BRATISLAVA, 30. 5. 2025 – Krajanské múzeum Matice slovenskej vedené Katarínou Koňarikovou zorganizovalo podujatie k storočnici slovenského historika pôvodom z Petrovca, politického väzňa a výskumníka v oblasti krajanskej kultúry, autora diela Dlhé hľadanie domova Jána Siráckeho. Pri tejto príležitosti mu bola odhalená pamätná tabuľa na Dome Matice slovenskej v Bratislave. Odhalili ju dcéry Jána Siráckeho. Dcéra Jána Siráceho pred odhalením povedala: „Sme radi, že táto tabuľa bude na Matici slovenskej, inštitúcii, ktorá bola pre otca všetko. Otec by bol veľmi rád, a veľmi by si to vážil, že práve na jeho milovanej Matici bude mať pamätnú tabuľu.“
Nasledoval medzinárodný seminár v Univerzitnej knižnici, ktorý vznikol v spolupráci Matice slovenskej, Združenia spolkov dolnozemských Slovákov a MZV SR. Na úvod sa prihovoril predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý ocenil túto osobnosť, a okrem iného pripomenul analógie medzi vykonštruovanými politickými procesmi so Siráckym, Clementisom a Žingorom; následne generálny riaditeľ sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie MZV SR Roman Bužek, za Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milina Sklabinski a predstavitelia slovenských krajanských spolkov z Maďarska, Srbska a Rumunsku (Alžbeta Hollerová Račková, Svetlana Zohňanová a Pavel Hlásnik). Konferencia pozostávala zo štyroch blokov, ktoré boli zamerané život a dielo Siráckeho, jeho spätosť s historiografiou, výskum krajanskej problematiky, prekladovú tvorbu, rodopis Siráckeho s využitím genealogickej databázy dolnozemských Slovákov, ale aj osobné spomienky na Siráckeho. Život Jána Siráckeho bližšie predstavil Dr. Samuel Jovankovič, analýzu diela Dlhé hľadanie domova riaditeľ Historického ústavu Matice slovenskej Dr. Michal Bada. Na podujatí vystúpili aj slovenskí vedci a spisovatelia zo Slovenska ako Miroslav Kmeť, Marta Dobrotková, ale aj zo zahraničia ako napr. Juraj Rágyanszki z Maďarska, Olga Fejdiová a Martin Prebudila zo Srbska či Miroslav Dudok, ktorý pôsobí v Bratislave, ale je taktiež pôvodom zo Srbska.
Ján Sirácky bol perzekvovaný v rámci protijuhoslovanských procesov zvaných tiež ako protititovské procesy. Vo väzení strávil 5 rokov, prepustený bol po normalizovaní vzťahov medzi ZSSR a Juhosláviou, rehabilitovaný v roku 1964. Pôsobil v Historickom ústave SAV a venoval sa problematike vysťahovalectva v kontexte Maďarska, Juhoslávie a Rumunska. Viac o Jánovi Siráckom v článku na kulpin.net.
Pre zaujímavosť, v rámci konferencie tiež zaznela informácia, podľa ktorej nemal rodinné väzby s davistom Andrejom Siráckym.
