Nové básne Tatiany Juríkovej pre web DAV DVA, venovala ich Márii Pospíšilovej, aj Wolkrovi

Redakcia DAV DVA vyjadruje potešenie, že tak ako v medzivojnovom DAVe, tak aj v obnovenom sa umelecky realizujú poeti a poetky. Okrem Lidky Žákovej, Jany Baculákovej je to aj Tatiana Juríková pôsobiaca pod alteregom Tatiana Tá.

Tatiana Juríková pochádza z Bratislavy, korene má na strednom Slovensku v Martine a cez otca u Slovákov v Srbsku v Novom Sade. Pôsobila v redakcii štátnej Tlačovej agentúry Slovakia. Po štúdiách na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšom vzdelávaní spája pracovné tvorenie s biblioterapiou i dramatoterapiou. Pri písaní sa inšpiruje Starým zákonom, filozofiou, ľudovými rozprávkami, dielami z 19. storočia, rockovou muzikou, ženami z rodu a pocitovo vzťahmi. Vníma ako dar daný do vienka smieť kráčať na ceste životom po stopách predka Ivana Stodolu. Z rodostromu, v línii po starej mame, vzišiel tiež renomovaný herec Dušan Jamrich, po otcovi akademický maliar František Jurík a legendárny spevák Karol Duchoň. Jej básne budú vydané aj v pripravovanej ročenke DAV DVA 2024/25.

POZRI AJ: Poézia Tatiany Juríkovej, príbuznej Karola Duchoňa a Ivana Stodolu – DAV DVA – kultúrno-politický magazín

Marie Ludevítovi
(Revival vyznanie)

Prší dážď, prší dážď
mútna voda padá…

Zoznámenie drahé ti
ni prísľub nezakladá.

Rozložený kraj v diali
búrka kone poháňa.  
Píšeš prelud milostný? 
Tou rukou sme sa mali!
Rýmy vniesla do rána. 
Zľahli steblá v tráve.
Nielen telom zomknuté
čistinka po nás skrýva. 

Tmou boľné rozžehnání 
požehnání s iným…

Z Tatry orol vzletí.. 
Slúžiť súdené je ti.

Ísť do sveta

je výpravné
a také dávne.
Siahnem
rukou
tam, kde si
spal…

Snáď čítame
sa. 
Prebývaš
na mieste
miest.
Sám. 
Zvesť
povedie ťa… 
V dejstvách
sme, 
prameníme.

Svetom si
naprieč.
Smäd, 
vzťah
s múzou, 
samoreč.

Dávať preč
svetské…

Skúsme

po tele ísť si. V čase zábery 
– z nás.

Ustáť Tiene
z čaše.
Svetlom sveta   
súznieť. 

Po Jablkách
smädný.
Načítané smieme
– pre ne.

Prečo

vstávam i líham
s otázkami?

Koľko lásky mám
v rukách mamy?
Tým, čo vyvstane,
prechadzame
nie sami… 
Položil si mi
tam, vtedy
dve životné.
Prezliekajú sa tu
za ubolený vzdych.

Kým sme si
a kam stráca sa
Tá chvíľa chvíľ?

Súznením

Dejú sa
nám veci.

Rôzne.
Možné
paralelné
svety.
Súznením
videný 
svieti. 

Rodovo
stretám
Pútnika. 
Uniká bosý
misijne.
Zastavení  
prepojení. 

Cez To lano
sa istíme.

Wolkrovi

Nepýtaj sa ma na modré
vzdialené svety. 
Veríš mi a
aj neveríš
štít srdce
je ti. 

Už
neutajíme
kašeľ
zhasne
noc
bytia. 
Sme dym
z piecky
istia to tie
láskavé dni. 

Naposledy
my
nespím
precitnem
v ráne. 
Pre prameň
zájdem 
dianie
odkrýva mi,
že Si…

Tatiana Tá 

---