Kuffa je Kráľ pravice. Tomáš Klimek reaguje na článok Martina Kráľa

Dňa 10. januára vyšiel na internetovom blogu Pole článoček, ktorý napísal Martin Kráľ. Nesie názov: Blaha je Kuffa ľavice. Ide skutočne iba o „článoček“, ale nie kvôli rozsahu, ale preto, že postráda akúkoľvek ucelenejšiu argumentáciu či poctivosť v uvádzaní faktov – a teda snahu o objektivitu. Martina poznám. Vážim si ho. Ale tento výplod? Prepáč, to je jeden veľký argumentačný faul a rana pod pás…

Zavŕtaní v akademickej pôde

Áno, Blahove statusy sa stávajú pomaly ale isto „legendou“. Niekedy sú za čiarou, občas sa v nich, vo svojej horlivosti, dopúšťa úplne zavádzajúcich omylov (napr. v súvislosti s Kiskovou kauzou pozemkov, kedy o ňom písal ako o odsúdenom či usvedčenom podvodníkovi, pričom však išlo o civilnoprávne konanie, nie trestné, takže súd rozhodoval o vlastníckom práve, nie o vine či treste), často sa na nich ale aj zasmejem, píše to vtipne. Ľudia sa radi bavia. A nutno tiež dodať, že má v tom čo píše mnohokrát pravdu.
Áno, niekto ho má za prospechára, iný za „attention whore“, ďalší ale trebárs zbožňuje jeho knihy, ktoré veľkou mierou formujú ľavicový svetonázor na Slovensku a ktoré dokážu k človeku prehovoriť pútavou rečou, tak odlišnou od suchopárnych akademických textov, ktorými by sa tak rád obklopil zvyšok tohto ľavicového ostrovčeka pozašívaného v inštitútoch či výskumných ústavoch a zavrtaného v akademických ílových pôdach – áno, toho, ktorý teraz Blahu najviac kritizuje.
Možno to je naozajstná príčina takej prudkej kritiky všetkých tých umiernených akademikov, ľavičiarov a podporovateľov „strán mierneho pokroku“… Nech je Blaha aký je, vie prehovoriť k ľuďom a tí ho počúvajú. To je vzácna vlastnosť, nech už sú jeho pôvodné pohnútky akékoľvek. Takých ako on sme za posledných 30 rokov veľa nemali. Vlastne asi žiadneho. Rozhodne nikoho z radikálnejšieho ľavicového spektra. Byť vzdelaným je cenné, ale byť i obľúbeným, o to márne usilujú mnohí celé roky… Zostáva len dúfať, že Blaha neskončí ako ďalší „L´Ami du peuple“, pretože masy sú nestále a obľúbenosť vždy vyvolá aj reakciu opačnú.

Blaha je Kuffa a ja som Kráľ

Takže všetci kritici, Martin a spol., kritizujte, ale aj kritika neobjektívneho a nekritického názoru (Blahovho) by mala byť objektívna alebo sa o to aspoň trochu snažiť, inak je to len sprostý hejt, ktorý situáciu a názorové stanoviská nesprehľadňuje ale ešte viac mlží. Ak hovoríte, že Blaha je spiatočnícky a oportunistický, povedzte tiež B – čo ho k tomu vedie, v akej situácii sa politicky ocitá, že je medzi dvomi mlynskými kameňmi pravice a ešte aj vlastných (a navyše i vás, posledných čo ste mohli prísť aspoň symbolicky na pomoc, či v najhoršom aspoň neútočiť) a nevykresľujte ho na základe trápne prvoplánovej myšlienkovej skratky ako nejakého blázna, fanatika či… Kuffu. Prípadne skúste uviesť aj za C – čo ste (alebo by ste) urobili vy na jeho mieste, resp. pomenujte príčiny, prečo na jeho mieste dnes nestojíte? Zašívať sa dokáže každý, ale s kožou na trh sa málokto vyberie. Uvedomujete si vôbec, že touto „kritikou“ prepúšťate politické pozície pravici? To čo sa javí ako kritika je vlastne iba výrazom posledného štádia vášho defétizmu a frustrácie z neschopnosti politicky sa realizovať. Lajkujete nevkusné stránky typu Zomri, ale Blaha Vám vadí… Žiadate odbornosť a politickú korektnosť, ale iba tak naoko – aby ste sa zapáčili tým, čo dnes určujú diskurz, či aspoň zostali s každou stranou zadobre – pre prípad, že sa to do budúcna ešte všeljak vyvrbí. A to je oportunizmus.
Niektorí ste skutočne zásadoví, to beriem. Avšak svojím striktým odmietaním a vysmievaním všetkých a všetkého, čo na 100% nesúzvučí s vašim politickým presvedčením (poukazovaním na nepodstatné odlišnosti namiesto zásadných styčných bodov) sa z vás stávajú len okrajoví a nemienkotvorní dogmatici – a vy si v tom snáď ešte i hoviete – čo je samo o sebe zase oportúnne – byť za každú cenu tým „čistým“, nepošpineným pilierom vlastných „nezradených“ ideálov. Byť idealistom, ktorý „kvôli svojím malým pravdám nechá svet zhniť.“(1)
Nuž, a tu niekde sa skrýva zrejme i odpoveď na to, prečo sa často z „umiernenej“ a „slušnej“ ľavice stávajú voliči „umiernenej“ pravice… Oni totiž nechcú byť alternatívou, oni chcú byť akademickou ľavicou, ktorá občas pranieruje nejaký nešvar. Sú to prevažne príslušníci relatívne zabezpečenej strednej triedy, ktorú ekonomicky pravica zas tak neohrozuje. Preto ju radi strpia pri moci – ale len takú, čo im dovolí občasnú (kultúrnu) kritiku. Ich súčasné okrajové postavenie teda nevyplýva len z neschopnosti zaujať ľud, ale tiež z absencie vôle pokúsiť sa o to.
Politicky úspešná ľavica (aj tá moderná, ako Podemos) prináša nutne do spoločenského diskurzu trochu krčmovej rétoriky, či „pozitívneho populizmu“ (ako sme to pred časom zvykli s kolegami volať). Je to daň, ktorú musíme znášať v záujme potenciálnej voličskej podpory, ktorú prinesie. To sa samozrejme nepáči našim „pokrokárom“, ktorí v tom nevidia prostriedok priblíženia sa k masám, ale iba vlastnú kompromitáciu v očiach vzdelanej pravicovej elity, ktorej idú na ruku, aby si zachovali svoj privilegovaný „intelektuálny“ status a pohodlie anonymity.

