Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Lidka Žáková je slovenská poetka a hudobníčka. Na stránkach Soundcloud a Youtube si môžete vypočuť niekoľko zaujímavých a silne emocionálnych autorských, najmä klavírnych skladieb. Zapojila sa aj do súťaže Rádia FM, Demovnica a odohrala niekoľko sólových koncertov. Jej poézia a próza bola ocenená na súťaži Literárna Senica Laca Novomeského a publikovala tiež v Literárnom týždenníku a revue DAV DVA. Svoje básne aktívne zverejňuje aj na sociálnych sieťach. Dnes si môžete prečítať ďalšie ukážky jej poetickej tvorby.
Veľkonočná ????????
Na ruke kríž odráža šrám
passodoble melodrám
to myseľ nabúrala proti prúdu
hodená cez palubu
chcela som letieť hore
plachtiť po oblohe
len neviem či moje bytie šťastné
by prinieslo svetu sladkú chuť
ja pridám sa k vám labute a líšky
chcem vidieť svoj oltár z výšky
namaľovať kúsok blaha
kde sa piesok lial a voda sypala
naplním svoj kalich ortieľom z neba
básňou vskriesim samú seba ?
POZRI AJ: Zbierka básní a klavírne skladby od Lidky Žákovej
Zmŕtvychvstanie
desí ma to zmŕtvychvstanie
prečo je smrť tak krátka a neistá?
ako cesta z kostola
smädné magnólie
prevtelujú sa do sĺz bozkov
krčiace sa korene vzlykajú
nikto ich už nehľadá…
podkýňajú sa o panel môjho srdca
o rozliate džbány pokory
čo nás mali pokrstiť
tieň ospalých rúk hľadí tvoj rukopis
mám popálené ústa
utekám pred smiechom spadnutých skál
žeravé uhlíky
sú tak radostné, tak veselé
ale bezcenné, bezmenné
bezsenné
Jak dobré je sadnúť si do vlastného osudu
do kruhu, čo opíšeš a ustojíš
ani jeden nie je spackaný
ani jeden
hocijako hnusný, drsný, krušný je
jeden kruh je tu pre teba
je fajn ak sedíš práve v ňom…
Trofej pergamonu
neberte mi môj smútok
je tak priateľský
zajtrajšok rozhádže nás po chodbách
ostane tu nesmrteľný otčenáš
pozdrav z praveku
rastie od korienkov vlasov
pohodlne plápolá po bezvedomej rýmse dňa
má právo prvej noci
nedočkavej noci
otužilé, štíhle svetlo
prikryje moje kĺby
už sme tak ďaleko že padám z lana
do depozitu nočných otázok
na srsť totality
smútok je ako hebká žiarovka
pri odstávke prúdu
prilne k hodvábnemu lonu
a šepká
„neotáčaj sa“
keď sa otočíš tvoje oči zhynú
len nech ďalej zvonia obrazy pri guľatom mesiaci
slnko ich neskrotí
neberte mi môj smútok
je tak priateľský
zajtrajšok rozhádže nás po chodbách
ostane len nesmrteľný otčenáš
drahý Júda Tadeáš
svedok je váš
Odpúšťam…
odpúšťam ti chvíľu, čo nás rozdelila
slová, keď som pochopila
noc čo ma rozložila
na milión kúskov tmy
blikajúce nebo
odpúšťam ti tvoje svedomie
nie je to tvoja vina, ani moja
ani tá bolesť nie je naša
iba prázdno, smutné sväté x
odpúšťam ti, že som sa ho dotkla
odpúšťam ti, že namiesto k oltáru
si ma viedol na krížovú výpravu
vydala som sa za neho
za jeho nesmrteľné struny
za jeho kvitnúce rany
nepominuteľnú rozkoš
mocné okovy
plodnú osamelosť
za jeho dych
odpúšťam ti budúcnosť
spravila zo mňa poslednú medzi prvými
čas sluhov sa kráti
to rozbúrené more
očami pútnika kĺže na breh
nechaj tie drobné čo nestoja za
poslednú večeru
naše krídla nás ponesú
vedia, kadiaľ ísť…“?
Vypnutá
moje slnko stúpa hore
purpurové more
stúpa po oblohe
pokazené vlákna sa skoro nehýbu
dusí ich predpoveď
vodorovné dielo
platonický šev
mŕtve rameno
len jedného boha môžem milovať
a ten je teraz pod vodou
ale moje slnko stúpa hore
purpurové more
stúpa za tebou
moje unavené cievy
strie mozgové
kúšu ako naučená bezmocnosť
ich spoveď je sladká
závislá pod voňavým dažďom
poprava vytŕčajúcich kostí bojujúcich s časom
ale moje slnko stúpa hore
purpurové more
stúpa za tebou
moja rozdrvená stopa
zmenšenina mesiaca
láska spomalená tmou
padne ako kameň do piesku po upratanej ceste
mŕtva, nepriznaná, vypnutá
slasť medzikrokov
ale moje slnko stúpa hore
purpurové more
stúpa po oblohe
za tebou..