Najväčší zločin kapitalizmu – čísla o hospodárskej kríze v USA 1932-1933

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Počas hospodárskej krízy 1932-1933 zomrelo v USA od hladu 7 miliónov ľudí (pozri net link nižšie), pritom mnohí z nich vinou vlády. Katastrofu nemožno zvaliť na zlé poveternostné príčiny, pretože nebola ani neúroda, ani nič podobného. Obilia bolo dosť. Sypalo sa do mora, kúrilo sa ním v lokomotívach. V zálohe bánk ako ručenie bola pôda, úroda i dobytok. Banky patrili veľkým oligarchovým agroštruktúram, ktoré počas krízy konfiškovali majetok farmárom za dlhy. Celkom okolo 5 miliónov farmárov a členov ich rodín prišlo o strechu nad hlavou a o pôdu. Takto vtedy dopadol každý šiesty farmár v Amerike. Vláda a veľký americký biznis postupovali tak ako sa na biznis patrí – trhovo (najskôr zisk až potom človek). Zaorali okolo 10 miliónov hektárov aj s úrodou a zlikvidovali napríklad 6,5 milióna prasiat.     Nič len biznis, žiadny záujem o človeka. Hladomor spôsobený suchom a následnou neúrodou (Ukrajina) a hladomor spôsobený trhom biznisu (USA) – čo je horšie? Dve formy tragédie, no každá neporovnateľne iná. Pred rokom 1989 – rokom veľkých zmien a zničenia jediného systému pracujúceho pre väčšinu ľudí – socializmu – v roku 1988 Kongres USA prvýkrát obvinil Rusko zo zámernej organizácie hladomoru na Ukrajine. Masovú likvidáciu potravín počas krízy v 30. rokoch však neuskutočňoval Stalin, ale federálna vláda USA ako aj ostatné kapitalistické krajiny, aby udržali ceny! A dnes robia to isté, ale tajne! A to je historický fakt! https://www.infowars.com/researcher-famine-killed-7-million-in-us-during-great-depression/

Zdroje pre vyššie uvedené čísla pozri aj Overproduction of Goods, Unequal Distribution of Wealth, High Unemployment, and Massive Poverty; ale aj Štatistiky Great Depression. Podľa presnejších štatistík US Census Bureau USA stratili od rokov 1931 do roku 1940 8 553 000 občanov v dôsledku hladu; 13 miliónov ľudí bolo v roku 1932 v USA nezamestnaných,
34 miliónov ľudí malo nepravidelný príjem, resp. príjem na dobu určitú, priemyselná produkcia spadla o 45%, svoje domovy si v rokoch 1929-1932 vytvorilo o 80% ľudí menej,
do roku 1933 skrachovalo 25000 bánk, hodnota akcií spadla na 10%, v USA boli 2 milióny bezdomovcov,
60% obyvateľov USA bolo podľa Federálnej vlády klasifikovaných ako chudobných, atď.
A to sú len oficiálne údaje. Neoficiálna skutočnosť bola ešte horšia.
Tieto údaje sú k dispozícii dokonca už aj na anglickej Wikipédii https://en.wikipedia.org/wiki/Great_Depression_in_the_United_States

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt great depression

Dnešok

A čo USA? Tu sú niektoré overené informácie z roku 2006 – preklad z anglického jazyka:
 1% populácie vlastní 59% národného bohatstva
33% národného bohatstva je vlastnené 12timi % populácie
87% ľudí vlastní iba 8% národného bohatstva
 
92% všetkých amerických rodín má príjmy 2 500 dolárov alebo nižšie
36 000 rodín zarába spolu 9,8 miliardy dolárov ročne, čiže 2,5 miliona dolárov ročne, čo je 1000 krát viac ako ostatních 92%.