Môže vôbec Blaha otvoriť ústa?

Každý kto si prečíta článok Martina Kráľa vidí, že spomedzi Blahových „neduhov“ si vyberá práve tie, ktoré absolútne nevie vyargumentovať (podsúva nám demagogicky, že Blaha z nás chce urobiť satelit Ruska), alebo ktoré zasluhujú kritiku najmenej (čo je preboha zlé na antiimperialistickom postoji či chválení tých stránok socializmu, ktoré boli prínosom – lebo iba tie Blaha vyzdvihuje a niekoľkokrát sa vymedzil voči zjednodušujúcim odsudkom, že je nekritický velebiteľ reálsocializmu). Keby vyzdvihoval okupáciu v 68 alebo politické monsterprocesy, istotne si zaslúži kritiku. Ale Martinovi Kráľovi prosím pekne vadí keď Blaha hovorí čo i len o bytovej výstavbe za socializmu…
Nuž, keď sa teda má spoločenská diskusia uberať takýmto smerom, použijem na autora článku rovnakú populistickú dehonestačnú metódu a rovnakú skratku, k akej sa znížil on.
A preto hovorím: Kuffa je Kráľ pravice! Nie však ako panovník, ani líder… Je to s ním horšie… On je Martinom Kráľom pravice. Teda človekom, ktorý sa v situáciách zlomu žiaľ postaví na nesprávnu stranu a pre uspokojenie svojho ega či jediného „správneho“ svetonázoru s pokojom v duši rozbíja akúkoľvek, v danej dobe možnú a prijateľnú, jednotu – rovnako ako to Kuffa učinil nedávno podporou novovznikajúcej kresťanskej strany, ktorá pravdepodobne iba uberie percentá slušne sa rozbiehajúcemu KDH, inak popadajúcemu druhý dych.
Nuž, nech sa pravica štiepi… Žiaľ, na opačnej strane spektra vnímam takýto postoj ako tragédiu.
Ako sa cítiš Martin? Páči sa Ti, keď sa takto o Tebe píše? Ono je príjemné zviesť sa na konjunktúrnej vlne kritiky a pekne z teplúčka vyhriatej izby si kopnúť ešte viac do niekoho, kto schytáva v danom čase tvrdé údery vonku na mraze… Dnes je to „enfant terrible“ Blaha, ale zajtra kto vie, či to nebudeš Ty? Odviesť dnes kus práce pre PS je síce isto záslužné, ale ak sa teraz pohoršuješ nad Blahovým adorovaním sociálnych výhod socializmu, tak zajtra sa niekto iný začne možno pohoršovať aj nad menej „hardcore“ názormi ako družstevníctvo či ekonomická demokracia, ktoré tiež evidentne zaváňajú „červeným morom“. A na ďalší raz trebárs už bude môcť mať lavica v slušnej spoločnosti iba štyri nohy namiesto dvoch… Je to taký závod na dno a sebamrskačstvo, čoho sa práve účastníš.

(1) Hláška z filmu Zavraždenie Trockého (1972), ktorý tematizuje onen rozpor medzi dogmatickým oportunizmom v podobe trvania na ideáloch za každú cenu a reálpolitickým obetovaním časti ideálov pre konkrétny výsledok tu a teraz (film sa odohráva v kritickom vojnovom roku 1940)

Mgr. Tomáš Klimek, autor je právnik a publicista, člen redakcie DAV DVA

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


20 thoughts on “Kuffa je Kráľ pravice. Tomáš Klimek reaguje na článok Martina Kráľa

  • 13. januára 2019 at 13:37
    Permalink

    Vynikajúci článok, ktorý dokazuje to, čo som vravel už pred tromi rokmi – že tzv. liberálna ľavica je pre svoj oportunizmus ešte nebezpečnejšia než libertariáni, ktorí aspoň hrajú s otvorenými kartami.

    Reply
    • 13. januára 2019 at 13:42
      Permalink

      liberalna lavica – slnieckary, to je to najhorsie co sa mohlo lavici stat

      Reply
  • 13. januára 2019 at 13:39
    Permalink

    THE BEST of THE BEST! tak dobry clanok som uz dlho necital, uplne sa stotoznujem. Len dodam: je podla mna uplne zbytocne zaoberat sa liberalnou lavicou a nejakymi slnieckarmi…oni su vzdy na tej zlej strane…oni len robia smrad, ale v realite su uplne marginalny a nepodstatny…a onedlho po nich ani pes nestekne…Skoda, ale martina, tez ho osobne poznam, nemyslel som ze sa prida na stranu slnieckarov…

    Reply
  • 13. januára 2019 at 14:20
    Permalink

    Stále nechápem prečo sa slniečkari považujú za súčasť ľavice, maximálne tak môžu byť vred na zadku ľavice, čím skôr sa ich zbavíme tým lepšie pre všetkých. Keď si tak reálne zhodnotím čo za hnusný typ socializmu oni chcú zaviesť (LGBT, gender a ďalšie „pokrokove“ nezmysli…) tak to volím radšej nech ostane tento prehnitý kapitalizmus…

    Reply
    • 13. januára 2019 at 16:12
      Permalink

      Určite chcú zaviesť socializmus? Ja ich nesledujem.

      Je samozrejme potrebné to, čo robí Ľuboš Blaha a ďalší. Zdvíha to sebavedomie ľavice.
      Lenže vari si ľavica nevšíma, že diskusie sa vedú, môžu mať aj tisíce stúpencov, ale reálny spoločenský vývoj ide svojím smerom, globalizácia si veselo napreduje najnovšie v podaní Číny ďalej, liberálny smer sa presadzuje čím ďalej tým viac, trhová spoločnosť funguje.

      Revolučná ľavica by mala pokročiť ďalej, a začať rozlišovať odtiene (rôzne podoby) globalizmu, liberalizmu, demokracie, trhu. Zatiaľ sa tomu úspešne bráni, vraj žiadne prívlastky a úspešne tak bráni aj pochopeniu pohybov reality.

      Lenže pojmy demokracia, liberalizmus, trh, globalizácia sú len neživé, aj keď potrebné abstrakcie konkrétnych historických typov demokracie (a je teda nezmysel hovoriť o prechode od socializmu k demokracii), liberalizmu (mali by sme sa naučiť rozlišovať liberálny kapitalizmus, liberálny socializmus a liberálny komunizmus), trhu (kapitalistický voľný trh a plánovito organizovaný socialistický trh), globalizácie ( globálna civilizácia je zásadne odlišná od globálneho kapitalizmu i globálneho socializmu).

      Vyžaduje si to v prvom rade vnímať dejiny ako sled spoločenských systémov, ktoré môžu nadobúdať všetky spomenuté podoby. A teda demokracia, liberalizmus, trh, globalizácia si vyžadujú „prívlastky“, inak to nedáva zmysel. Bojovať proti abstraktnému liberalizmu a on sa veselo rozširuje ďalej.
      Ja nesledujem slniečkárov, ale zaradil by som ich medzi liberálnu prokapitalistickú (systémovo patriacu do kapitalizmu) ľavicu. Teda majú máločo spoločné s liberálnou pro-socialistickou, alebo lepšie liberálnou pro-komunistickou ľavicou. Ktorá je samozrejme zatiaľ neviditeľná, pretože ju kope zúrivo hlava-nehlava aj Ľuboš Blaha, či značná časť ľavice. A možno ju netreba tak zúrivo kopať do hlavy, ale začať oddeľovať rôzne odtiene liberalizmu, vyberať z nich to pokrokové, čo aj niektorí mladí ľudia prinášajú. U niektorých mladých ľudí to môže byť aj naivita, ktorá prináša viac škody ako úžitku, ale nie zlý úmysel. A môžu byť jednoducho vlečení prúdom, s nemožnosťou sa od neho oddeliť, pretože my do nich kopeme bez rozmyslu. Občas mi to pripadá ako bitka futbalových fanklubov, kde určujúca je farba klubu, hoci členovia oboch klubov sa od seba nejako neodlišujú, ale mlátia a hlava-nehlava.

      Zatiaľ som nedostal odpoveď, ako si potom vlastne predstavujeme ten vylepšený socializmus – ako antiliberálny (autoritatívny, konzervatívny, či aký) ?, antidemokratický?, antitrhový? antiglobálny, teda fungujúci čisto v národnom rámci?

