Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Robert Hakala: MIERNE TRAFENÉ BLUES. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019, 1. vyd., 78 s., ISBN 978-80-8202-073-4 (viaz.)
Básnik a prozaik Robert Hakala nás v tých-to dňoch potešil básnicko-satirickou zbierkou básní s priliehavým názvom Mierne trafené blues. Útla kniha básní jednoducho musí zalichotiť ľudskému oku. Je to balzam a zároveň malé pohladenie duše človeka. Zbierka je písaná viazaným veršom, a čo si treba na nej osobitne všimnúť, je jej humor, akým sa svojim čitateľom prihovára.Dotýka sa bežných tém života, aký žijeme, pritom v nej nechýba ľudskosť a čistota bytia.
Vo svojich básňach raz R. Hakala vzdáva poctu klaunovi, inokedy je pozorný básnik, ktorý si všíma veci navôkol, odohrávajúce sa okolo neho. Pocta klaunovi pre neho je rovnako dôležitá ako pocta spevákovi obyčajného blues Petrovi Lipovi.
Básnik R. Hakala sa nebojí pohrať so slovami, dať im zmysel vážnosti, predostrieť ho pred čitateľa. Sta-čí len prijať do srdca jeho satirickú zbierku a ponoriť sa do jej slov, kde báseň na s. 14. sa čitateľovi prihovára:Vidieť v manéži na chvíľku, vystrájať Bolka Polívku. / Úbohý klaun, bez-hlavý šašo. / S humorom nás kŕmi ako dobrou kašou. / Odpustite mu, keď veľmi huláka. / Zakryť chce svoju samotu Charlieho tuláka.Inak zase oslovujú slová v básni O roztopaš-nom blues (s. 52), kto-rá je priamou poctou Jarovi Filipovi: Fajčí, pije, nadáva. Strapatú hlavu má v okne. / Kde kto po ňom kričí ohava, keď sa jeho humor dotkne. / Jaro sa tých rečí nedesí, do krčmy na poldeci zájde si.
R. Hakala sa venuje i vážnym témam, o čom svedčí jeho báseň zo s. 56: Zmeškal som vlak, tak mi treba, ten vlak mal prísť z neba. / Vlaky z neba chodia presne, nemeškajú. / Nejdú neskôr. / Na oblohe sa mesiac leskne. / Plný hriechov stúpajú z hôr.Verše R. Hakalu sa priamo núkajú na čítanie.
Treba sa nad nimi zamyslieť, prichádzajú s akýmsi posolstvom večnosti. Sú síce málovravné, ale dávajú čitateľovi veľa, čo si na nich treba ceniť.Toto útle dielo až láka, aby sme sa doňho začítali. Pochopíme tak osud básnika a možno i o čosi viac. Múdrosť vtesnaná do veršov prezrádza, že je to jeho životná skúsenosť. Dúfajme, že si jeho básne nájdu čo najviac čitateľov, bude to najlepším autorovým ocenením, že jeho práca bola krásna a nevyšla nazmar.
Gabriel Németh, Literárny týždenník