18. marca 2026 zorganizovala najstaršia slovenská kultúrna inštitúcia konferenciu o VILIAMOVI PAULINY-TÓTHOVI, ktorá sa uskutoční priamo v sídelnej budove. Na konferencii vystúpia historik Michal Bada, Anita Murgašová, Zuzana Kyzeková Füle, Dunja Andrić, Pavol Madura, Viktória Topľanská, Július Lomenčík, Peter Gregorík, Renáta Hlavatá, Lukáš Perný, Jaroslav Durec a Jozef Schwarz. Podujatie organizuje Slovenský historický ústav Matice slovenskej.
Viliam Pauliny-Tóth (1826 – 1877) patrí medzi kľúčové, no historiografiou často nedocenené osobnosti slovenských dejín 19. storočia. – tzv. „zabudnutá, vytesnená postava“. Bol mužom prechodu – preklenul obdobie romantického štúrovského nadšenia a pragmatického politického realizmu po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Cieľom našej interdisciplinárnej konferencie je priniesť nový pohľad na Viliama Paulinyho-Tótha a predstaviť ho nielen ako politika a podpredsedu Matice slovenskej, ale ako komplexnú osobnosť – novinára, satirika, literáta a moderného organizátora národného života.
Konferencia mala aj medzinárodný presah, nakoľko svoj príspevok zaslala aj srbská vedkyňa DUNJA ANDRIC, ktorá tiež zaslala dve REEL videá (1, 2). Vypočujte si prednášky Dr. MICHALA BADU a Dr. LUKÁŠA PERNÉHO a JOZEFA SCHWARZA.
Niektoré zaujímavosti:
- predpovedal vznik spoločného slovanského jazyka, dnes iniciatíva existuje pod názvom „medžuslovjansky jezyk“
- jeho dielo Slovenské bájoslovie možno označiť ako prvé paleolingvistické dielo (hľadanie paralel v slovách jednotlivých národov), ktoré možno vnímať až v postmodernistickom duchu ako hry s jazykom
- zvolený bol v roku 1869 do Uhorského snemu dolnozemskými Slovákmi z oblasti Kulpínu za Stranu ľavého stredu; treba dodať, že Slovenská národná strana vzniká až v roku 1871
- naprojektoval železničnú sieť Uhorska
- vydal prvotinu Hviezdoslava, a dá sa povedať, že ho aj objavil, sám Hviezdoslav použil tento pseudonym práve v nekrológu za V. P. Tóthom
- išlo o európskeho priekopníka humoristických časopisov (Černokňažník)
- mal silné slovanské cítenie, po boku Miletića bojoval za práva národov, usiloval aj o dobré vzťahy s Čechmi, Srbmi, ale ako humanista aj s Maďarmi
- bol pri založení Živeny, kníhtlačiarskeho spolku (naň nadviazala dnešná Neografia), martinského gymnázia, ale aj sporiteľnea mnoho, mnoho iného…