Boháči utrácajú svoje peniaze za luxusný tovar viac ako na nevyhnutné životné potreby. Všeobecný nedostatok bohatstva vo väčšine populácie vysvetľuje nízke predaje automobilov, vákuových čističiek, chladničiek a iné dlhodobého spotrebného tovaru. Obrovská ponuka robotníkov spôsobila radikálne zníženie miezd ľudí, ktorí už prácu majú. Robotnícke mzdy sa preto od roku 1929 znížili o 40%. Ženy pracujúce v odevnom priemysle v Brooklyne zarábajú 2,39 dolárov na hodinu v 50hodinovom pracovnom týždni.
Baníci v Pennsylvánii v Západnej Viržínii a v Kentucky združení v odboroch zarábajú 10,88 dolárov týždenne, čomu je naozaj ťažké uveriť.
Jeden príklad za všetky – Samuel Insull z Chicaga sedí v predstavenstve 150 rôznych spoločnosti združujúcich 50 000 zamestnancov a 3 250 000 zákazníkov. Na nový 1932 hodnota cenných papierov týchto společnosti predstavovala 3 miliardy dolárov. Tento muž                   je vo dne v noci chránený 36timi osobnými strážcami.  13 miliónov ľudí v USA je bez práce. Milióny ďalších mali silno obmedzený pracovný čas a tým aj zárobok. V roku 1935 bolo zo svojich domovov vyhnaných/vysťahovaných 273 000 rodín.  Dva milióny bezdomovcov migruje po celých USA. Sú to najmä farmári, ktorí boli prinútení opustiť zem, na ktorej hospodárili, kvôli suchu a nízkym cenám za poľnohospodárske produkty, ľudia neschopní si nájsť nejakú prácu v priemysle a ženy s malými dětmi, hľadajúcimi si iba potravu a nejaké útočisko. https://web.archive.org/web/20090205005617/http://amhist.ist.unomaha.edu/lessons/Ruben%20Cano_Why%20did%20the%20Great%20Depression%20happen?_lesson_template_mps.doc  

Ing. Vlastimil Matouš, Prešov
amatérsky historik

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


8 thoughts on “Najväčší zločin kapitalizmu – čísla o hospodárskej kríze v USA 1932-1933

  • 27. júna 2018 at 16:26
    Permalink

    Ako to v dejinách sveta býva: tu niekde sa to „zlomilo“ a Spojené štáty ako západná hospodárska veľmoc sa „potopila“. Písal sa rok 1932, v Československu Baťa Tomáš úspešne budoval priemyselné a obchodné impérium a zapájal tisícky svojich pracovníkov v republike k lepšiemu, ale 12.7.1932 zahynie v leteckej havárii v Otrokoviciach. Sovietsky zväz po krátkej Novej ekonomickej politike umožňujúcej súkromnú iniciatívu pod Stalinovým vedením utužuje centralizmus a prekonáva rastom Spojené štáty. Vtedajšie finančné a priemyselné korporácie si všímajú vzmáhajúceho sa nemeckého politika Hitlera a vidia v ňom záchranu „západného sveta“ keďže Spojené štáty zlyhali… onedlho v roku 1941 už umierajú desattsíce ľudí na bojiskách druhej svetovej vojny. … Ľudia, bdite! vykríkol vtedajší investigatívny novinár Julius Fučík v Československu, ale jeho vlastný národ ho po roku 1989 zavrhol. Asi si tie dejiny zopakujeme, nie sme poučiteľní…

    Reply
  • 27. júna 2018 at 20:44
    Permalink

    Pane Kantore, příjemný večer.

    Dnes Česká republika slaví památku obětí komunismu, tak je to zapsáno v českém kalendáři. A taky se dnes na bulvárním portálu SEZNAM.CZ dočtete (viz dole), že Češi jsou nejvíce ateistický národ v Evropě, jakož i to, že 90 % Čechů se cítí být šťastnými, jako nikdy předtím! Prý, jen si to představte, to je výsledek „unikátního průzkumu“ Masarykovy univerzity Brno. Tak mně tedy povězte, jaký to má vůbec smysl lidem tvrdit, že v ČSSR bylo lépe? Víme oba dva, pane kolego, že SEZNAM.CZ, stejně jako i veškeré ostatní sdělováky učiní z národa šťastlivce i tehdy, když právě stojí pod šibenicí se smyčkou na krku, hlavní přece je, že si naše „moudré“ národy doslova vyřvaly a vystávkovaly svobodu a demokracii, aby posléze 9 z 10 miliónů Čechů se smály štěstím, jako ještě nikdy dříve.