      Reply
  • 13. januára 2019 at 14:55
    Permalink

    „Áno, Blahove statusy sa stávajú pomaly ale isto „legendou“. Niekedy sú za čiarou, občas sa v nich, vo svojej horlivosti, dopúšťa úplne zavádzajúcich omylov (napr. v súvislosti s Kiskovou kauzou pozemkov, kedy o ňom písal ako o odsúdenom či usvedčenom podvodníkovi atď“
    Nie som si vôbec istý, či to bolo z horlivosti, ale to je môj názor. Áno pán Blaha má veľa dobrých názorov, ale niekedy mám dojem, ako keby prepadol zbieraniu lajkov.
    „Uvedomujete si vôbec, že touto „kritikou“ prepúšťate politické pozície pravici?“
    Podobné názory v diskusiách tu na davdva už odzneli. Ja sa pýtam, budeme ticho, lebo Smer, lebo Blaha? Práve naopak, tak ako aj Smer, tak aj pán Blaha by mali mať sebareflexiu a vedieť si priznať chybu. Verím, že potom by bolo na nich aj menej kritiky a získali by si viac priaznivcov.
    Za socializmu som bol radový člen strany a presne aj takéto názory si myslím dopomohli k pádu socializmu. Keď som napríklad na schôdzi poukazoval na nejaké nedostatky, tak sa ma neraz súdruh predseda, alebo tajomník snažili zosmiešniť a nepripustili si žiadnu chybu. Tiež to brali v tom zmysle nekritizovať, lebo KSČ…že by sme sa naozaj nevedeli poučiť z minulých chýb?
    „Nuž, nech sa pravica štiepi… Žiaľ, na opačnej strane spektra vnímam takýto postoj ako tragédiu. “ Ja vnímam ako tragédiu, že ľavicová strana v parlamente v súčastnosti podľa mňa neexistuje.
    Musíme si uvedomiť jednu vec . Všetci , čo tu publikujeme, diskutujeme chceme zmenu, sme nespokojní so spravovaním tohto štátu, ktorý však dlhú dobu vedie Smer. V podstate nám ide o jeden cieľ. No niektoré diskusie pod článkami tomu vôbec nenasvedčujú. Je dobré, že je tu veľa názorových prúdov, len treba nájsť spôsob ako z nich vybrať to dobré v prospech veci.

    Reply
    • 14. januára 2019 at 15:54
      Permalink

      Budeme ticho, lebo Smer, lebo Blaha? Nie nebudeme. Ja som tu nepísal žiadnu apológiu na Blahu. Hneď v úvode som poukázal na to, čo sa mi nepáči a čoho sa dopúšťa pri písaní. Lenže v poslednom čase nastala v spoločnosti antiblahovská davová psychóza a to je niečo, voči čomu sa treba vymedziť a nie sa na tom ešte viesť, ako činia poniektorí… Inak sú ticho, objavia sa len keď je treba kopať do vlastných. Bez uvedenia kontextu to potom vyznieva, že všetko na Slovensku je v poriadku, ľavica je úžasná, má skvelý program a obrovskú podporu u ľudí… len ten Blaha jej to celé kazí…
      Ale ako ste sám uviedli, ľavicová strana podľa našich predstáv v súčastnosti u nás neexistuje a to je realita. Ak by Smer teraz vyprázdnil pozície, tak vznikne vákuum, ktoré nemá kto vyplniť – len pravica. Príde Vám teraz vhodný čas vylievať si svoju frustráciu a Blahovi za nejaké nekorektné výlevy na FB?

      Reply
      • 15. januára 2019 at 9:33
        Permalink

        Zdravím pán Klimek. Tá antiblahovská davová psychóza nevznikla bez príčiny. Na pána Blahu máme evidentne iný názor a tu sa nezhodneme, len mi vadí a nie som sám a teraz to neberte na seba, To ospevovanie Blahu a bagatelizovanie jeho prešľapov.
        Ak oprávnenú kritiku so snahou pomôcť veci nazývate nejakým vylievaním frustrácie tak k tomu nemám čo dodať!
        A ak sa niekomu zodvihol plat o viac ako tisícku a pritom sa zúčastnil hlasovania a potom napíše , že o tom nič nevie, že to prezistí, tak nekorektnosť je ešte jemné pomenovanie , ale hlavne je to robenie si z ludí blbcov, ktorí mu za to ešte tlieskajú a možno sami majú dôchodok vo výške životného minima. A to je dôvod prečo sa na Slovensku máme tak , ako sa máme.
        Ináč skúste byť aj konkrétnejší napríklad v slovách “ Inak sú ticho, objavia sa len keď je treba kopať do vlastných. “ Prajem pekný deň.

        Reply
  • 13. januára 2019 at 16:22
    Permalink

    Téda – stavať Blahu ako protipól akademickej ľavice…. tak tento článoček ma odrovnal.

