska, Kuba naďalej zostala španielskou kolóniou, ktorú nazývali posledným najcennejším klenotom španielskej koruny.
V prvej polovici 19. storočia sa v najkultivovanejších vrstvách obyvateľstva, teda v tých, ktoré dokázali vypracovať určité politické formulácie, nehovorilo zrovna o myšlienke kubánskej nezávislosti; v tom období sa zásadne diskutovalo o problematike otroctva. Statkári, zbohatlíci, dominujúca oligarchia, či už španielska alebo kubánska, sa veľmi obávali zrušenia otroctva, pretože sa báli, že stratia svoje vlastnícke záujmy, a toto neľudské a sebecké zmýšľanie ich viedlo k tomu, že uvažovali o pripojení k Spojeným štátom americkým – ku krajine, v ktorej veľká skupina štátov udržiavala túto hanebnú inštitúciu.
V tom čase už vznikali rozpory medzi južnými a severnými štátmi v oblasti otroctva. Politici južných štátov, ktorí vlastnili otrokov, podporovali aj myšlienku pripojenia Kuby, aby tak získali ďalší štát, ktorý by im pomohol zabezpečiť parlamentnú väčšinu v Spojených štátoch.
Reformné a anexionistické myšlienky postupne ustupovali presadeniu ideí podporujúcich nezávislosť, čo bolo výsledkom upevnenia kubánskej národnosti. Bohatý kubánsky statkár a právnik Carlos Manuel de Céspedes, vlastnil približne 200 otrokov na svojich 16 pozemkoch, medzi ktorými mal aj svoj cukrovar „La Demajagua“, Ráno 10. októbra 1868, keď zazvonil zvonec, ktorý vždy signalizoval začiatok práce, sa Céspedes postavil pred otrokov, ktorý čakali na rozkazy, no on im oznámil, že „sú všetci slobodní a vyzýva ich, aby sa pripojili k nemu a jeho spoločníkom vo vojne proti španielskej vláde na Kube“. Céspedes bol symbolom ducha vtedajších Kubáncov, symbolizoval dôstojnosť a vzdorovitosť národa, ktorý sa – ešte stále nesúrodý – začal rodiť v dejinách. Po začatí vojny sa vrchné velenie síl za nezávislosť rozhodlo pokračovať v dobývaní mesta Bayamo, ktoré bolo najstrategickejším miestom v provincii, a 20. októbra ho dobyli povstalecké sily pod velením Carlosa Manuela de Céspeda.
Uprostred radosti, jasajúceho davu a rámusu povstaleckých vojsk, po boku Carlosa Manuela de Céspeda a ďalších vlastencov na koni, vlastenec Pedro Figueredo, známy ako Perucho, počúval, ako sa spieva o pochode, ktorý sám vytvoril, a ako ho ľudia podporujú. V tej chvíli si z peňaženky vytiahol list, prekrížil jednu nohu cez sedlo koňa a napísal text tohto pochodu. Jeho list putoval z rúk do rúk a pieseň sa znásobila, a tak sa 20. októbra 1868 v prvom slobodnom meste na Kube zrodila národná hymna. Odvtedy jej tóny sprevádzali všetky prejavy hnutia za nezávislosť a dodnes sa zachovala ako symbol vlastenectva nášho národa. Štátna hymna je výzvou kubánskemu ľudu, aby sa chopil zbraní a bojoval za vlasť, na ktorú je hrdý. Hoci pri tomto úsilí môže človek prísť o život, bude za to odmenený v pamäti vlasti, a preto sa pokladá za lepšie zomrieť pri tomto pokuse a usilovať sa o slobodu, ako byť spútaný alebo podrobený a znášať rôzne nehoráznosti. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zničiť prekážky a získať slobodu a nezávislosť. Za týmto účelom vyslovuje poslednú výzvu, aby sa chopili zbraní a tých, ktorí tak urobia, označuje za odvážnych.
Lukáš Perný: Súčasná Kuba čelí ekonomickej blokáde, ktorá má pre ekonomiku krajiny katastrofálne dôsledky. Aké kroky podnikla Kuba proti zvráteniu tohto stavu?
Rafael Paulina Pina Bécquer: Zločinecká, nespravodlivá a nezákonná hospodárska, obchodná a finančná blokáda, ktorú Spojené štáty uvalili na Kubu, je hlavnou prekážkou rozvoja krajiny. Kuba, ako je známe, každoročne získava v OSN podporu väčšiny takmer všetkých členských štátov, ktoré odsudzujú tento genocídny čin voči odvážnemu národu, ktorý sa rozhodol pre svoj vlastný hospodársky, politický a sociálny systém. Celkové dôsledky jeho uplatňovania spôsobujú utrpenie kubánskym rodinám a škody na hospodárstve, ktoré vzhľadom na výmenný kurz dolára voči hodnote zlata na medzinárodnom trhu dosahujú 1 bilión 499 710 miliárd dolárov, okrem finančnej a energetickej perzekúcie, ktorá ovplyvňuje stabilné dodávky paliva pre kubánsky národný energetický systém.
V tejto súvislosti musím predovšetkým zdôrazniť, že opatrenia, ktoré Kuba prijala na zvrátenie vážnych dôsledkov blokády, sú v základoch spoločensko-politického a hospodárskeho systému a boli sme nútení ich prijať od začiatkov roku 1959. V roku 1960 námestník ministra zahraničných vecí USA Lester D. Mallory odporučil potrestať kubánske obyvateľstvo za podporu vodcu revolúcie Fidela Castra hladom a inými nedostatkami. Vo svojom tajnom memorande napísal:
„Väčšina Kubáncov podporuje Castra… jediným predvídateľným spôsobom, ako oslabiť jeho vnútroštátnu podporu, je dezilúzia a nespokojnosť vyplývajúca z ekonomickej neutešenosti a materiálnych ťažkostí… treba urýchlene použiť všetky možné prostriedky na oslabenie ekonomického života Kuby… postup, ktorý bude čo najšikovnejší a najdiskrétnejší, dosiahne najväčší pokrok v zbavovaní Kuby peňazí a zásobovania, v znižovaní jej finančných zdrojov a reálnych miezd, v spôsobovaní hladu, zúfalstva a zvrhnutia vlády“,
Malloryho odporúčania sa tak stali základom politiky USA voči Kube.
Prijalo sa skutočne veľa opatrení, ale predovšetkým v oblasti výroby energie, v ktorej sme sa zapojili do rozsiahleho procesu zavádzania fotovoltaickej energie s využitím výhod nášho slnečného tropického podnebia. Na poslednom 16. summite BRICS bola Kuba prijatá za partnerskú krajinu tejto skupiny, ktorá vďaka svojej politickej, hospodárskej a demografickej dôležitosti predstavuje zásadného aktéra s rastúcim významom, autoritou a vedúcou úlohou na globálnej geopolitickej scéne a skutočnú nádej pre krajiny Juhu na ich zložitej ceste k dosiahnutiu spravodlivejšieho, demokratickejšieho, rovného a udržateľného medzinárodného poriadku. Kuba v dôsledku blokády nemôže uskutočňovať transakcie v amerických dolároch, preto považujeme za nevyhnutné vykročiť na cestu naliehavej a hlbokej reformy medzinárodného finančného systému, ktorý je zastaraný, nespravodlivý, špekulatívny a vylučujúci.
Kuba sa úspešne zapojila do mnohých iniciatív podporovaných členskými krajinami skupiny, ako je napríklad iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, či Globálna rozvojová iniciatíva, ktorú navrhla Čína alebo Eurázijská hospodárska únia, ku ktorej sme sa pripojili z pozície pozorovateľa. Aj napriek krutej blokáde Kuba dosahuje významné úspechy v rôznych oblastiach, ako sú biomedicínsko-farmaceutický priemysel, zdravotníctvo, vzdelávanie, veda a inovácie. Disponuje aj významnou infraštruktúrou a vysokokvalifikovanými ľudskými zdrojmi, ktoré podporujú rozvoj spolupráce v rôznych výrobných a investičných odvetviach, a to na základe priaznivých politík a predpisov. Strategická geografická poloha Kuby v Karibskom mori môže uľahčiť prístup k dôležitým trhom v Latinskej Amerike a Karibiku a vytvoriť strategické partnerstvá v prospech týchto krajín. Prispôsobíme sa zmenám vo svete, ale bez zásadných ústupkov, využívajúc možnosti rozvoja vedy a techniky, meniac to, čo je potrebné zmeniť, a v spolupráci a solidarite so spriatelenými krajinami, s ktorými zdieľame víziu multipolárneho sveta.
(pokračovanie nabudúce)