    P.S.
    Pane Kantore, v r. 1941, na úsvitu 22. června, začala Velká vlastenecká válka v SSSR, Druhá svět. válka začala však mnohem dříve – 1. září 1939. A nebyly to v r. 1941 desetisíce obětí, jak jste napsal, ale 100x tolik, tedy MILIÓNY OBĚTÍ. Jen samotný SSSR v r. 1941 ztratil přes 8 miliónů (!!!) nejlepších svých dcer a synů. ZDROJ: http://zhistory.org.ua/potery2.htm Jinak jste to napsal správně, že dějiny si zopakujeme od otrokářského řádu znovu. Jakmile NWO zruší papírové peníze a zavede povinně kreditky místo nich, začne elektronický koncentrační tábor. Důsledky? Kdo nebude loajální s otrokáři z NWO, tomu se kreditka zablokuje a bude uklizeno i bez šibenice či gilotiny na Pankráci.

    ZDROJ:
    https://www.seznamzpravy.cz/clanek/stastni-jako-nikdy-a-netolerantni-vuci-imigrantum-to-jsou-cesi-podle-unikatniho-pruzkumu-masarykovy-univerzity-50342?dop-ab-variant=0&seq-no=2&source=hp

    Reply
    • 28. júna 2018 at 9:47
      Permalink

      Díky, Vašku, za poznámky. Práve že som nechcel tú tému viesť inam, iba vypointovať súvzťažnosti že v tom čase Spojené štáty „padli“ tak ako dnes padajú a korporácie tak ako dnes sa spájali s politikmi, ktorí im mali zabezpečiť rast a bohatnutie. Preto píšem iba okrajovo o vojne… tie prieskumy, to bude iná téma, napr. o manipulácii verejnosti…a v USA sa v 30.rokoch už ani nemanipulovalo, tam sa masakrovalo…podrobne o tom písal folkový bard Pete Seeger, prípad Ben Hilla, stlčení robotníci a Ku-Klux-Klanom rozháňané zhromaždenia komunistov v USA za podpory polície…

      Reply
      • 28. júna 2018 at 10:25
        Permalink

        Zde bych uvedl jediné jméno – Michael Moore a jeho film z r. 1987 „Roger a já“. Tam to, o čem píšete, pane kolego, vyznělo více než jednoznačně a v plné nahotě. Ovšem, takové filmy bratři a sestry Češi a Slováci nesledují…

        P.S.
        Jenže, když to pustíte dnes do TV, národ se na to koukat beztak nebude, protože národ prahne po tučné kořisti, kterou ale nikdy nedostane. Ostatně, správně Jožo Ráž řekl, že kdyby Číňani žili jeden jediný rok tak, jak žijí dnešní Američani v USA, tak by planeta Země vypustila duši. Jen na okraj. Ekonomika USA je totiž natolik „zisková“, že tvoří 20 % svět. výroby, ale spotřebovává skoro 40 % těžby svět. surovin. Jenže v USA žijí sotva jen 4 % všech Pozemšťanů. Takže se nedivme gigantické a stále rostoucí zadluženosti USA, jakou tento svět ještě nepoznal. Jenže ony, ty Státy, to neřeší, když je drží nad hnojištěm Rusko v čele s Putinem za cenu totálně zbídačeného ruského národa. Do prdele, to je ale rozežranost, co? A jsou mezi námi i zde takoví, kteří tohle považují div ne za pokrok. Ví tohle vůbec někdo? Vědí tohle naše zbloudilé ovce, které řvaly v listopadu 1989?

        Reply
        • 29. novembra 2020 at 15:32
          Permalink

          Nechapem co ten Raz za nezmysel o tych Cinanoch povedal , sak tu v USA zijeme tak isto ako na Slovensku , byvame v bytoch , ci v democrats, vacsina Sylacauga pozicky na auto , dom , poistky , nieje to lehke, neberte slova ignorant ako pozitivny , rozumny priklad , je to ……, co keca voloviny , V Ametike vacsina ludi chodi do kostola a tiez sa snazi aj tak zit, skolsky system produkuje stale menej a menej a tak sa nedivme ,ze aj tu mladsi ludia viac a viac hovoria o socialistickych ci komunistickych istotach , nerozumia nasledky. O tej krize , pani , no stalo sa to , clovek nevie ako vladnut , treba sa spiehat na Bozie zakony a instrukcie , kapitalizmus je len jedna forma ekonomiky ktora moze fungovat , a najlepsie ked je spojena z vierov v BOHA a Jeho odmenu za statocny zivot ktory da vecny zivot tym co su to zasluzia. Clovek co never v Boha je slepec a vobec nie tak mudry ako si o sebe mysli

          Reply
  • 28. júna 2018 at 7:50
    Permalink

    Pred mnohými rokmi som čítala knihu „Hrozny hněvu“ od Johna Steinbecka, nedávno som sa k nej znova vrátila…
    Tá doba, ktorú popisuje je späť, možno má trošku inú tvár, ale roky žijeme vo veľkej kríze s stačí len málo a ľudia budú znova umierať hladom, najmä preto, že všetky tieto krízy boli zapríčinené hlbokou morálnou krízou, ktorá nabrala obludné rozmery. Vždy však na to doplatia tí nevinní…
    Ďakujem za výborný článok.

    Reply
    • 28. júna 2018 at 9:52
      Permalink

      Paní Iveto, zdravím Vás.

      Samozřejmě na všechny společenské hnusy dojedou nakonec ti nevinní, jak jste napsala. Jenže, pro mě bylo vždy záhadou, proč všude platí zákon dualismu, nejen ve fyzice?

      Podívejte, ony ty národy nejsou až tak nevinné. Pokud např. v Rusku 18. března t.r. proběhly prezidentské volby, ve kterých naprosto vynikající kandidát KSRF Pavel Grudinin, ředitel Sovchozu V.I. Lenina s naprosto fantastickými výsledky jak na poli hospodářském, tak na poli sociálním, obdržel ani ne 12 % hlasů, zatímco představitel ruského despotického a proamer. oligarchátu Vladimír Putin obdržel šest a půl krát tolik hlasů, tedy skoro 77 %, pak již nelze hovořit o nevinném národě. To je už totéž, co si Češi a Slováci vytřískali v miliónových davech na náměstích a ve stávkách před třiceti lety, když s ohromným nasazením sil dělali revoluci směrem k dnešnímu ráji v EU.

      Tady podle mě nezbývá nic jiného, jak pravila má zesnulá maminka, nechat tomu hloupému plebsu vymáchat hubu v těch svobodných a demokratických sračkách. Však jemu to nakonec dojde. Pak ale již nebude cesty zpět, protože nežijeme v 19. století, kdy ještě bylo možné zorganizovat Pařížskou komunu či o něco později v Rusku revoluci… Tohle dobrodružství národům NWO již NIKDY NEDOVOLÍ. A má na to páky, které může porazit již jen vis maior. Naštěstí, ona existuje.

      Reply
  • 3. júla 2018 at 21:23
    Permalink

    Dobrý článok, súhlasím.
    Iba malé upresnenie – kríza neprebiehala v rokoch 1932-1933, ale oficiálne sa hovorí o rokoch 1929-1933. Odvodzuje sa to od Čierneho piatku 25.10.1929, pokles kurzu akcií, krach Wall Street. Ak si však pozrieme podrobnejšie údaje, tak krízové prejavy začali už v r. 1928. Len im politici a ekonómovia nevenovali pozornosť, ako aj v r. 2007, zdalo sa, že ide o prechodný krízový stav.

    Rok 1928 však možno považovať za zlomový bod v dejinách, prelom medzi epochami, za ukončenie epochy kapitalizmu, zánik klasického kapitalizmu a začiatok epochy socializmu. Práve v októbri 1928 naskočil motor socializmu, socialistické päťročnice, plánovanie, urýchlená industrializácia, kolektivizácia poľnohospodárstva. O zániku klasického kapitalizmu nakoniec písal aj významný ekonóm M. Keynes. V r. 1926 vydal brožúrku The End Laissez-Faire, teda koniec kapitalizmu voľnej súťaže.

    Pozrime sa na niektoré krízové prejavy v r. 1928, ako ich opisujú rôzne pramene:

    Jej prvé príznaky sa v niektorých krajinách objavili už na konci roku 1928. Pomaly sa začali zvyšovať zásoby nepredaných tovarov vo veľkoobchodných skladoch a v maloobchodných predajniach, postupne sa znižovali ceny niektorých surovín, priemyselných výrobkov a poľnohospodárskych plodín. Všeobecne sa však usudzovalo, že objavujúce sa ťažkosti majú prechodný charakter a že sa rýchlo stratia.

    Na jar r. 1927 sa v Japonsku začali prejavovať prvé príznaky hospodárskej krízy, ktorá zasiahla najprv úverovú a bankovú sústavu. Dňa 15. marca 1927 zastavila vyplácanie veľká banka Watanabe so sídlom v Tokiu – po nej ohlasovali neschopnosť platiť ďalšie banky. Začiatkom apríla 1927 oznámila bankrot obchodno-priemyselná firma Suzuki, ktorá bola úzko spätá s Tchajwanskou bankou. Vláda sa rozhodla poskytnúť Tchajwanskej banke 450 miliónov jenov ako mimoriadnu vládnu podporu a za tým účelom vydala zvláštny dekrét. Opozícia to využila proti vláde. Zvláštny dekrét o podpore Tchajwanskej banke sa prerokúval v Tajnej rady, kde ho uznali za nezákonný. 17. apríla 1927 Wakacukiho vláda odstúpila.
    Počet nezamestnaných v r. 1928 v Japonsku dosiahol 1 milión osôb.

    Do konca roku 1927 napriek výkyvom poľnohospodárske ceny mali rastúcu tendenciu, ale na jeseň 1928 sa zreteľne prejavil pokles, ktorý – ako sa zakrátko ukázalo – nemal sezónny charakter.

    Prudký pokles cien surovín viedol ku krachu na londýnskej burze v r. 1928. Za obeť krachu padol holding Hatry, ktorý mal mnoho filiálok aj v Amerike.

    V r. 1928 v Nemecku, keď výroba dosiahla predvojnovú úroveň, bolo využitých iba 67 % výrobných zariadení v celom priemysle.
    Najväčšie ťažkosti boli v poľnohospodárstve Nemecka. R. 1928 nedosiahlo ani predvojnovú úroveň a poľnohospodárska bilancia mala rok čo rok deficit.
     28. 1. 1928 v Schleswig-Holsteine demonštruje 140 000 roľníkov proti poľnohospodárskej politike ríšskej vlády.

    Pokles burzových záznamov v Spojených štátoch amerických na konci októbra 1929 mnohí historici a ekonómovia pokladajú za začiatok krízy. Je to však dosť zjednodušený názor. Burzový krach bol výsledkom javov, ktoré sa už predtým uskutočnili vo sfére výroby a výmeny, teda nebol začiatkom poklesu, ale dramatickým prejavom jestvujúcich hospodárskych ťažkostí.

    V americkej ekonomike však už od roku 1928 prebiehali skryto procesy naznačujúce koniec obdobia konjunktúry a nástup krízy.
    V USA sa približne v posledných dvoch rokoch pred jesenným zrútením burzy v roku 1929 začal prejavovať isté známky “prehriatia” ekonomiky, nadbytočnej kapacity a deflačnej tendencie podporovanej nízkymi úrokmi. Kapitál bol k dispozícii v podstate neobmedzene, burzy cenných papierov zaznamenávali nebývalý rozkvet. Solventnosť vysoko zadĺžených bánk, podnikov, ale aj domácností závisela čoraz viac od burzových výsledkov. A krach tejto svätyne bol vyvolaný tým, že centrálna banka začala od jari roku 1928 meniť svoju politiku smerom k reštrikcii a zvýšila diskontnú sadzby z 3,5 na 5 percent.
    V r. 1920 bolo v spracovateľskom priemysle USA zamestnaných 9 066 000 ľudí, v r. 1928 už len 8 286 000. Pokles zamestnanosti vo výrobe vyvolal rast nezamestnanosti.
    V r. 1928 bola v úspešnej americkej firme Converse Rubber Shoe Company, vyrábajúcej pneumatiky, nastolená konkurzná správa a M. M. Converse zbankrotoval.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *