NA ĽUDSKÝCH PRÁVACH NÁM ZÁLEŽÍ VIAC NEŽ NA VAŠICH HRÁCH O MOC
Na začiatku tohto mesiaca Spojené štáty oznámili svoj opätovný odchod z Rady OSN pre ľudské práva. A reakcie v našom Západnom svete? V EÚ? Žiadne. Žiadne naliehavé výzvy, žiadne diplomatické odsúdenia, žiadna hlboká reflexia dôsledkov tohto kroku. Médiá nevydávajú hysterické titulky, politici nerobia teatrálne vyhlásenia. Zato slová Donalda Trumpa, ktorý označil Volodymyra Zelenského za diktátora a poukázal na jeho klesajúcu popularitu v jeho vlastnej krajine, vyvolali okamžitý rozruch. Koho predsa zaujímajú nejaké všeobecné a univerzálne ľudské práva? Tie sú už predsa dávno exkluzívne a selektívne.
Organizácia spojených národov, ktorú už aj tak nikto, na čele s Washingtonom, nerešpektuje, stratila akúkoľvek váhu a nie je pre politické elity dôležitou témou. Dokonca ani pre naše domáce. Naši „obhajcovia ľudských práv“ z Progresívneho Slovenska radšej riešia percentá popularity a imidž ukrajinského prezidenta, než by sa zamýšľali nad dlhodobými dôsledkami odklonu USA aj EÚ od medzinárodného práva.
K tomuto rozhodnutiu USA navyše došlo aj v čase, keď Trumpova administratíva spochybnila budúcnosť Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) a UNRWA. Ale tváriť sa, že tento dramatický posun v americkej politike nastal až s Donaldom Trumpom je veľmi mylné a historicky nepresné. Každá administratíva – bez ohľadu na stranícku príslušnosť – systematicky podkopávala základné princípy medzinárodného práva bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v rade OSN.
“Hovoríme o krajine, ktorá celé desaťročia unášala a mučila ľudí v tajných väzniciach, bombardovala civilistov v Iraku a Afganistane, podporovala vojenské prevraty, podieľala sa na masakroch na Blízkom východe a dodnes uvaľuje sankcie na celé národy len preto, že odmietajú jej geopolitické záujmy. USA dnes aktívne podporujú genocídu v Palestíne, bránia kubánskemu ľudu v prístupe k zdravotnej starostlivosti, hromadne deportujú vlastných pracujúcich – a pritom sa stále pasujú za svetového lídra v oblasti ľudských práv” povedal socialista a europoslanec Marc Botenga.
Ale v EÚ je veľa obyvateľov, ktorým záleží na ľudských právach, a ktorých vôbec nezaujíma to, či je alebo nie je Zelenský diktátor. Európska únia sa musí prebudiť a konečne čeliť realite. Strata jej morálneho kreditu je už dnes obrovská – doma aj na medzinárodnej scéne. Ak má ešte nejakú ambíciu byť suverénnym geopolitickým hráčom, nemôže ďalej žiť v ilúzii vlastnej bezchybnosti. Musí prestať s pokrytectvom a začať konať v súlade s hodnotami, ktoré tak rada deklaruje.
Toto je teda odkaz EÚ elitám: Zbrojíte, no hovoríte o mieri. Hlásate ľudské práva, no aplikujete ich selektívne. Vyzývate na demokraciu, no skutočnú moc ľuďom nedávate. Ak EÚ nechce byť len prázdnou marketingovou značkou, musí sa vrátiť k princípom, ktoré podporujú všeobecnú prosperitu, mier, oslobodenie od útlaku a konštruktívnu spoluprácu s krajinami celého sveta. Inak sa už nikdy neoháňajte vašimi vznešenými heslami a neklamte vlastným občanom.
Európania, ktorí ešte nestratili zdravý rozum, sú totiž znechutení a zmätení. Nekonáte v ich mene, no zároveň im bránite konať tak, ako by sami chceli. Toto nie je demokracia. Toto je naša kríza dôvery, ktorá rozhodne o budúcnosti celého kontinentu.ňLucia Hubinská
