Nové básne Lidky Žakovej (Až sa obrátiš, Lavice, Ráno)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Nové básne Lidky Žakovej pre DAV DVA.

Lidka Žáková je slovenská spisovateľka a hudobníčka. Píše aj pre Slovenské pohľady, získala niekoľko ocenení.

POZRI AJ: Nové básne Lýdie Žakovej (Lampióny duše, Dokonané, Psyché)

AŽ SA OBRÁTIŠ

krik mesta žiarli na sladkú prelietavosť jari

tí, čo sú bez viny si okázalo razia cestu

z korzetu temnej tlamy

nechajú ťa veriť, čomu len chceš

len aby si nesiahol na živú tkaninu

opantanú farbami

šťavnatá luna sťa ľahká korisť všetko odpustí

aj let do prázdna

spriada zlaté plásty z mojich starých chýb

v hustom poraste raší ako divý ker

jej sladké ovocie sa nebojí tmy

a modré iskry plačú ako nedopísaná báseň

kedysi dávno ti išla v ústrety

v strmých kopcoch a tmavom údolí

rozpadla sa ako žlté slnká v tráve

ktorým niekto usekol hlavy

ale ten, čo naaranžoval vznik a zánik galaxií

vskriesil jej plány

zakorenil ich do hluku kvitnúcich nábojov

v diaľke počuť ako sa otáčajú tanky

až im bubienky praskajú

je čas naučiť ich prestať sa báť

tichých ranných rozbreskov a clivej rosy

LAVICA

hluk sveta je ako veľká školská trieda

stavec po stavci dvíha sa na protest

proti rýchlej jazde landrovera

tam v deravých očiach

v storočnej biede

našla som teba

outsidera

nie, nechcem byť prvá

a nepotrebujem ani poznať všetky mená

počmáranej lavice

stačí mi pár osvietených chvíľ

ktorými mi zvestuješ

rebrá plné Boha

oči mojich očí si zvyknú na tajomnú žiaru

na voňavú blaženosť prestretého stola

v tvojich šedinách

RÁNO

na podstavci zvykov len pozvoľna prichádza ráno

opreté o slnko

najradšej by ani nevyšlo

dobre mu je v dolinách hlbokých

vyhrieva sa ako jašterica

jak oslobodzujúci to prístav

v strmom kopci žitia

plošinka, ktorá vidí svet bez filtra

na vrchole každý múr je len šum vetra

žiadne zatuchnuté vrávoranie starého mesiaca

nový indigový pútnik odhŕňa závesy s ľahkosťou

do nového dňa

vyčistí plátno na tvári

minútou ticha rozpustí ľútostivé myšlienky

ako mláky po daždi

a ja im dávam voľno tiež

opúšťam ich bez výčitiek

ako matka keď posiela deti do škôlky

opúšťam tie ustarostené čiary na dlani

a kráčam k súradniciam

čo tu nie sú na dobu určitú

ale naveky

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *