Ľuboš Blaha reaguje na útoky korporátnych novinárov a jedného liberálneho ľavičiara

Neprejde deň bez toho, aby na mňa niekto v korporátnych médiách nezaútočil.

Vo štvrtok Blahu riešili v Plus 7 dní za výrok o komunizme, v piatok ma riešil Chmelár v Denníku N, dnes kritizujú moju knihu Antiglobalista v SME.

Takúto reklamu si hádam ani nezaslúžim – veľmi pekne ďakujem všetkým zúčastneným, som rád, že vedia, kto je ich úhlavný nepriateľ.

Len niekoľko poznámok:

Po prvé, v Pluske asi trikrát dokola zopakovali môj výrok, ktorý znel takto: „Komunisti zobrali slobodu kšeftárom, podvodníkom, zlodejíčkom a nemorálnym cynickým a arogantným milionárskym prasatám.“

Za týmto výrokom si stojím a som rád, že mu robí reklamu aj slovenský bulvár. Áno, počas bývalého režimu sa to tu nehemžilo oligarchami a mafiánmi, a to rozhodne patrí k pozitívam socializmu. A za toto majú komunisti môj obdiv.

Ale ak chce Pluska obhajovať zlodejov a oligarchov, nech sa páči: ja som ľavičiar a arogantní zbohatlíci sa mi bridia. Píšte o tom čo najviac, drahé médiá, nech to ľudia vedia.

Po druhé, Eduard Chmelár v Denníku N vyhlásil, že Blahu si nedokáže vážiť, zato pochválil Ivetu Radičovú. Fascinujúce. Ale neberiem politiku osobne, každý nech si urobí názor sám, ja si vážim všetkých svojich súdruhov. Zaujalo ma iné.

Čisto z politologického hľadiska sa Eduard Chmelár ako prezidentský kandidát za posledné týždne stihol veľmi agresívne vyhraniť voči konzervatívnym a národným silám, vyurážal komunistov a v Denníku N sa odbavil ešte aj na Smere a Blahovi. Plus sa tam vyviňoval, že on nie je rusofil a že on vlastne nemá rád Putina a tak.

Ja len tak rozmýšľam nad jeho volebnou taktikou: ostal ešte niekto, kto má tuná Eduarda vlastne voliť? Ani ľavičiari, ani rusofili, ani komunisti, ani národniari – takže kto? Ostáva už len liberálna kaviareň, ktorej sa zjavne snaží zapáčiť. Ale ruku na srdce – viete si predstaviť nejakého liberála, ktorý bude voliť práve Chmelára?

Veď liberáli doňho dennodenne surovo kopú a detinsky sa mu vysmievajú ešte aj za nadváhu? To týmto sa ide teraz Eduard Chmelár zaliečať? Nuž, to je skutočne rozkošná politická taktika. Gratulujem. Edo má zjavne našliapnuté k triumfálnemu víťazstvu – s Denníkom N a Ivetou Radičovou, viva la revolución!

Po tretie, v SME sa istý pán Nociar rozhodol urobiť kritickú recenziu mojej knižky Antiglobalista. A preto si z nej prečítal jednu podkapitolu. Čiže asi 5% knihy. Nie, nesmejte sa, ja to naopak vítam – to, že si niekto zo SME prečíta vôbec jednu podkapitolu z nejakej odbornej ľavicovej knihy, je predsa obrovský skok vpred. Povedané tak armstrongovsky: je to síce len malý krôčik pre bežných rozumných ľudí, ale veľký krok pre pravicovú inteligenciu na Slovensku. Teším sa s nimi.

Možno by bolo múdrejšie, ak by si chaloši zo SME najskôr prečítali celú knihu a až potom ju hodnotili – ale nemožno mať priveľké očakávania, predsa len sa bavíme o denníku Penty. Žeby „první vlaštovka“?

Milé pravicové médiá, prosím, čítajte moje knihy, komentujte moje výroky, hovorte o mne, útočte na mňa. Hrozne ma to baví.

Kým na iných útočíte za kšefty, tendre, tituly, na mňa útočíte za moje úprimné presvedčenie a odborné knihy. A to je ten najkrajší kontrast, aký si môžem želať.

Ďakujem vám za politickú reklamu a posielam srdečné revolučné pozdravy!

Ľuboš Blaha

---