    Niet lepšieho príkladu salónneho kabinetného ľavičiara, akým je sám pán poslanec Blaha. To čo predvádza si môže dovoliť opozičný poslanec a nie koaličný.

    Koaličný poslanec má so spolupracovníkmi písať zákony a nie prihlúple detinské článočky a prekáračky na fejsbúky a pretekať sa s pravičákmi kto ďalej dočúra.

    A ešte väčšou tragédiou je, že časť „ľavice“ takéto správanie obhajuje či dokonca oslavuje. Bez ohľadu na nemorálne zvýšenie platov poslancov o 1000 € mesačne, kým zamestnaný za minimálnu mzdu musí obstarať živobytie, bývanie a deti za 15 € na deň.

    Mimochodom pán Blaha, milí ľavičiari – nevadí Vám, že nezamestnaní musia v postavení otroka odhadzovať sneh za 1,92 €/h a majú vyžiť zo 61 €/mesiac. Čo takto zriadiť štátne a obecné sociálne podniky, aby nezamestnaní v nich prechodne pracovali celý mesiac a zarobili by si aspoň minimálnu mzdu. Toto by mala byť Vaša práca za 4 500 € / mesačne, a nie detinské trilkovanie na internete.

    Reply
    • 13. januára 2019 at 16:54
      Permalink

      Martin, súhlas.
      Aj keď to podporujem, pretože to dvíha sebavedomie ľavice, ale v konečnom dôsledku to nič nerieši, ako som napísal, reálny vývoj si ide veselo niekam úplne inde, bez ohľadu na to, či Ľuboš Blaha bude mať milión lajkov.
      A súhlasím, aj mne to občas pripadá ako detské prekáračky, ja som to nazval bitkou futbalových fanklubov. Revolučná ľavica musí ísť hlbšie do podstaty procesov.

      Reply
    • 14. januára 2019 at 16:18
      Permalink

      Určite súhlasím, že treba v prvom rade riešiť sociálnu situáciu, nie vypisovačky… aktivačné práce nútene vykonávané nezamestnanými sú fašizoidné opatrenie a ponižuje to dôstojnosť ľudí. Ale teraz ako čo, Blaha to má zmeniť sám? Alebo má odísť na protest z parlamentu, aby už vôbec nemal žiadny vplyv a vyšumel z povedomia ľudí, tak ako celá ľavica naľavo od smeru?
      Blaha vystupuje v diskusiách, publikuje, je predsedom výboru pre európske záležitosti. Ak Vám to príde, že sedí v kabinete, tak máte asi dosť naivnú predstavu u fungovaní NR SR. Nuž ale dobre, kto teda podľa Vás nie je na Slovensku kabinetným či salónnym (prípadne krčmovým) ľavičiarom? Uveďte aspoň jeden príklad :D fakt stačí jeden príklad.. ale musí ísť o žijúcu osobu a niekoho koho pozná viac ako 0,7 % populácie. Vopred ďakujem.

      Reply
      • 14. januára 2019 at 16:57
        Permalink

        Milan Kuruc – a to žiaľ, nie je ľavičiar…

        Reply
  • 13. januára 2019 at 19:39
    Permalink

    Vynikajúci článok, na to že je autor relatívne mladý človek prejavuje už len po technickej stránke veľkú remeselnú zručnosť pri písaní nevraviac už o tom že vie aj umne narábať s mnohými jazykovými finesami. No oveľa dôležitejšia je autorova úprimnosť a intelektuálna poctivosť. To je dnes už temer nedostatkový tovar. Pokrytectvo ako denná norma kapitalizmu sa bohužiaľ dostala už aj ku nám a jej následky sú doslova devastačné. Za seba napríklad môžem povedať, že aj za svoj kratučký politický život som si už prešiel chvíľami kedy ako lavičiar/socialista prídete o spolubojovníka. Skôr či neskôr mladícky zápal či nadšenie opadne, z boja sa stane skôr len rutina, možno forma úniku (evazionizmu) od reálneho, veľmi tvrdého boja o prežitie (a čoraz tvrdšieho), prídu obdobia stagnácie až nakoniec človek rezignuje úplne. Ak je to robotník tak skrátka len prestane chodiť na protesty a začne sa viacej venovať práci a svojmu osobnému životu. Zahrabe sa do svojho mikrosveta a nechá dejiny plynúť okolo seba bez povšimnutia. Prípadne druhý extrém, stane sa z neho fanatik ktorý sa časom rozháda s úplne každým… asi ako anarchisti počas Španielskej občianskej vojny. Fašistov mali pred mestom no oni nemali nič lepšie na práci ako sa strieľať navzájom. Potom je druhá kategória ľudí, s ktorými som sa tiež stretol a ktorí mi na dlhú dobu znechutili rôzne soc. organizácie. Ľudí ktorí si uvedomujú že tej triedne spravodlivejšej spoločnosti sa oni asi už nedožijú no žiť predsa treba tu a teraz. Problém je v tom že na rozdiel od toho robotníka ktorý len odíde, oni majú niečo čím môžu byť pre buržuja zaujímaví… Môžu mu svoj protest predať a nechať si zaňho platiť, môžu sa stať agentmi ideologickej diverzie a rozvracať hnutie zľava, môžu sa kajať, sypať si popol na hlavu a vyznávať sa z hriechov ktorých sa obalamutení hybridnou vojnou dopustili voči najsvätejšej a jedinej pravej cirkvi presvätého Zlatého teľaťa… alebo sa stať len prachsprostými „kontaktmi“ nejakej čo ja viem teraz, nemeckej tajnej služby lebo tá ma na starosti ľavicové hnutia v Strednej Európe. Samozrejme vedieť o tom ani nemusia, ale tu platí heslo že horší než zradca je blázon a od blázna už nie nemôže byť nič horšie, jedine ak hlupák. Pokiaľ ale nie sme zradcami, bláznami ani hlupákmi tak nám neostáva nič iné ako bojovať čo najlepšie vieme s tým čo reálne máme. Za Liberálmi a Atlantistami všetkého druhu stojí Oplotená Ambasáda na Hviezdoslavovom námestí. Majú za tie roky odvtedy čo nám znefunkčnili kontrarozviedku, justíciu aj políciu ľudí všade možne, je ich plná opozícia aj koalícia vrátane Smeru. Potom je tu Kotleba za ktorým stojí Vatikán a staré Európske elity. Projekt Kotleba ale úplne nevyšiel ako mal tak nám tu podsunú časom dajakú umiernenejšiu verziu. Táto buržoázna frakcia ale v Smere príliš veľa ľudí nemá, preto sa snažia využívať Fica. Ten ale tak úplne ich človek nie je. No a Blaha podľa všetkého patrí ku tomu istému krídlu v Smere. Ak chceme teda dopadnúť ako komunisti v predvojnovom Nemecku, tak poďme zvrhnúť skorumpovaných socdemákov a vydláždime tak cestu fašistom ku moci. Alebo dočasne, takticky, kým nie je na výber podporme to kvázi pro-národné, ľavicové krídlo Smeru s Blahom. Hromadne intelektuálne masturbovať a rozlišovať aj tie najjemnejšie odtiene Gardistickej uniformy a brať si z nej aj čosi dobré môžme dakedy inokedy, keď nám už nepôjde o krk.

    Reply
  • 13. januára 2019 at 20:34
    Permalink

    Ten tvoj úvodný opis vyhorenia ľavičiara sedí na Vzdor-SP.

    Pamätám si ich ešte ako stredoškolákov, ktorí chceli obrátiť svet hore nohami – teraz a hneď. Roky plynuli, chlapci dospeli, nastúpili do roboty, oženili sa, majú deti, riešia bývanie – možno sa aj zadlžili – a hrot sa otupil. Nie sú prví ani poslední, ktorých kapitalihnus umravnil. Dnes už Vzdor nie je „tak počuť“ a povedal by som, že ich internetová aktivita je ešte menšia ako ju má KSS. Pritom dôvod vzniku V-SP bol práve opčný !

    Dôležité pre činnosť strany je, aby sa všetky úlohy delili na čo najmenšie podúlohy, a aby každý člen a priaznivec strany mal na starosti svoju malú úlohu. Takto veci nebudú na pleciach jedného či pár ľudí, ktorí sa im nemajú čas plne venovať, čím sa zmenší ich zaťaženie a riziko vyhorenia. Myslím si, že takto strana nestratí dynamiku a paru.

    Ďalej je potrebné zvážiť, či by nebolo dobré aby jeden člen strany bol platený a venoval sa strannícko-politickej činnosti naplno. Toto závisí od počtu členov a ich „platobnej disciplíny“ na príspevky na stranu, ale aj toto by pomohlo stranu oživiť,, a platený člen by činnosti dal formu a poriadok.

    Reply
    • 13. januára 2019 at 23:46
      Permalink

      Bol som vo Vzdore… spočiatku som ten ich úplný amaterizmus (to čo je Kapitán Danko medzi nacionalistami to sú oni v ľavicovom hnutí) považoval za niečo čo je síce smutné a zbytočne to brzdí vývoj hnutia no zase kde mi teraz v dnešných hyperkonzumných časoch nájdete presvedčeného a ku tomu mladého komunistu ? Bral som to ako vo fabrike. Nevadí že je nový chalan troška jednoduchšý, hlavne že má o prácu záujem a chodí na smeny, zvyšok sa rokmi naučí. No postupne som zistil že pravda je oveľa krutejšia. Kým píšem len tak všeobecne tak môžem napísať čo len chcem v rámci slobody prejavu ale keď už padajú konkrétne mená tak musím mať v rukách dôkazy… a tie nemám bohužiaľ. Len kúsky skladačky ktoré mi zrazu začali zapadať do seba. Ale aká je pravda to už nezistí asi nikto. A nechcem nikomu krivdiť ani rozosievať medzi nás ešte väčšie spory než sú. To je skôr na osobný rozhovor. No poučenie z KSS aj Vzdoru je jasné – v dnešných časoch keď tú majú rôzne západné rozviedky cez svojich nastrčených ľudí medzi novinármi, NGO, medzinárodnými organizáciami, špičkami politických strán – vrátane tých marginálnych – podchytenú celú politickú scénu tak je lepšie robiť menej ale kvalitnejšie. Radšej nejaká malinká, zdanlivo bezvýznamná iniciatíva zdola ako je DAV DVA než opäť robiť užitočného idiota aby si niekto za stranícke peniaze je neviem, vymyslím si teraz, opravil domček alebo kŕmil užitočnými informáciami o rozložení, náladách, počtoch a celkovej štruktúre ľavicového hnutia na Slovensku nejaké pochybné osoby zo západu. Od čias Baader-Meinhof čo boli poslední nemeckí autentickí komunisti je to tam všetko infiltrované a komunista to skrátka musí vedieť.

      Reply
      • 14. januára 2019 at 7:34
        Permalink

        Neviem presne čo tým amaterizmom V-SP myslíš, rovnako tak tou „krutejšou pravdou“ – mohol by si uviesť príklad. Od chalanov čo cez deň chodia do roboty a po večeroch robia politiku, nemôžeš čakať profesionálne výkony. Mne amaterizmus nevadí, pokiaľ je autentický, úprimný. Zdôrazňujem však kolektívny prístup, keď sa dá dosiahnuť viac ( viac hláv ) za menšieho úsilia jednotlivcov ( viac rúk ). Činnosť smerom k verejnosti treba aj v spolupráci s KSS trochu poupratovať, skoordinovať.

        Ak vidíš všade špiónov – no neviem kamarát či neškodíš sám sebe a aj ľavici. Štiepením a delením nič nedosiahneme – vlastne len jedno – oslabenie ľavice. V činnosti v strane si mohol pokračovať vo svojom bydlisku „posvojom“, pokiaľ by si neprekračoval hranice ideológie a politiky strany. Vráť sa kamarát len ty späť do politiky, pretože DAV je len žurnalistický počin, nahrádzajúci ignoráciu ľavice štátnou tlačou. Okrem toho sa neprofiluje ani tak ako ľavicový zdroj, skôr ako širšie alternatívny – protikapitalistický a protiglobalizačný, čo však neznamená vždy socialistický.

        Čo sa týka KSS, tam mi prekáža, že vystupujú často tak, akoby im viac záležalo na osude Sýrie a Ruska, ako na živote obyčajného Slováka.

        Obrovskú výhradu mám voči komunistickým stranám v tom, že nevyužívajú naplno možnosti uchádzať sa vzhľadom na svoje možnosti – je do neba volajúcou tragickou chybou, že nenavrhli svojho prezidentského uchádzača a nezorganizovali zber podpisov – ani sa len nepokúsili. Vyzerá to tak, že voliť, napriek tomu že chcem, nepôjdem – podpora Harabina KS je na zaplakanie.

        Reply
      • 14. januára 2019 at 9:11
        Permalink

        Branislav, ak dovolíte, zareagujem na Váš komentár.
        Treba si vážiť každého, kto na ľavicovej scéne niečo robí, robil. Sledovala som a sledujem, virtuálne, VZDOR- stranu práce a nesmierne si vážim ich obetavú prácu, ktorú vykonávali, vykonávajú na úkor vlastného voľného času, vlastných rodín…Vážim si teda aj Vašu prácu, keď ste pracovali vo Vzdore. Vážim si i prácu KSS, Frontu ľavicovej mládeže, vážim si prácu DAVu DVA a i.Každý svojím dielom prispieva k posilňovaniu ľavicového hnutia na Slovensku a zaslúži si ÚCTU. Moju máte, VŠETCI !!!
        /Tým nechcem povedať , že sa treba vyhýbať kritike, konštruktívnej kritike, lebo tá nás učí, robiť veci lepšie./

        Reply
        • 15. januára 2019 at 18:14
          Permalink

          Slavomíra, úprimná vďaka za podnetnú reakciu… skúsim to teda uzavrieť. Každý člen lavicového hnutia je výnimočný a preto mu zo zásady sedí niečo iné, v niečom inom je dobrý. Niekto rád burcuje do boja, inému skôr vyhovuje písať články, niekto rád uvažuje vo veľkom, o svetovej revolúcii, dakoho skôr zaujíma jeho región, niekomu vyhovujú masové hnutia, inému skôr diskusné krúžky… máme rôzne vzdelania, profesie, vek a životné skúsenosti a ku tomu sme ešte aj silné osobnosti, preto nás ťažko nacpať do jednej krabičky. Dôležité ale je že sa vieme zhodnúť na tom najdôležitejšom – nechceme žiadnu formu vykorisťovania človeka človekom, nech by nám ju natreli na akúkoľvek farbu a zabalili do hocijako lákavého papiera.
          No a ku Martinovi – viac-menej len premýšľaš nahlas, tak ako ja keď som písal svoj príspevok, takže vyjadrím sa len ku tým špiónom. Vždy boli, sú a aj budú. Len si ich nesmiete predstavovať ako nejakých pánov v kabátoch s klobúkmi, ktorí tajne fotia drobným fotoaparátom. Dnešné vojny sú informačno-psychologického rázu. Špióni sa už nezakrádajú s baterkou v rukách v noci po archívoch ani nepreliezajú drôty, či nepijú škótsku s ľadom, dva krát zamiešanú, nepretrepanú. Dokonca to ani nemusia byť ľudia. Môžu to byť myšlienky ktoré sa niekomu podarilov vsadiť do Vašej hlavy a vy potom s radosťou plníte jeho plány a ešte aj máte pocit že bojujete za dobrú vec. Ono je to pekná byť presvedčený a úprimný… ale nie je rok 1917 že stačí vziať do rúk bodák a pripojiť sa ku prvej červenej vlajke na ulici. Treba trošku dávať v zdravej miere pozor aj na ľudí ktorý síce plamenne rečnia no výsledok ich práce je skôr totálny útlm hnutia a masový odliv členov… nie všetko sa dá zhodiť na málo obetavosti členskej základne.

          Reply
          • 15. januára 2019 at 19:00
            Permalink

            Branislav, aj ja ďakujem za reakciu, tiež je podnetná.
            Súhlasím s Vaším názorom, cit. „…sa vieme zhodnúť na tom najdôležitejšom – nechceme žiadnu formu vykorisťovania človeka človekom…“
            Áno, ak budú takto rozmýšľať roztrieštené ľavicové strany, dokážu sa zjednotiť.
            Máte pravdu, sme rôzni, a to je dobre, len tak sa môžeme navzájom obohacovať.
            To by bola nuda, keby sme boli totožní!
            P.S. Rešpekt, vzájomná úcta, komunikácia, spolupráca, konštruktívna kritika…

  • 18. januára 2019 at 20:01
    Permalink

    Základným omylom tohto článku je delenie. Delenie na tých „našich“ a tých „nie naši“, na „dobrých“ a „zlých“, na „spravodlivých“ a „nespravodlivých“.
    — Samozrejme, tí naši sú dobrí a spravodliví a tí nie naši sú zlí a nespravodliví.
    .
    Blahovi nikto, žiaden článok neodpára to, že JE členom vládnej strany, že JE členom Parlamentu a že JE členom rôznych komisí a výborov. — … — takže to infantilné ospravedlnenie: „a čo že on chlapec náš zmôže“ – je naozaj buď detinské, alebo hlúpe.
    ON skutočne môže týždeň čo týždeň podávať zákony v NR SR. ON ako poslanec môže úkolovať ministrov v jednotlivých výboroch a komisiách. ON ako poslanec môže iniciovať vznik xyz rôznych poslaneckých prieskumov. – Naozaj nie diviť sa čože to robí za štátne peniaze GLOBSEC, ale vziať troch kolegov a prevrátiť im to tam hore nohami!!
    .
    Mám rád Blahove články, zväčša sú zábavné, niekedy poučné, ale naozaj zriedkakedy v nich je napísané niečo objavné! Niečo čo by už aj menej vzdelaný baník dávno nevedel, ale pre Blahu -ó- je to akési nové, prekvapujúce … a hlavne … on nič, on muzikant.
    Blaha je klasický kaviarenský ľavičiar. – Vzdelaný, rozhľadený, inteligentný – ale tiež neschopný väčšej akcie, či nebodaj vzdoru a rozhodného odporu aj voči „rodnej strane“, ktorá sa pod vedením Lajčáka už stala viac liberálnou skoropravicou, ako akýmkoľvek ľavicovým subjektom.
    .
    Aj Vaša poznámka, že „či by mal Blaha odísť s parlamentu a že keby tak urobil, ani pes by po ňom neštekol“ (parafráza!) … A to je hlavný problém, ktorý má. On musí byť v parlamente, pretože iba tam dokáže robiť „ľavicu“.
    Bohužiaľ skutočná, živá ľavica sa robí v uliciach, továrniach, v robotníckych kluboch. A Blaha, napriek všetkej veselosti nie je ani trochu schopní sa postaviť do prvého radu vo chvíli, keď by nešlo iba o akademickú diskusiu v teple, pohodlí a bezpečí Parlamentu, či „kaviarne“.
    .
    Blaha je rečník, politológ a v podstate aj demagóg, akého sme to od čias Husáka, či Dubčeka nemali. Ale jeho neschopnosť skutočnej akcie, aspoň demonštratívnej a jeho obava pomenovať ľudí, ktorí priviedli Smer k nevoliteľnosti, je smutná.
    .
    p.s.:
    Pravica sa triešti, pretože ich egá nie sú schopné spolupracovať. Ľavica sa netriešti, kde nič nie je, ani Smrť neberie…..

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: