Letná príprava Nežnej revolúcie. Pavol Janík exlúzivne o prípravách tzv. „Nežnej revolúcie“ počas leta 1989

Všeobecne známym udalostiam z novembra 1989 predchádzali menej známe zákulisné prípravy, ktoré vyvrcholili v auguste 1989, keď sa skupina popredných československých politických predstaviteľov, boli medzi nimi tajomník ÚV KSČ Jozef Lenárt, vedúci oddelenia ÚV KSČ Rudolf Hegenbart a prvý námestník federálneho ministra vnútra ČSSR Alojz Lorenc, stretla v pražskom hoteli Paříž na večeri s veľvyslancami hlavných členských štátov NATO. Predmetom stretnutia bola koordinácia postupov počas nadchádzajúcich spoločenských zmien, aby sa zabezpečil ich pokojný priebeh, ktorý neskôr dostal označenie zamatová či nežná revolúcia. Dôležité bolo, aby sa zabránilo deštrukcii, ekonomickému chaosu a predovšetkým, aby sa zabezpečila ochrana života a majetku občanov.

Jozef Lenárt americkému veľvyslancovi a ostatným prítomným položartom, polovážne povedal:

„My Slovania máme anarchistické gény, a tak musíme byť opatrní“.

Veľvyslanec USA Julian Martin Niemczyk na to reagoval tiež v podobnej tónine:

„No dovoľte, aj ja mám slovanský pôvod a necítim sa byť anarchistom.“

Mimochodom – pripomeňme si niektoré charakteristické momenty z dovtedajšej kariéry šéfa diplomatickej misie USA v Prahe. Pán Niemczyk slúžil v rokoch 1940 – 1971 v amerických ozbrojených silách, napríklad v období 1944 – 1945 bol kapitánom Úradu strategických služieb (Office of Strategic Services – OSS, predchodca CIA), v intervale 1960 – 1965 pôsobil ako plukovník Agentúry národnej bezpečnosti (National Security Agency – NSA), v rozpätí 1967 – 1969 zastával v hodnosti plukovníka funkciu vojenského a leteckého pridelenca na ambasáde USA v Prahe a v čase 1969 – 1971 bol poradcom ministra obrany USA pre medzinárodné bezpečnostné vzťahy.

Počas roka 1988 a ešte aj na jar 1989 západné veľmoci podľa analytických záverov Československej spravodajskej služby kalkulovali, že hegemónom zmien v ČSSR budú pragmatické sily v štátnom aparáte, ale aj v KSČ. Pravdaže – v koordinácii so Sovietskym zväzom. Zlom nastal začiatkom leta 1989, čo zainteresovaní experti dávajú do súvislostí s informáciami o ubezpečení Moskvy americkou administratívou, že vývinové posuny v strednej a východnej Európe nebudú zneužité proti bezpečnostným záujmom ZSSR. Nasledovalo vyhlásenie Gorbačova, že ZSSR nemá politické ani morálne právo zasahovať do vývoja v týchto krajinách. Potom boli voľby v Poľsku, pribudli politické metamorfózy v Maďarsku, neskôr v NDR a napokon aj v ČSSR.

Oficiálne miesta ČSSR sa do polovice roku 1989 usilovali o zachovanie pozície vedúcej sily zmien, ktoré už boli jasné. Koncom leta 1989 bolo zrejmé, že hlavnou otázkou už nie je, kto bude na čele transformačných procesov, ale spôsob, akým sa zmeny uskutočnia. Treba vziať do úvahy, že 4. júna v Poľsku vo voľbách zvíťazila Solidarita; 10. septembra Maďarsko umožnilo občanom NDR prechod do Rakúska; 7. októbra sa rozpustila maďarská robotnícka strana (obdoba našej KSČ) a prihlásila sa k sociálno-demokratickému hnutiu; 9. novembra NDR otvorilo hranice do SRN. Z toho vyplýva, že neboli dôležité parciálne odlišnosti v jednotlivých krajinách, ale že došlo k významným geostrategickým zmenám. Takže skutočne to, čo je zaujímavé, je spôsob, ako k zmene došlo. Nie všade to bolo rovnako. V ČSSR nebolo ani stanné právo spojené so skutočným internovaním ľudí a streľbou. Nedošlo k ozbrojenému konfliktu. Nehovoriac o pokračovaniach na Balkáne.

Osobitnou kapitolou bolo ustanovenie Občianskeho fóra v Prahe a Verejnosti proti násiliu v Bratislave, pretože oficiálne miesta si potrebovali vytvoriť štruktúry, ktorým mohli odovzdať dovtedajší mocenský monopol KSČ, potrebovali partnera na rokovanie, lebo udalosti, ktoré hrozili prerásť do nekontrolovateľného živelného vývoja, museli byť niekým usmerňované. V politike sa spravidla ľudia aj národy a štáty posudzujú viac podľa potrieb budúcnosti ako podľa minulosti. Z bývalých protivníkov v neskoršom období často bývajú spojenci. Ak je taký národný záujem. Príkladom nie je iba Československo v roku 1989. Spomeňme hoci v rozličných obdobiach Francúzsko, Taliansko, Rakúsko či Nemecko.

Podivuhodným dieťaťom starostlivo pripravovaných zmien z roka 1989 sa stalo nielen pokračovanie kariéry mnohých niekdajších prominentov v najrozmanitejších sférach verejného života (nielen niekdajšieho federálneho premiéra Mariána Čalfu), ale aj tzv. lustrácie, ktoré sa medzičasom už inštitucionalizovali na úrovni ústredných štátnych orgánov s postavením a poslaním politickej inkvizície. Pre poriadok si pripomeňme, že pojem lustrácia označuje vypisovanie údajov z administratívnych záznamov, kartoték a podobne. V postsocialistických krajinách lustrácie nadobudli charakter paradoxného obviňovania ľudí zo spolupráce či súčinnosti s rozličnými zložkami spravodajských a bezpečnostných služieb vlastného štátu, ktoré spravidla pod viac alebo menej zmenenými názvami a s čiastočne obmeneným personálom naďalej kontinuálne vykonávajú svoju prax.

Napríklad – niekdajšia V. správa ministerstva vnútra (ochrana ústavných činiteľov, skrátene ochrana osôb) dnes pôsobí ako Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Policajného zboru SR, pričom nie tak dávny prezident PZ SR začínal svoju profesionálnu kariéru od roku 1978 práve v spomínanom útvare a v rokoch 2002 – 2006 sa stal riaditeľom jeho terajšej nástupníckej organizačnej zložky. Pravdaže – V. správa MV zabezpečovala ochranu aj západných predstaviteľov počas ich oficiálnych návštev ČSSR a neskôr jej príslušníci chránili v roku 1990 pápeža Jána Pavla II., ktorý definitívne predznamenal suverenitu Slovenskej republiky tým, že po prvom vystúpení z helikoptéry na slovenskej pôde si kľakol a pobozkal zem. Mimochodom – do roku 1989 na Slovensku trvalo pôsobili iba štyri chránené osoby, čo sa odvíjalo od ich pozície člena, resp. kandidáta Predsedníctva ÚV KSČ – konkrétne išlo o prvého tajomníka ÚV KSS, o predsedu vlády SSR, predsedu Slovenskej národnej rady a jedného z tajomníkov ÚV KSS (ktorý bol práve dlhoročným kandidátom P ÚV KSČ).

Lustrácie v uvedenej podobe sa stali nástrojom na veľmi selektívne škandalizovanie ľudí a mimoriadne výberové politikárčenie v skupinovom i osobnom záujme. Je očividné, že svojou funkčnou kategorizáciou boli v československých podmienkach účelovo zacielené najmä na politickú marginalizáciu Alexandra Dubčeka, ktorý bol v prvej etape udalostí odštartovaných 17. novembra 1989 vážnym konkurentom Václava Havla v súperení o post prezidenta. V skutočnosti dnes hlavné bezpečnostné riziko predstavuje korupcia, prostredníctvom ktorej sa nielen deformujú spoločenské vzťahy, ale sa aj vysokí politickí a štátni činitelia stávajú vydierateľnými na základe zdokumentovanej kompromitácie zo strany kriminálneho podsvetia a spravodajských orgánov cudzích štátov.

Pozrime sa však na udalosti roka 1989 z dostatočnej geopolitickej perspektívy. Niet pochýb, že zásadné zmeny na rozhraní 80. a 90. rokov boli podmienené predovšetkým rezignáciou Sovietskeho zväzu na veľmocenské postavenie v strednej a východnej Európe. Anatalij Dobrynin, ktorý bol veľvyslancom ZSSR v USA vyše 20 rokoch (1962 – 1986) a po návrate do vlasti sa ako tajomník ÚV KSSZ pre zahraničnú politiku zúčastňoval na dôležitých rozhovoroch Michaila Gorbačova s americkým prezidentom Georgeom Bushom i západonemeckým kancelárom Helmutom Kohlom, konštatoval, že cieľovým riešením vízie spoločného európskeho domu malo byť rozpustenie blokov NATO a Varšavskej zmluvy, alebo ich spojenie na základe vzájomného súhlasu, pričom zjednotenie Nemecka malo byť finálnym plodom transformačného procesu. Vzhľadom na stupňujúci sa tlak NSR na urýchlenie zjednotenia vznikla alternatíva neutralizácie Nemecka v podobe jeho členstva v NATO i Varšavskej zmluve na obdobie nevyhnutné pre splynutie oboch blokov. Gorbačov na Malte 3. 12. 1989 Bushovi potvrdil, že Brežnevova doktrína o obmedzenej suverenite štátov v sovietskej záujmovej sfére je mŕtva a že ZSSR teda nebude ovplyvňovať vývoj vo východnej Európe, čím túto zónu uvoľnil pre záujmy a aktivity USA. Tak dostala priechod koncepcia posúvania NATO na východ, ktorá sa dodnes aktívne presadzuje.

Je zrejmé, že uskutočnené spoločenské zmeny po 17. novembri 1989 nedosiahli publikované predsavzatia, vďaka ktorým získali pred desaťročiami masovú podporu. A netýka sa to len vzájomného rešpektovania bezpečnostných záujmov jadrových superveľmocí. Sotva niekto môže byť úprimne presvedčený o proklamovanom víťazstve pravdy a lásky. Nedostavili sa opodstatnene požadované cnosti a kompetentnosť mocných. Ako verejnosť hodnotí brutálne zákroky polície? Ako sa väčšina ľudí pozerá na aroganciu a privilégiá dnešnej nomenklatúry privatizovaného kapitálu a ich potomkov? Nehovoriac o globálnej ekonomickej kríze, ktorej explózia sa začala v posvätných a neomylných súkromných finančných inštitúciách USA, ktoré mali byť nasledovaniahodným vzorom pre celú planétu. A teraz celý svet prežíva sociálne dopady nezodpovedných kapitálových špekulácií, pričom sa na obzore zatiaľ nečrtá uspokojivé riešenie dlhodobo bezvýchodiskovej situácie.

Čo vlastne znamená ľavica a pravica dnes? Z názvov a vyhlásení politických subjektov ťažko prečítať skutočnú logiku, pohnútky a ciele ich konkrétnych krokov. Šimon Peres povedal, že socializmus je civilizácia. Na svete žije viac ako sedem a pol miliardy ľudí. Všetci majú právo na dôstojný život. Sociálne cítenie je imanentná vnútorná potreba byť prospešný iným. Je to aj fantómová bolesť, ktorú človek pociťuje, keď nezaslúžene trpia druhí. Dôležité je pochopiť rozdiel medzi sociálnym cítením a praktickou politikou, ktorá sa vždy musí usilovať o zabezpečenie funkčnej spoločnosti. Sociálny program nie sú milodary, ale vytvorené zdroje, bez ktorých zostanú všetky krásne slová len zbožnými želaniami. V otázke funkčnej spoločnosti je zakomponovaná rovnováha pravicových a ľavicových prvkov politiky.

Rok 1989 otvoril aj priestor pre integráciu a globalizáciu. Napríklad – mnohí uznávaní politológovia nevidia dostatočnú perspektívu národných štátov, lenže významný liberálny politik Ralph Gustav Dahrendorf sa na jednej strane hlási ku kantovskému projektu svetovej občianskej spoločnosti, ale na druhej strane hovorí:

„…neexistujú žiadne známky toho, že by sa národný štát i so svojimi kritickými úlohami, vďaka európskemu procesu spolupráce, už prežil…“

Oprávnene možno súhlasiť s jeho pochybnosťami o predstave budúcej Európy ako kombinácie regionálnych autonómií a nadnárodných inštitúcií. Korene národných štátov sú v Európe veľmi hlboké, a tak aspoň pre prvú polovicu 21. storočia vyzerá pravdepodobnejšie cesta k ich konfederácii či federácii.

Napriek rozmanitým a protichodným želaniam, víziám, prognózam i scenárom bude reálny obraz budúcnosti logickým výsledkom pokračujúceho pôsobenia rozhodujúcich hospodárskych a politických síl. Ak sa naše politické elity budú riadiť väčšmi rozumom a srdcom ako žlčníkom, máme šancu prejsť aj cez tento horiaci kruh so zdravou kožou a dosiahnuť postavenie, na aké máme nárok podľa všetkých prirodzených práv svojprávnych ľudí, zvrchovaných národov a suverénnych krajín v dynamických civilizačných a kultúrnych kontextoch slovanstva, Európy a sveta.

To všetko patrí k dedičstvu a odkazu Nežnej revolúcie, ktorej prípravy dosiahli najvyšší medzinárodný stupeň práve v auguste 1989 na rokovaní oficiálnych predstaviteľov ČSSR s veľvyslancami rozhodujúcich členských krajín NATO v pražskom hoteli Paříž. Aj naše najnovšie dejiny si zaslúžia komplexné, ucelené a objektívne poznanie.

Mgr. art. Pavol Janík, PhD.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


31 thoughts on “Letná príprava Nežnej revolúcie. Pavol Janík exlúzivne o prípravách tzv. „Nežnej revolúcie“ počas leta 1989

  • 1. augusta 2019 at 20:39
    Permalink

    SILNÁ KÁVA!!! *****************
    takže tí, čo budú chcieť tohto roku sláviť Výročie Nežnej, budú mať nasadené poriadne oslie hlavy…mali by sme my na ľavici k tomu usporiadať Sprievod Oslích hláv na 17.novembra….niečo v duchu masopustov, rakúskych čertov maškarád a diablov, proste maškary …a veľmi hlučné a výsmešné divadlo urobiť po uliciach slovenských miest

    Reply
  • 2. augusta 2019 at 16:29
    Permalink

    Tak aj tento článok s fotografiami vysvetľuje všetko. V celej histórii sveta i národov rozhodovali tí silnejší. Slabší, v tomto prípade aj ČSSR sa museli prispôsobiť. Tí z KsČ i Kss na fotografiách sa prispôsobili rýchlo. Vedeli, že ZSSR ako náš vtedajší tútor sa rozkladá a aj preto sa pridali na stranu pred tým pre nich nepriateľskú. Morálka, zákony, disciplína, vernosť i ideály sú len pre nás-spodinu. Verchuška sa prispôsobí rýchlo. Hlavne keď z toho čosi „kapne“.

    Reply
  • 2. augusta 2019 at 18:36
    Permalink

    Všetko bolo pripravené, bola to najhoršia zrada na pracujúcich ľuďoch! O tomto som bol a stále som presvedčený!
    V dňoch pred 17. novembrom 1989, s kolegom boli sme služobne v bývalej Juhoslávii, hlavne v Slovinsku. Práve 17. novembra sme sa vracali do ČSFR a mali sme naplánovaný odlet o 15,00 hodine z Belehradu do Prahy. Pre neznáme príčiny náš odlet bol stále odkladaný. Konečne po 17 hodine bola oznámená registrácia k odletu. S kolegom cez registráciu a colnú kontrolu sme prešli do nástupného koridoru, ale tam opäť sme bez dôvodu čakali skoro ďalšiu hodinu. Za nami, okrem iných čakali štyria muži vyzerajúci ako z diplomatického zboru ČSFR. Medzi nimi bol aj mladý muž asi 28 – 30 ročný, ktorý v ich rozhovore neustále vyslovoval nesúvisiacu vetu …“Veľmi som zvedavý, ako to v Prahe bude a ako to dopadne?. S kolegom sme len nechápavo počúvali! V Prahe z letiska som šiel rovno na Hlavnú stanicu, kde som mal asi trištvrte hodiny čas do odchodu rýchlika na Slovensku. Na druhom konci lavičky sedela dievčina ku ktorej pribehol upotený mladík a jej hovoril …“Na Národnej triede to vyzerá husto!“, viac nič! Nechápavo som si myslel, čo sú to za nezmysly? Jeden opakuje vetu, že je zvedavý, ako to v tej Prahe bude a druhý zas hovorí, že na Národnej je husto, a nič viac! Na druhý deň som to pochopil, ale nie všetko! Predsa bez prípravy nie je možné, aby odklonený manifestačný sprievod z cesty na Pražský hrad na Národnú triedu mohli snímať televízne kamery zahraničných spravodajstiev zo striech budov Národnej triedy. Bolo to všetko pripravené vybranými mocenskými štruktúrami bývalého režimu, ktorým sa to vymklo z rúk.
    Najväčším omylom ľudí, ale hlavne predstaviteľov štátu z oboch strán politického spektra (keď to mysleli úprimne), že pri budovaní kapitalizmu im zostanú socialistické vymoženosti. Nikdy som tomu neveril, aj keď Havel to spočiatku hlásal. Pre mňa toto nikdy nebolo zlúčiteľné!

    Reply
    • 3. augusta 2019 at 2:48
      Permalink

      Pane Badár, ještě mi dovolte.

      Vidím to takto. Lidstvo jako celek je již v prdeli, protože mediální masáž z něho učinila stádo čítající miliardy otroků I. řádu. Co to je? Otrok I. řádu je šťasten jako otrok a neví, že je otrok. Otrok II. řádu je sice nešťasten jako otrok, protože ví, že je otrok, ale změnit svůj úděl nechce. A konečně otrok III. řádu je otrok typu Spartaka, tj. ten, který chce změnit stav věcí. Jenže dnes Spartakus konat nemůže, protože by byl neprodleně zlikvidován.

      Resumé? Je nutný RESTART lidských dějin od začátku znovu. Se vším všudy. Konec konců, zkáza Atlantidy již zde byla. A před zkázou to tehdy bylo stejné jako i dnes, společenské vztahy byly NEŘEŠITELNÉ.

      P.S.
      Pane Badár, píšu si s jednou Ruskou, je o 12 let mladší než já (mně je 59 let), jedná se o VŠ učitelku filosofie v Moskvě. Ptal jsem se jí, v čem vidí příčinu, že v loňských prezid. volbách v Rusku dne 18.3.2018 dostal kom. kandidát Pavel Grudinin, šéf sovchozu V.I. Lenina, ani ne 12 % hlasů, zatímco oligarcha Vladimír Putin skoro 7x tolik hlasů. Odpověděla, že Rusi raději budou bez revoluce a v bídě, než aby nastala změna k lepšímu. Prý, Putin jim zajistil stabilitu.

      Pak jsem se jí zeptal, proč velká většina ruských voličů u voleb tehdy vůbec nebyla. Prý, stejně by se nic nezměnilo. Jsem jí odpověděl nejen ve výše zmíněném duchu, ale taky jsem se jí zeptal, PROČ potom se před rozpadem SSSR všichni bili v prsa, stejně jako i u nás v ČSSR, že chtějí SVOBODNÉ A DEMOKRAT. VOLBY? Dnes je mají a k volbám nechodí. Ona Ruska mi již poté neodpověděla. Závěr? Klasická ukázka totálního nihilismu otrokářského řádu I. stupně nejen v Rusku… To už není kapitalismus, protože ten vždy směřoval k revoluci utlačovaného proletariátu.

      Reply
  • 3. augusta 2019 at 2:17
    Permalink

    Pane Badár, zdravím Vás!

    Autor tohle všechno popsal už dávno, před 10 lety v příloze Haló novin pod názvem OBRYS-KMEN. Kopii tiskového vydání jsem si tehdy udělal, bylo tam toho o něco více. Na netu to ve zkrácené podobě ale visí 10 roků taktéž:

    http://www.obrys-kmen.cz/archivok/index.php?rok=2009&cis=34&tisk=01

    Budu stručný. Zradil nás štáb revoluce v Moskvě ─ pod vedením komunistů v ÚV KSSS. Na celé frontě, včetně KGB a armády SSSR. Ti všichni hodili 70-leté budování SSSR a socialismu v Evropě do škarpy. Větší velezradu si ani představit nelze.

    Když však ale čtu dnešní ruské web. stránky, vím s naprostou jistotou, že se to stát muselo i proto, že nejen v celé EU či na území fašistické Ukrajiny, ale ani v současném oligarch. a tvrdě proamer. Rusku, ─ nenajdete snad jediného proletáře, který by chtěl jiný režim, než ten současný. Bohužel, tak to je, že nám zparchantěli zdaleka nejen lidé typu Gorbačova a spol, ale také lůza dole, ostatně, volby už skoro 1/3 století od Londýna až po Ural dávají všem vědět, že socialismus je propadliště dějin, zatímco kapitalismus je jediná správná budoucnost evropské civilizace.

    Jinak řečeno, dějiny sice jednoznačně prokázaly správnost nastoupené socialistické cesty po VŘSR, jinak by SSSR nikdy neporazil fašist. Německo, jenže se zároveň prokázal rostoucí odpor proletariátu vůči komunistům a socialismu vůbec zejména po r. 1955. Dodnes si pamatuji situaci ve Zbrojovce Vsetín v den gen. stávky 27.11.1989. Celá tehdejší Zbrojovka, tedy 7500 zaměstnanců, se vydala s prapory dolů do města dělat revoluci. Na pracovišti nás, rebelů, zůstalo sotva 27 osob (!), já byl jeden z nich, i se svým šéfem, který rovněž tak odmítl se účastnit aktu velezrady. 27 proti 7500, tohle byl jasný signál proti socialismu a proti komunistům. Mezi těmi 27 nebyl ani jeden dělník, všech nás 27 jsme byli THP, vesměs s VŠ vzděláním! A v SSSR později to nebylo jiné! Mohutné stávky havířů proti komunistům a proti socialismu! Prostě morálka naruby!

    Takže? Každá mince má dvě strany! Zradili všichni, nejen papaláši v čele s Gorbačovem, ale i dělníci, rolníci, pošťáci, kuchaři, vojáci, zdrav. sestry, učitelé atd. O nemalém odporu proletariátu proti socialismu se vůbec poprvé zmiňoval Jurij Andropov, tedy ještě před Gorbačovem. Je to jasné jako facka na sále! Slovanům dnešní režim v EU, stejně jako i v Rusku pod vedením dolar. miliardářů v čele s Putinem ─ max. VYHOVUJE. A proto si nestěžujme! Proletariát je dnes pravicovější než dokonce sama buržoazie! Tohle změní jen KATASTROFA celosvět. rozsahu. A ta přijde. Nabeton.

    Reply
    • 3. augusta 2019 at 20:29
      Permalink

      Jo Vašíku,

      pokus o vyšľachtenie nového, socialistického človeka systémom vzdelávania od jasieľ po vysoké školy po 40 ročnom úsilí nevyšiel. Žiadny silný, uvedomelý jednotlivec nevznikol – a ak vznikol, tak nevznikli žiadne uvedomelé masy – žiaľ.

      Ľavica by sa mala z toho poučiť, pričom môžeme spytovať systém demokracie, ako voľby všetkého ľudu, keďže nám prax ukázala, že ľud bez plného vedomia volí proti svojim vlastným záujmom, pričom si naivne myslí, že volí s plným vedomím. O tej „múdrej“ časti populácie, čo si myslí, ako strašne trestá politikov, keď nevolí, ani nehovorím.

      Čiže trilobitom, ktorí sú schopní predať svoju vlastnú zem, stačí zabezpečiť plný žalúdok, aby boli spokojní, no s istotou ich odstaviť od možnosti voliť, aby nenarobili viac škody, ako úžitku.

      Komunisti sa za komunizmus nemusia hanbiť, pretože ich myšlienka trpí kvalitatívne rovnakými praktickými problémami, akými trpí dnes tak oslavovaná a nespochybniteľná demokracia – údajne vláda údajne ľudu. Je normálne aby dve najsilnejšie americké strany, minuli na voľby každých 5 rokov každá po 1 miliarde taľariv za jediným účelom – doslova oblbnutí más, v zábavnej relácii zvanej predvolebný zber ?

      Skrátka – dovolím si to rúhanie – spochybňujem demokraciu a jej výkonný mechanizmus – voľby, keď tvrdím, že je lepšie ak lumpenproletariát odstavíme od možnosti voliť, pretože uvedomelá a etická výkonná elita môže zabezpečiť pod dohľadom uvedomelej dozornej masy, dobrú životnú úroveň lumpenproletariátu. Bez toho rizika, aby lumpenproletariát vplyvom psychologickej manipulácie ( do ktorej patrí aj pocit znechutenia = nevolenia ) volil proti svojim záujmom.

      Zatiaľ som v tom v ľavici sám, pretože som sa ešte nestretol v ľavici s niekým, kto by spochybňoval demokraciu, kto by spochybňoval to, že voľba všetkého ľudu je tou správnou voľbou. Ja tvrdím. že nie je a súčasná kapitalistická prax mi to potvrdzuje.

      Prakticky sa to čiastočne vyriešilo za socializmu systémom Národného frontu, ale to už je iná téma.

      Reply
      • 4. augusta 2019 at 16:22
        Permalink

        Martine, nenapsal jste, zřejmě ÚMYSLNĚ,

        jak rozlišit lumpenproletariát od ostatního proletariátu. Jakmile totiž kdokoli píše, stejně jako i Vy, Martine, o „etické výkonné elitě pod dohledem uvědomělé dozorčí masy“, pak se staví na stranu obyčejného fašismu, jaký zde byl v Německu ve 30. a 40. letech.

        Volby, Martine, jsou totiž opravdu poslední demokratickou vymožeností v kapitalismu, jak změnit zažitý stav věcí. Revoluce v technolog. vyspělé společnosti ve smyslu násilného převratu ─ jsou již VYLOUČENY. A filosofovat můžete, co hrdlo ráčí, nic lepšího než volby ─ NEVYMYSLÍTE.

        Pravda, násilný revoluční zvrat mimo volby možný přece jen je, nikoli však ze strany lidské společnosti, ale jen a pouze ze strany Vyšší Moci. To je ale jiná kapitola diskuse.

        Reply
        • 4. augusta 2019 at 22:00
          Permalink

          Vašku,

          podstatou môjho príspevku bolo to, že súčasná moc, urobila z demokracie zlaté teľa či dokonca boha, keď jej akékoľvek spochybňovanie vyhlasuje za rúhanie, a zapaľuje za to hranice.

          Hovorím, že demokracia je pekný teoretický koncept, ktorého realizácia trpí rôznymi praktickými nedostatkami. Rovnako ako komunizmus, rovnako ako socializmus, rovnako ako trhový mechanizmus … a neviem ešte aký izmus. Lenže kým o komunizme a socializme je zakázané diskutovať , ako ich prakticky vykonať a ako ich zlepšiť, k demokracii sa pristupuje so značnou zhovievavosťou v lepšom prípade, v tom horšom je súčasná demokracia pre extrémistov „koncom dejín“, ktorej chyby sú súčasťou jej podstaty.

          Skúsme to inak – ako by demokracia mohla naozaj fungovať ? Vzdelávaním ľudí, debulvarizáciou politiky, triezvym spravodajstvom o politike, čestným a nestranným predstavením strán, z ktorých si to poučené obyvateľstvo vyberie najsprávnejšie to čo je preň dobré. Lenže toto nebude fungovať, pretože veľkú väčšinu obyvateľstva politika nezaujíma do takej miery, aby sledovali technokratické politické relácie, besedy a pod. Lenže títo ľudia aj tak k voľbám pôjdu, alebo nepôjdu a urobia svoje – v tomto prípade nepoučené – rozhodnutie.

          A túto ľudskú „slabosť“ využíva dnešná moc, aby z politiky spravila pútavú zábavu jej primitivizáciou, bulvarizáciou, pričom využíva tie najsofistikovanejšie psychologické postupy manipulácie a tu už je rozhodnutie takto spracovaných ľudí vo voľbách nie vedomé, informované ( po vašom prozřené ) o čom svedčia nepochopiteľné víťazstvá protiľudovej pravice po celom svete.

          Viem , že aj môj koncept elít ( pripomínajúci stavovské zriadenie ) má chyby, no má ich aj demokracia, tak prečo o nich nediskutovať ? Vychádzam z dávnovekých foriem prvotného kmeňového spoločenstva, keď ľudia prišli na to, že je ďaleko efektívnejšie pre kmeň, keď rozhodnutia robia najrozumnejší, najskúsenejší a zároveň etickí a všeobecne dôveryhodní členovia kmeňa, za dozoru celého kmeňa, alebo iných jeho členov, aby svoju moc nezneužili vo svoj prospech. Tá kontrola na kmeňovej úrovni bola jednoduchá, pretože každý poznal každého a ľudia si boli bližší, takže nejaká ta „sprenevera“ by bola hneď potrestaná.

          A čo keby sme to skúsili preniesť na súčasnú spoločnosť. Ide o to, vymyslieť pre dnešný anonymný veľký svet ten systém kontroly elít. Tento systém by „odbremenil“ tých, čo sa o politiku a okolie nezaujímajú od možnosti voliť a chránil by spoločnosť od ich zlých rozhodnutí a zároveň by chránil ich záujmy.

          Reply
          • 5. augusta 2019 at 2:43
            Permalink

            Martine, pokud jsem Vás pochopil,

            Vy ztotožňujete pojem demokracie jen s kapitalismem. Je-li tomu tak, pak se mýlíte, poněvadž demokracie je spojená nejen se světem kapitálu, ale také se socialismem. V ČSSR přece byla taktéž demokracie, s diktaturou proletariátu, volby byly taktéž demokratické, byť byla vláda jediné polit. strany. Volič měl přece demokrat. právo, v případě nesouhlasu, vhodit čistý list. Volby byly tajné jako i nyní, nikdo by za takový postoj popotahovaný nebyl.

            Martine, Váš návrh vyčlenit z volebního práva část společnosti je nejen nesmyslný, ale také nereálný. Navíc, jsem se Vás dotázal, jak byste chtěl stanovit, kdo smí volit a kdo ne. Neodpověděl jste.

            A dále, kdybych já měl možnost zasáhnout do současného volebního systému, abych jej zdokonalil, pak vím zcela přesně, co bych provedl. Zavedl bych POVINNÉ VOLBY. Třeba jako v Austrálii či v Belgii.

            Martine, Váš koncept voleb v duchu „kmenového uspořádání“ je dnes nepoužitelný, v úvahu přicházejí jen tajné volby. Tohle přece ani za socialismu nebylo jinak. Co se Vaší zmínky komunismu týče. Netuším ani v nejmenším, co to ten komunismus ve Vašem pojetí vůbec je. ) S kom. společností bych raději nikde neoperoval, protože kom. společnost je nereálná fikce, přinejmenším zde, na planetě Zemi mezi lidmi, zcela určitě.

            Jinde ve Vesmíru však ano, tam bych řekl, že komunismus existovat může. Konec konců, samo uspořádání Vesmíru je ve své podstatě komunistické, protože vše funguje na jednotném základě jedněch a týchž zákonů, téže hmoty a energie, bez jakýchkoli bank či zisku. Dokonce i zde na Zemi, mezi zvířaty a rostlinami platí kom. vztahy, tj. každému podle potřeb na rovném vztahovém základě. Lev skolí gazelu, aby nasytil sebe a rodinu, ale nikdy neskolí celé stádo, jak to činí buržoa v kapitalismu.

          • 5. augusta 2019 at 9:16
            Permalink

            Vašku,

            nepochopil …

            to nie ja, ale súčasná moc so svojimi posluhujúcimi médiami zamieňajú kapitalizmus za demokraciu. Neviem či ste si to všimol, ale kapitalizmus je zakázané slovo. Kedy naposledy ste z úst politika, či novinára slúžiacich kapitalistickému režimu počuli naposledy toto slovo ?

            S povinosťou voliť jednoznačne súhlasím aj ja, pričom dnes za využitia výpočtovej techniky by bolo jednoduché, aby všetkým čo voliť neboli, mali v schránke dva týždne po voľbách pozdrav s cenou 50 – 100 € ( 1200 – 2500 Kč ). Toto však za tej podmienky, že by sa zrušilo ( u nas na Slovensko ) fašistický blok v podobe volebnej kaucie 17 000 € ( ktorá sa nevracia ) pre každú politickú stranu a otvoriť možnosť pre obyčajných ľudí zakladať politické strany a vstupovať do politiky ( znížením bariér napríklad v podobe počtu podpisov na vytvorenie strany … )

            To ako vyčleniť voličov od nevoličov neviem, to je jedna z tých chýb tohoto systému.

            Ale ja sa Vás rovnako opýtam, ako zabezpečíte to, aby ľudia nevolili „proti sebe“ a aby nepodliehali psychologickým manipuláciám vo voľbách. Ako zabezpečíte to, aby sa ľudia nevzdali ich národného majetku, v prospech domácich či cudzích kapitalistov, ktorí ho vydrancujú, zničia, a uvoľnia trhy pre cudzie podnikanie, ako zabezpečíte že sa ľudia nevzdajú vlastnej zeme, vody, v prospech cudzích súkromných vlastníkov ? Keby to robili aspoň s plným vedomím – no oni nevedia čo činia.

            Čiže nesúhlasím s tvrdením, že demokratické rozhodnutie ľudí, je VŽDY dobré, nech je akékoľvek.

            Ak si obyčajný pracujúci človek zvolí nízke dane a odvody, a platené zdravotníctvo a školstvo, alebo zrušenie minimálnej mzdy, alebo úžernícke ceny bývania, potom nie je pri vedomí a jeho rozhodnutie je ZLÉ !

            Takže Vašku , ako zabezpečíte vedomú voľbu u ľudí ?

  • 3. augusta 2019 at 9:15
    Permalink

    To všetko ( zrada Moskvy a verchušky) by bolo ťažšie, keby vopred nebola erodovaná strana. Strana, ktorá zviedla boj s ľudáckym režimom (1944) i s buržoáziou (1948) mala v novembri 1989 temer 1,4 miliona členov! Niektorí sa možno spoliehali na „vedenie“, ale táto masa nebola schopná brániť svoj „režim“. Neprečítali sme dobu (situáciu), poväčšine bol aktív pasívny, nevedel politicky pracovať. Mnohí rezignovali ( pripúšťali si nielen skutočné chyby, ale pripúšťali aj spochybnenie clej ideologie) na druhý deň po prevrate skladali „knížky“, experti z Ústavu Marxizmu leninizmu sa búchali v kostoloch ( a synagógach) do pŕs, objavili svoje sociálno-demokratické ( menševické) korene… Iste prvoradá vina bola na vedení, ktoré preformátovalo stranu z boľševickej ( dobre organizovanej, súdružskej, demokratickej, diskutujúcej) na nomenklatúrny klub kariérnych funkcionárov a „čakateľov“ na funcie. Za štyridsať rokov sme skonzumovali rešpekt získaný v SNP a na februárových námestiach. Vymenili ho za stranícke „pašaliky“. To všetko v tieni obrovského potenciálu, ktorý priniesla socialistická revolúcia, budovanie socializmu s obrovskými benefitmi pre ľudí. Sila myšlienky a úsilie státisicov poctivých komunistov ( ktorí v tej strane boli, lebo inde byť nemohli) dala vzniknúť monumentálnej civilizácií. Môžeme sa uspokojiť s tým, že za všetko môže Gorbačov, neschopnosť Jakeša ( tomu sa „rozjasnilo“, až po prevrate…). Chyby však boli hlbšie: tvrdím, že leninskou politikou by aj vojnový socializmus (boj proti interventom pokračoval v studenej vojne) mohol zvíťaziť. Chcelo to viac demokracie v strane ( diskusiu a výber lídrov zdola nahor) a udržanie nárokov na členstvo ( morálne kvality, politické vzdelanie a politická prax). Iste je potrebné skúmať aj deficity transformácie socialistickej spoločnosti pri zmene z extenzívne rozvíjanej civilizácie a jej intenzívne formy ( informatizácia, globalizácia).
    Nie je mojim zámerom iritovať poctivých komunistov, ktorí sa cítia byť novembrom zradení, iba výzvou novej generácií, aby sa z našich vlastných chýb učila. Antikomunisti im podsúvajú rôzne interpretácie, no nemôžu sa nádejať, že im ich poskytujú v snahe o lepší komunizmus. Musia sa učiť z leninských a marxistických textov, prežu(-i-)ť našu skúsenosť a objektívne ju zhodnotiť….

    Reply
  • 5. augusta 2019 at 13:21
    Permalink

    Martine, zdravím Vás!

    Úvodem mi dovolte poděkovat Vám za dotaz, protože rád odpovídám na dotazy, doslova na jakékoli dotazy, byť by byly sebevíce na tělo. Nesnáším totiž stav věcí, kdy je vše jasné a nikdy jinak. Nuže tedy.

    Martine, krutě Vás zklamu. Základní kámen Sochy Svobody byl položen právě před 135 lety, dnes máme výročí. ) No, a ta svoboda dodnes, jak by si leckdo představil, nikde není. A ani nebude, tedy pro všechny lidi stejně.

    Co tím chci říci. Že zabezpečit vědomou volbu lidí NELZE, TO JE JEN UTOPIE, fikce, tedy cosi, k čemu se můžeme sice přiblížit, ale nikoli tohoto stavu dosáhnout s konečnou platností. To máte jako asymptoty v geometrii, tedy např. větve hyperboly. Obě větve k těm přímkám sice ukázkově přimykají, ale nespojí se s nimi nikdy a nikde.

    Anebo Heisenbergův princip neurčitosti v mikrosvětě, čím přesněji spočtete jednu vázanou veličinu, tím nepřesněji Vám vyjde ta druhá veličina vázané dvojice. Tím se Vyšší Moc chrání, aby lidstvo či jiná civilizace ve Vesmíru NIKDY nenahlédla Vyšší Moci do kuchyně, kde se uvařila veškerá hmota s energií. ) Jinak by totiž došlo ZÁKONITĚ ke zneužití fyzik. zákonů ve Vesmíru a tím k jeho kolapsu.

    A v lidské společnosti, tedy i v politice, je to stejné. Jakmile si lidé před 30 lety dobrovolně zvolili kapitalismus pro své děti, zvolili si systém, kde jeden má třeba i sto miliónů krát více peněz než ten na ulici. A komunismus ve smyslu marxistickém je rovněž tak extrém, protože odnímá lidem motivaci, tj. odměnu za vykonanou práci. I proto jsem odpůrce obou společenských forem, tedy jak kapitalismu, tak ale i komunismu.

    Proto jsem NEOCHVĚJNÝM STOUPENCEM JEN A POUZE SOCIALISMU, tj. toho, co zde již bylo v ČSSR. Ovšem, to dá rozum, jsem pro odstranění chyb, které zákonitě musely být, protože socialismus byl zoufale mladý, tedy nevyzrálý. SSSR a ČSSR byly státní útvary ještě veskrze mladé, tedy vyvíjející se, se spoustou chyb, avšak na správné cestě svého vývoje za křižovatkou dějin. Mládež v 15-20 letech taktéž dělá a vždy bude činit chyby, i kdyby žila v ráji. A to hrubé chyby!

    Proto je ZCELA NESMYSLNÉ vinit minulý socialismus s jakýchkoli chyb, protože socialismus se zrodil uprostřed rozbouřeného oceánu světového kapitálu, jenž socialismus v SSSR, jakož i v ČSSR doslova nutil do nepřirozených reakcí na vzniklý stav věcí (viz I. pol. 50. let v lidově demokrat. Československu, socialismus byl kodifikován teprve v r. 1960, federalizace dokonce teprve až poč. r. 1969).

    Martine, takže mé resumé, prosím o zvýšenou Vaši pozornost, je následující. Nelze NIKDY NIC zaručit dopředu, lze se pouze snažit o změnu. Podívejte, uvedu Vám drastický příklad ze života jedné mé dobré známé odsud z Moravy. Její syn byl narkoman, ač vzorně vychován. Bral pervitin, tajil to úspěšně před rodinou, rodina si myslela, že výkyvy nálad byly způsobeny čímkoli, jen ne drogou. A pak přišel strašlivý šok. Zřejmě vlivem nedostatku peněz pro další dávky. Vylezl na velmi vysoký objekt a skočil dolů, aby se rozmašíroval na šrot. Jeho matka, tedy má známá, se sesypala, rodina byla v šoku, katastrofa. Přitom se jedná o vzornou rodinu, sestra onoho nešťastníka je skvělá žena s vlastní rodinou a kariérou.

    ZÁVĚREM, milý pane kolego, Vám povím asi tolik. Vše je jen a pouze o VÝCHOVĚ, tj. o trvalém vedení společnosti žádoucím směrem. Bez této VÝCHOVY, milý Martine, NAPROSTO NELZE COKOLI JAKKOLI zabezpečit, jak se mi snažíte podsouvat ve smyslu know-how. Lidi nemá naprosto smysl NUTIT karabáčem v duchu utopie vyčlenit společenské složky z volby jejich budoucnosti, jak jste uvedl, Martine, SMYSL MÁ JEN A POUZE DISKUSE, POPULARIZACE, VÝCHOVA, VLASTNI VZOR. Psa také nevychováte mlácením, ale laskavým, byť třeba i přísným přístupem, jinak se Vám onen největší přítel člověka postaví na zadní, aby se změnil v zabijáka.

    V minulém režimu, příteli Martine, kterému lid NEUMOŽNIL DOSPĚT do postpubertálního stádia socialismu, protože byl historicky popraven, byla výchova ve školství více než VZORNÁ. I proto pokolení vzešlé ze škol socialismu je dodnes nositelem toho, co z nás činí homo sapiens. Pokolení vzešlá z dnešních škol již neznají cit, jsou jen pragmatickými tvory, kteří kromě výhody jiný pojem neznají.

    I proto dnes lid nechápe SMYSL VOLEB, je v zásadě bezradný, protože lid nezná pojem SPOLEČENSKÁ VÝCHOVA. Je jen a pouze pod mediálním chaotickým tlakem bez ladu a skladu. Vládne naprostý chaos, něco jako plasmatický chaos v nitru hvězd ve všech galaxiích, tj. atomární či dokonce jakékoli molekulární vazby nepřicházejí v úvahu, jen děsivý energet. mišmaš element. částic v horkém termojaderném kotli…

    Reply
    • 5. augusta 2019 at 22:03
      Permalink

      Vašku,

      vrátili ste sa na začiatok – hovoríte presne to, čím som začínal : že nefungovala a fungovať nebude – šľachtenie vyššieho človeka. A to vo veku, keď ešte absolútne nič nechápe. Napríklad nás učili o Leninovi na začiatku školskej dochádzky v 6. – 8. rokoch, keď som absolútne politiku a dejiny nechápal a ani ma nezaujímali. Socialistické školstvo bolo v zámere dobré, no cieľ zlyhal a nie chybou školstva, ale „slabosťou“ človeka. Veď si len spomeňte už na rok 1990, keď sme hltali každú americkú sračku, čím viac krvi tým lepší zážitok, mediálne a politicky nepripravenému obyvateľstvu na otupenie pustili Dallas, aby sme nadobudli dojem, že životná úroveň zobrazenej rodinky je bežná pre bežnú rodinu v USA, na explóziu erotiky, keď na vás vemená vyskočili aj z reklamy na mlieko, na smršť rôznych liečiteľov, jogínov a neviem akých šarlatánov, na hazard rôznych škrupinkárov atď, atď. Pamätáte ? Behom pár mesiacov sa vyplavilo z ľudí a spoločnosti to najhoršie, to najspodnejšie čo v nich je. Vašku a to v spoločnosti, kde väčšina sa už narodila v socializme, alebo bola vzdelávaná v socialistickom duchu – teda v snahe o zušľachtenie človeka.

      Z výsledkov kapitalistických volieb vidíme, že veľká časť ľudí je apatická a nevolí, a ďalšia veľká časť volí proti sebe. Skrátka – vždy jestvuje skupina nazvime ich „slabých“ ľudí, čo sú svojimi rozhodnutiami a činmi schopní spoločnosť parádne doEJbať . Takýchto darmo budete šľachtiť v lepšieho človeka, keď nemajú o to záujem, alebo genetickú výbavu sa vôbec takto nad svetom zamýšľať. Ktokoľvek ich potom vie zneužiť ( ich hlas vo voľbách ) keď zaútočí na ich nízke pudy, ako chamtivosť, sebeckosť, spolupatričnosť ku skupine, snaha o víťazstvo a pod. a spracuje ich tak, že si budú myslieť že volia vo svoj ( osobný ) prospech no v skutočnosti volia proti sebe. Toto je chyba demokracie, ktorá ma dráždi. Prečo Vašku tvrdíte, že výchova a modelovanie ľudí správnym smerom zaručí pokrok spoločnosti, keď v ČSSR a ostatných socialistický zemiach máme takú skúsenosť, že aj napriek takejto výchove, v spoločnosti ostala dostatočná masa nezorientovaných ľudí, schopných vykonať spoločenský prevrat.

      Vašku. Vy ste systém elít vychádzajúci z kmeňovej hierarchie zavrhol, no asi by nebolo odveci zamyslieť sa nad tým, ako by mohol fungovať vo veľkej spoločnosti, povedzme v spojení aj s prvkami demokracie, či iných spoločenských zriadení.

      Reply
      • 6. augusta 2019 at 2:01
        Permalink

        Martine, díky moc za Váš komentář.

        Začnu z konce. Kmenový způsob řízení společnosti a voleb dnes nemůže fungovat, protože ten se hodí jen pro malé kolektivy, kde se lidi vzájemně dobře znají. To je vlastně princip družstevnictví. Jenže v rámci celého národa či celého státu je to nesmysl, obzvláště u takových kolosů, jako jsou Rusko, USA nebo Čína. Lidi se tam neznají, tedy kromě toho, co se o kandidátech na funkci praví ve sdělovácích.

        Socialistické školstvo bolo v zámere dobré, no cieľ zlyhal a nie chybou školstva, ale „slabosťou“ človeka. ►Martine, s tím však nenaděláte nic. Pokud do manželství vstoupí neslučitelné povahy, vztah se zákonitě rozpadne. Sex, ale ani peníze nejsou všelékem, když každý myslí jinak. A se socialismem to není jinak. Když jeden ho buduje, zatímco druhý ho všemožně sabotuje, co pak chcete za zázraky? Zapamatujte si mou poučku, tu v učebnicích marxismu nenajdete. A sice, že kapitalismus je dobrý pro darebáky, socialismus pro anděly. Darebáků je mnoho, andělů však jako šafránu.

        Martine, tento svět není připraven pro změnu od kapitalismu k socialismu, protože je nevyzrálý, protože je rozmazlený, protože je zákeřný. Frontálně společnost tíhne jednoznačně ke kapitalismu nebo dokonce k otrokářství, protože mediální a školní výchova společnosti NIC JINÉHO NENABÍZÍ. Ovšem, zde by měla zapracovat levice opoziční silou, ale to se neděje, protože levice umřela, prostě LEVICE JIŽ NEEXISTUJE. Jsem členem KSČM (zatím), přičemž pozoruji ve straně jediné ─ mrtvolný klid a ticho.

        A proto jak lůza dole, tak elita nahoře nechápe, že by společnost měla fungovat jinak. Zkuste se postavit za lůzu, abyste jí pomohl, ona Vám za to dá po hubě tak, že na to do smrti nezapomenete. Nemyslete si, že lůza chce změnu stávajícího stavu ─ vím naprosto betonově, že NECHCE! Zeptejte se kteréhokoli bezdomovce, zda se chce vrátit do civilizovaného světa zpět ─ NECHCE. Tím netvrdím, že tomuto tak bude vždy. ZCELA JISTĚ NIKOLI! Revoluční celospolečenské lámání přes koleno se totiž neděje každý rok, ale jen a pouze tehdy, pokud se revolučně změní celkové podmínky. A ony REVOLUČNÍ PODMÍNKY ZCELA JISTĚ NASTANOU!

        Nikdy k tomu nedojde povlovným vývojem, tedy evolučně, ale jen a pouze skokem, tedy revolučně! Kdyby před 65 milióny let nenastala revoluce pádem 10-km šutru odkudsi z pásu asteroidů mezi Marsem a Jupiterem na mexický poloostrov Yucatán, savci by se na této planetě na výsluní nikdy nedostali. Dinosauři by to nedovolili, za to Vám ručím, Martine. Kdyby pod velením Josefa Stalina SSSR nedal přes hubu fašistické německé bestii v Berlíně, NIKDY BY NĚMECKÝ ČLOVĚK NEPOCHOPIL, O ČEM JE ŽIVOT.

        A tak se stane i s touto Evropskou unií. Pojem VIS MAIOR právní věda doposud nezavrhla. Tím chci říci a naprosto jednoznačně zdůraznit, že rok bez léta po výbuchu vulkánu Tambora v r. 1815 nebyly povídačky tetky Kačky. A žádný kapitalista v Bruselu si s tím vědět rady NEBUDE, až to někde s obdobnou razancí křápne znovu.

        Martine, jen si zkuste představit situaci, že od zítřka v celé Evropě nezaprší po dva roky. Co myslíte, že se stane? Povím Vám, Martine, co se stane. Evropa se změní během několika měsíců k nepoznání, jako nikdy dříve ani za dva tisíce let od Krista! Stovky miliónů občanů EU se změní v krvavé bestie, které budou hlava nehlava zabíjet jeden druhého kvůli sklenici vody!

        Martine, co si myslíte, že se stane na Slovensku, až se spustí plošně internetová a telefonní síť 5. generace? Myslíte si, že vše zůstane při starém? Myslíte si, že život bude takový jako dnes? A celá medicína, celá levicová politická scéna, veškeré školství, celá Akademie věd, prezidenti, vlády, parlamenty, ti všichni MLČÍ! Jen pitomec Vašek z Moravy na DAV-DVA v diskusi s Martinem otevřel zobák, že se tzv. COSI DĚJE! Přečtěte si, co se již nyní děje např. ve Vídni, ale dobře si to přečtěte, abyste pochopil, že se blíží APOKALYPSA:

        https://www.vylectese.cz/neviditelna-zkaza-viden-je-vystrahou-jak-dokazou-5g-site-znicit-zdravi/

        Reply
      • 6. augusta 2019 at 12:40
        Permalink

        Martin, máte úplnú pravdu: BUDE TU RAZ SYSTÉM KMEŇOVEJ HIERARCHIE: reagujem na Váš príspevok z 5.8. a na jeho záver výlučne:
        1.počkajte si…už bola zrušená Zmluva o likvidácii rakiet s jadrovými hlavicami, práve sa nachádzame na budúcom bojisku ruskej a euroatlantickej civilizácie…keď sa rozptýli dym po požiaroch a rozplynú jadrové mraky nad Strednou Európou, určite KMEŇOVÉ ZRIADENIE pomôže: alfa -samec a pár samíc, deti… zbieranie korienkov a odpadov…
        2. Navštívte najbližšiu ZOO a pozorujte chvíľu primáty: tie žijú v kmeňovom usporiadaní: V tej Bojnickej už umiestnili samca/otca za sklenenú bariéru, aby nezožral svoje vlastné mláďa…otázka znie: A kto nám bude nosiť PAPU? !
        Viem, že sa Vám dvíha žlč. Aj mne sa dvihla. Nad naivitou: Navštívte Spojené Štáty, tam štát Utah a kalifornské púšte – nájdete tam kmeňové komunity: pária sa medzi sebou, vyznávajú zvláštne náboženstvá uprostred internetovej civilizácie, milujú slobodu – drogy, sex, alkohol, prípadne napádajú „susedný kmeň“, ktorý dorába biopotraviny a pacifisticky nenosí zbrane…t
        tá Vaša myšlienka v akého koľvek uhlu pohľadu je návratom spät – REGRESOM niekde ku zaniknutým civilizáciám minulosti ľudstva…nebláznime!!! Kam to až ľavica zašla?

        Reply
        • 6. augusta 2019 at 14:25
          Permalink

          Peter, dobre, kritika by bola…
          …a teraz ešte skúste nejaký návrh…

          … a pokúste sa popri zdieľaní Vašej vízie nestratiť z pamäti plné námestie SNP za Janka a Martinku a plnú letenskú pláň za Milion chvilek…

          Reply
          • 6. augusta 2019 at 17:53
            Permalink

            Martin – odpoveď je HOSPODÁRSTVO. Nie snívať o znárodnení a o parecone. Potrebujeme zmeniť vlastnícku štruktúru v hospodárstve, zdola budovať a zhora mocensky podporovať, kontrolovať a vytvárať opäť národné hospodárstvo. Vykašľať sa na svetové trhy a na Brusel…práve doznela relácia v SVBB Klubu národohospodárov Slovenska pod názvom Štrukturálne problémy Slovenska, netreba celú reláciu, stačí záver – posledných 20 min po poslednej piesni tam…a ak treba, spravíme k tomu seminár v Bratislave – len aby mládež aj naozaj prišla. Dáme i na prenájom miesta seminára.

  • 6. augusta 2019 at 18:34
    Permalink

    ten link na reláciu https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-41-2019-08-06/….ešte Martinovi: a čo sa týka memoriálov Jana&Martiny či Milionu chvilek na Letenské v Praze: ta nech si robia happeningy, bude to tradícia ako Prajdy…každý športový majstrovký zápas vo futbale/hokeji ich počtom ľudí prečísli, ak vyjdú oslavovať majstrák do ulíc, rovnako ako návštevnosť hudobných festivalov.
    A ak to začne byť agresívne ako v HongKongu či dokonca ako priateľské prehadzovanie stoličiek fanúšikov na bratislavskom Korze – od toho je tu štátna polícia a poriadkové sily. Ak vedia zasiahnuť proti protestujúcim proti americkým konvojom, bud= zasahovať i v tomto prípade.
    V ČR to premiéra Babiša len posilnilo a keď sa raz rozhodne ísť na Slovensku do ulíc 900 ooo dôchodcov, to bude iný „festival“…sme v každom meste a dedine väčšina, lenže dobre vieme, že každá nasledujúca pravicová vláda po Smere by sa zamerala práve na krátenie dôchodku: a tak zatiaľ neprotestujeme na uliciach – ale voliť pôjdeme….stačí ako odpoveď?

    Reply
    • 6. augusta 2019 at 23:31
      Permalink

      … nie nestačí, pretože téma nebolo hospodárstvo, ale politický systém.

      Inými slovami – národné hospodárstvo je krásna vec, no ak príde nejaký kazateľ Miklož a začne kázať o štáte ako zlom vlastníkovi, a presvedčí neuvedomelú masu o tom, že súkromník ( a najlepšie zahraničný ) je najlepší vlastník, tak pri najbližších DEMOKRATICKÝCH voľbách ti tá zdebilizovaná masa pošle to tvoje národné hospodárstvo do kytek …

      O tom je demokracia a o nej bola naša beseda s Vaškom.

      Reply
  • 6. augusta 2019 at 23:40
    Permalink

    Inak schopnosť liberálnej pravice občiansky sa organizovať a zorganizovať hromadné zhromaždenie od miestnej po celoštátnu úroveň, je obdivuhodná. Žiadna iná skupina toho nie je schopná, a ak sa o niečo pokúsi , tak výsledok je rozpačitý až trápny pre slabú účasť. Neviem si to vysvetliť ako je to možné, možno iba tým že liberálna pravica má najviac priaznivcov medzi veľmi mladými ľuďmi, ktorým zadky utierajú rodičia, takže ich jedinou starosťou je škúliť do telefónu a zúčastňovať sa pravičáckych hepeningov. Lenže tých sa zúčastňujú aj starší, takže naozaj neviem.

    V tomto kontexte sa vyhrážať, že do ulíc vyjde 900 000 nasratých dôchodcov s otupenou citlivosťou a nabrúsenou protézou je naozaj smiešne. Aj 900 by bolo na naše pomery dosť.

    Ľudia nie sú schopní hájiť si a starať sa o svoje vrámci domových SVB a nie to sa organizovať a protestovať. To fakt už musím dať zapravdu Vaškovi, že len vyššia moc by bola schopná aktivizovať otupené masy.

    Reply
    • 7. augusta 2019 at 2:36
      Permalink

      Martine, klidnou noc Vám ode mne.

      S Vaší poslední reakcí naprosto souhlasím, přesně jste to vystihl, doslova dokonale, včetně toho, že ne 900 tisíc, ale sotva jen 900 jednotek důchodců by přišlo podpořit revoluční levici. Jinak řečeno, nejen mladí, ale i starší spoluobčané jsou dnes naprosto nekompromisně pro kapitalismus, o socialismu nechtějí důchodci ani slyšet! Ale nedivme se!

      V ČSSR za Husáka se vybudovala komplet celá republika, především levné byty, ve kterých si dnes důchodci s mladými pod jednou střechou žijí jako prasata v žitě! Platy a důchody v ČSSR byly oproti dnešku doslova žebrácké, avšak sociální politika byla naopak bez konkurence! A skoro bez jakýchkoli dluhů!

      Dnes je tomu naopak! I 80-90-leté důchodkyně sotva se základním vzděláním mají v Česku důchod kolem 13 tisíc Kč, tihle důchodci, milý Martine, nikdy nebudou socialismus podporovat ani ve snu, natož ve volbách! Ale jejich děcka a vnuci jsou zadluženi na sto roků dopředu, běžně jedním miliónem korun a více! Jak pravil přední český kardiochirurg prof. Jan Pirk, DrSc., že nikdy se Čechům v celé jejich historii nežilo lépe, než právě nyní!

      Martine! Jenže to samé tvrdily desítky miliónů Němců před zač. II. svět. války! Vždyť tehdy němečtí dělníci byli rozmazlováni Hitlerovou militantní politikou až do samotných nebes, jen považte, v r. 1938 bezmála každý německý dělník měl před domem zaparkovaného Volkswagena, doma musel mít dobrý německý foťák, aby měl jak zvěčnit svou rodinu na dovolené u moře na Baltu! Všimněte si tu současnou paralelu, všechno je stejné! Dělnictvo, rolnictvo, úřednictvo aj. věrné služebnictvo světa kapitálu žije přesně podle stejných pravidel, věčně se rekreují u moře, skoro každý člen rodiny má vlastní auto před domem, jenže, pozor!

      PŘED KAŽDOU KRIZÍ, PŘED KAŽDOU VÁLKOU, ─ zažívá společnost vrchol blahobytu, po kterém nevyhnutelně přichází DĚSIVÝ PÁD A HRŮZA!!! Martine, celý západní svět je založen na dvou naprosto klíčových atributech svého panství:

      1) trvale rostoucí úvěry
      2) neutuchající koloběh válek

      ZÁPAD ABSOLUTNĚ NENÍ SCHOPEN FUNGOVAT BEZ ROSTOUCÍHO ASTRONOM. ZADLUŽENÍ A BEZ VÁLEČNÉHO PRŮMYSLU, A TEDY BEZ TRVALÉHO ŘETĚZCE VÁLEK! Jen pro ilustraci, po skončení II. sv. války NEBYLO ANI JEDNOHO ROKU BEZ VÁLEK, TO JE VYSOCE ZÁVAŽNÝ FAKT, o kterém NIKDO VE SDĚLOVÁCÍCH NEŘEKNE JEDINÉ SLOVO!

      Oč mi jde, Martine. Každý průměrný Švýcar má dluh 200 tisíc amer. dolarů, tohle není sranda, že jo? A přesto se Švýcaři smějí celému světu jako Hurvínci! Proč? Protože jejich bankéři financují SVĚT SMRTI VE VÁLKÁCH! A bylo tomu tak i za Hitlera, stejně jako i dnes!

      Martine! Když byla tzv. krize v r. 2008 v USA, kdekdo vykřikoval na TV obrazovce, jaká že je to hrůza, jak se hroutí amer. ekonomika a následně i ta celosvětová, poněvadž vše je ve světě VÁZÁNO NA AMER. DOLAR! A dnes za Trumpa? Státní dluh USA je o 100 % (!!!) vyšší než v r. 2008, přičemž dobře, Martine, si všímejte psychologie elity skrze TV ─ TOTÁLNÍ MLČENÍ A KLID PŘED CELOSVĚTOVÝM FINANČNÍM HURIKÁNEM!!!

      Zde v EU je to naprosto to samé! Přesně v duchu slov prof. Jana Pirka, aneb nikdy se nám nežilo lépe, a proto jsou důchodci nejen v Česku, ale i na Slovensku doslova vysmátí blahem, jak dobře si žijí! Jenže ti pitomci naprosto nechápou, že se smějí v předvečer vlastní popravy!

      Martine, před každým tsunami moře dočasně ustoupí, aby posléze přišla katastrofa! On o tom hovořil nejednou i váš slovenský prof. Staněk, tedy, že Evr. centrobanka již připravila skrze nár. banky v členských zemích EU jen těžko uvěřitelný krok ─ KONFISKACE BANK. ÚČTŮ VKLADŮ OBYVATELSTVA! Martine, takové tsunami slovenští, čeští, ale ani ti ostatní důchodci ─ ještě nikdy neviděli…

      Reply
      • 7. augusta 2019 at 10:23
        Permalink

        u vás v Čechách je to Vašku odlišné – vy máte stále svoje veľké štátne a priemyselné podniky, ČEZ, ALTA, Fermat, zahraničný obchod produkuje do českého štátneho rozpočtu peniaze a Babiš trvá na zvyšovaní dôchodkov – aj ich zvyšuje, niet dôvodu až tak protestovať.

        Reply
        • 7. augusta 2019 at 13:44
          Permalink

          Kantore, slovenský ideový bratře, zdravím Vás!

          Ovšem, máte pravdu. Logicky, na první pohled. Avšak je tu jisté ALE! Napsal jste, že v ČR oproti SR „není až tak důvod protestovat“. JENŽE, VŠE SE DĚJE PRÁVĚ NAOPAK!!! Češi protestují ve statisícových davech nejvíce od listopadu 1989, proti tomu, kdo jim zvedá živ. úroveň aspoň nominálně, Slováci, důchodci a mladé rodiny zejména, jsou doma v papučích, poněvadž NIC NECHÁPOU.

          Kantore, Slováci jsou sociálně na tom opravdu o poznání hůře než Češi, stejně jako Ukrajinci a Rusové jsou na tom o poznání hůře než vy, mí slovenští bratři a sestry. Jen mimochodem, Kantore, nedivte se, že vás, Slováky, tak oslovuji, jednak mám rodinu v okr. Martin, moje maminka jako děcko (od 7 let byla sirotkem), tam tři roky žila za německého Protektorátu v rodině jejího strýce, jednak jsem celou první půlku mého života prožil v ČSSR, tedy ve společném státě se Slováky. A taky jsem v I. pol. 80. let jako voják sloužil jeden a půl roku na vých. Slovensku. Navíc, nepovažuji se za Čecha, ale za Moravana, nejen proto, že bydlím ve Vsetíně, tedy doslova kousek od Slovenska.

          Zpět k tématu. OBECNĚ PLATÍ DOGMA, ŽE PO ROZVALU SSSR A JEHO SATELITŮ SCHOPNOST UTLAČOVANÉHO PROLETARIÁTU (tj. včetně VŠ vzdělaného) PROTESTOVAT, NA ÚZEMÍ BÝVALÉHO EVR. SOCIALISMU ─ SE VYTRATILA! Kantore, jakkoli to zní nelogicky, JEDNÁ SE O HOLÝ FAKT, o kterém se levice NECHCE BAVIT, tedy, PROČ je tomu tak!

          Mé vysvětlení, ovšem, existuje. Ještě před řízeným rozvalem evr. socialismu ze strany velezrádců v ÚV KSSS, panovala AFEKTIVNÍ PSYCHOLOG. VÁLKA ZE ZÁPADU, v PŠM na vojně nám o tom přednášeli politruci docela zevrubně. A v hodinách obč. nauky v civilních školách to nebylo jiné. A bylo to správné vysvětlení! Samozřejmě, dnes je to stejné, jen s tím DRTIVÝM ROZDÍLEM, že sdělovadla mají v rukou ti, kteří byli připraveni Západem před 30 a více lety, jakož i samotnými satanisty nacpanými ve štábu revoluce v Moskvě. Dnes propaganda již není skrze štvavé vysílače, ale rovnou ve školách a v televizi! A taky v rodinách u večeře!

          A navíc, protože ZÁPAD BYL VŽDY KOLONIÁLNÍM SYSTÉMEM, NEJEN PROSTÝM KAPITALISMEM JAKO JE TOMU DNES NA UKRAJINĚ A V RUSKU, KDE KOLONIE NEEXISTUJÍ (!), TAK DNES, V EKONOM. KONCENTRAČNÍM TÁBOŘE ZVANÉM EVROPSKÁ UNIE POD VELENÍM NĚMECKA, JSOU VŠECHNY NOVÉ ČLENSKÉ ZEMĚ V ROLI OTROKŮ NA BLAHO SVATÉ TROJICE NĚMECKO-FRANCIE-VELKÁ BRITÁNIE.

          A levice v koloniích výše zmíněného eurounijního triumvirátu pod velením NĚMECKÉHO REICHU, tedy i v Česku a na Slovensku? Copak nám, pitomcům dole, vůbec praví? No co? Chválí naše členství v onom ekonomickém konc. lágru bez ostnatých drátů a honců s vlčáky s vyceněnými zuby a odjištěnými samopaly na hrudi. Když probíhala nedávná volební kampaň do EP, ANI JEDEN VYSOCE POSTAVENÝ LEVIČÁK VE STRANICKÉ HIERARCHII TUHLE SVATOU PRAVDU NIKOMU NEŘEKL! Ba právě naopak! Levičáci, včetně komunistů, se doslova předbíhali jako cvičené opice v podbízení se totálně zblblému elektorátu…

          Reply
    • 7. augusta 2019 at 10:19
      Permalink

      Martin, k tej poznámke o dôchodcoch: máš veľmi skreslený názor a obraz o dôchodcoch: dnes sú dôchodcami ľudia narodení od 1958, teda sem patrí ako Babiš, tak i Putin, Merkelová, z našich Harabin, sú tu výsluhoví dôchodcovia od polície, vojakov, takže po uliciach bude pochodovať dosť „silová“ 900 tisícová armáda ľudí. Mnohí dnes ešte pracujú alebo sú aktívni spoločensky, športujú a často sú fyzicky na tom lepšie ako ajťácki vyhorenci….Mimochodom, tí o ktorých máš obraz Ty, to je ten „zvyšok“ do toho počtu milion, tristotisíc dôchodcov na Slovensku – starci, invalidi, nemocní – takže DOKOPY je to taká voličská sila, ktorej by som sa ak som ľavičiar neposmieval….
      Ale je dobre že diskutujeme …ked už budeme na uliciach, to sa mnohí po….s…rú…

      Reply
      • 7. augusta 2019 at 10:43
        Permalink

        Nebojte sa,

        nemám skreslený názor – len netreba byť upätý, a pri malom podpichnutí vybuchnúť …

        Bol by som prvý za to, aby ulicami pochodoval miliónový dav proti kapitalistickému režimu. Keďže dôchodcovia majú čas a aké-také zabezpečenie oni spolu, alebo presnejšie proti mládeži by mohli byť nosnou silou pokroku, keď ľudia v strednom veku musia pracovať a musia sa správať takticky, aby vplyvom svojich politických názorov neprišli o zamestnanie, alebo skôr o príjem.

        Ako by to bolo, keby stárež robila vo svojich rodinách socialistickú osvetu. Iste, v mnohých rodinách by boli zvady, s dietkami a vnukmi, ktorí sa v kapitalizme „uchytili“, no tam kde sú mladí na spodku kapitalistickej pyramídy by to mohlo otvoriť oči. Napríklad orozprávať o bývaní – o štátnych, podnikových bytoch pridelovaných, alebo o družstevných kupovaných s tým, že by im povedali aké boli platy, aké ceny bytov a za aký čas by ich mali splatené – a to s doživotnou istotou zamestnania !!! Alebo o takmer sebestačnom vnútornom hospodárstve takmer bez dlhov a pôžičiek. Kapitalizmus čaká len na to, kedy pamätníci socializmu pomreli, aby sa im dielo propagandy úplne vydarilo.

        Takže okrem osvety k mladým, máte čo robiť aj v osvete medzi sebou – stárežou. A veru mali by ste si pohnúť, lebo je Vás čoraz menej. Už sa to preklopilo, a ľudí s reálnou skúsenosťou zo socializmu je menej. Takže čo si necháte pre seba, a nepodelíte sa o to so svojimi deťmi a vnukmi, to ostane navždy skryté a zabudnuté.

        Podporme tvorbu knižnice DAV.
        https://davdva.sk/vyzva-podporte-jedinecny-projekt-priestor-na-archivaciu-a-digitalizaciu-starsich-knih/

        Reply
  • 7. augusta 2019 at 1:44
    Permalink

    Martin, to ONI MAJÚ PENIAZE, PEŇEŽI, PENÍZE… nik iný….a preto sú tak zorganizovaní. Tak ako v Kyjevskom Majdane vyplácali za rohom doláre majdanistom, tu vyplácajú priamo na účty mimovládkam, aby sa dostali k moci – a mimovládky už vedia, ako tie peniaze použiť, nie tak primitívne – rozdávať peniaze na ulici za rohom: elegantne – stážami v zámorí, poskytnutím grantov na čokoľvek, odkúpením nefungujúcej firmy vedcom, poskytnutím odmeny za literárny večierok….paleta vyplácania je nekonečná a to preto, lebo niekto má prístup k peniazom…a tie peniaze niekto z nejakého podniku DODAL)….(stačí si vypočuť relácie O mimovládkach od Dr.Marmana na Slobodnom Vysielači BB)….
    A možno už pochopíš, prečo potrebujeme vlastné podniky a prečo vlastné národné hospodárstvo Slovenska – hospodársky výsledok z nich môže kľudne byť použitý aj na obranu – doslova obranu.
    Teraz ľavica nemá ani peniaze, ani podniky, ba ani jednotu….

    Reply
    • 7. augusta 2019 at 8:59
      Permalink

      Áno, máte pravdu že už asi 20 rokov funguje podchytávanie elít už na stredných ( a začína na sa na základných ) školách, ktoré sa pestujú ( farming ) ako vo vatičke aby z nich niečo AMERICKÁ strana niečo mala. Takto máme vypestované celé jedno pokolenie novinárov v slovenských zdrojoch, dnes už dorástlo aj pokolenie takto vypestovaných politikov, ktorí budú hájiť záujmy cudzej moci a v lepšom prípade o tom nebudú ani vedieť. Absolútne žiarivým príkladom je naša znovuslečna prezidentka, ktorá sa od strednej školy poflakovala po kadejakých pochybných pravicových spolkoch, s nejasným financovaním a zrazu skončila ako prezidentka 5 miliónového štátu – len tak.

      Začína to slovenskou debatnou asociáciou, kde stredoškolský dorast môže predstaviť svoje predstavy o „dobrom svete“ a končí to nejakou ľudskoprávnou alebo protikorupčnou mimovládkou s napojením na média, formujúca povedomie pospolitosti správnym ekonomicko-hospodárskym, alebo geopolitickým smerom. A z nich je už krok do politiky, keď v nikdy nekončiacom cykle znovuzrodení nových politikov z hmiel mimovládneho sektora budú prichádzať stále noví a noví politici, nahradzujúci tých opotrebovaných (staro)nových, ktorí si už splnili úlohu. A ich život skončí v postpolitickom páperíčku dobre honorovaných prednášok po vysokých školách.

      Toto sú však len elity, ktoré nezaplnia námestie. Ako je to možné, že len oni jediní vedia zorganizovať obyčajných ľudí ak aby zaplnili námestie. Od prevratu, nikto nedokázal znovu zaplniť to námestie, len oni. A že by to bolo len peniazmi ? To tak jednoducho nefunguje.

      A len k obrazu dnešnej situácie – pracujúci sú nie schopní pripomenúť si svoj najväčší (triedny ) sviatok – Sviatok práce 1. máj. Naopak – na každoročnej maškarádnej paródii na socialistické 1. máje sa v Tatrách zúčastňuje viac zablúdených duší, než na všetkých 1. májových zhromaždeniach po celej republike dokopy.

      Velebnosti, chtělo by se mi blejt…kdybych nebrečel…

      Reply
      • 7. augusta 2019 at 11:37
        Permalink

        Ste to vystihol a pomenoval, Martin (odpoveď na Váš 7.8. o 8:59 hod) príspevok…len : brečet nestačí!

        Reply
  • 9. augusta 2019 at 7:05
    Permalink

    Priatelia, kebypriatelia,
    keby nebolo keby, boli by sme v nebi… Ale po jednom keby, sme tridsať rokov v p….i. Mesiánske ambície ľavicových lídrov a „analytikov“ majú nemarxistický základ: dejiny nie sú produktom Mesiášov, ale tvoria ich tektonické sily výrobného spôsobu civilizácie, ktorý je funkciou zvládnutých technológií. Nechcem mentorovať, iba metodologicky naviesť na pokornejší prístup k civilizácií (teda odmietnuť koncept „my, vás hlupákov naučíme…!“). Ambícia poručiť vetru, dešti, je iba neuskutočniteľnou mesiánskou ambíciou. Poctivá analýza civilizačného vývoja je základom vedeckého (objektívneho) hodnotenia situácie a schopnosti efektívne reagovať na civilizačné výzvy. Po prvé enviromentálne heslo „mysli globálne, konaj lokálne“ je univerzálny politický imperatív. Proti globálnej oligarchií, globálnej exekutíve s kontinentálnymi expozitúrami nie je efektívny parciálny odpor ( národný, náboženský, sociálny a pod.) Oponentom (reálnym) môže byť len globálny politický subjekt. Organizácia presadzujúca globálne záujmy relevantnej globálnej politickej triedy. Zosúladenie (synergia) konania v globálnom rozmere je nevyhnutnou podmienkou riešení kríz nefunkčného, vyhoreného systému. Z náčrtu možno vidíte, že nahradenie kapitalizmu je monumentálna práca a nie je možno ju v malom formáte polemiky ani vyčerpať, ba ani založiť. Je možné iba signalizovať metodologické východiská…

    Reply
    • 9. augusta 2019 at 13:05
      Permalink

      …to by bolo na esej…

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: