Ukážka z jej sociálnych básní vyjde aj v ročenke DAV DVA.
Tatiana Juríková pochádza z Bratislavy, korene má na strednom Slovensku v Martine a cez otca u Slovákov v Srbsku v Novom Sade. Pôsobila v redakcii štátnej Tlačovej agentúry Slovakia. Po štúdiách na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšom vzdelávaní spája pracovné tvorenie s biblioterapiou i dramatoterapiou. Pri písaní sa inšpiruje Starým zákonom, filozofiou, ľudovými rozprávkami, dielami z 19. storočia, rockovou muzikou, ženami z rodu a pocitovo vzťahmi. Vníma ako dar daný do vienka smieť kráčať na ceste životom po stopách predka Ivana Stodolu. Z rodostromu, v línii po starej mame, vzišiel tiež renomovaný herec Dušan Jamrich, po otcovi akademický maliar František Jurík a legendárny spevák Karol Duchoň.
Vyšlo aj v ORLOVI TATRANSKOM, vyjde aj v printovom DAV DVA.
Marie Ludevítovi
Revival vyznanie)
Prší dážď, prší dážď
mútna voda padá…
Zoznámenie drahé ti
ni prísľub nezakladá.
Rozložený kraj v diali
búrka kone poháňa.
Píšeš prelud milostný?
Tou rukou sme sa mali!
Rýmy vniesla do rána.
Zľahli steblá v tráve.
Nielen telom zomknuté
čistinka po nás skrýva.
Tmou boľné rozžehnání
požehnání s iným…
Z Tatry orol vzletí..
Slúžiť súdené je ti.
Dobre
…vraví tu
bez slov.
Zniesol mi
silné
– oheň.
Všetky tie
veci dobré.
Príbehy
o ňom
o mne.
Dokonané
v ráne.
Dobre
…nie za tri
patrí nám.
Z kameňa
V rukách Tvorcu
v noci
je nie je
zvitkovým
hriechom
pocit že po ňom
nič neznie
že nesiaham
kam on vzlietol
tam stráži
naše spísané
pred tým temným
čo vyvstane
nie nespím
sním telesnenie
tým šípom líham
zranená
krotím si
zvratné zámená
poď odkliať ma
z kameňa…
Neboj sa
vravela
mama.
Ani v tme
úplne sama.
NEBOJSA
naživo si ty.
Sýty
z chleba
i neba.
Mapa tá
povedie ťa
tiež.
Skôr než
dáš dole
duchov zlých
Nebojsa
pustíme si
film.
A srdce
nezlomí
nám splín.
Nechaj(me)
neslávne
na cestách
ciest.
Zvesť
Orol vie
– nepovie.
Nedospel
tak rád
vzlieta.
Zasvätený
je
smie tam…
xXx
Spojení vo
Venuši
– sestra Zeme
Prechádzame
cez Plejády
znieme tam.
Nedá mi
nebyť Evou
slúžim súši.
V stromoradí
svietim
prenikáme.
Dávne
čítame si
tak je mi dané
– s Adamom
zrkadlím sa
a vstanem…
Tá
Pramení z pier.
Smer nám
zadáva…
Prijímam
dávno dávne
i
druhé
ja…
Alchymista,
ktorý
pri mne
pristál.
Že od videnia
ma celú
už
mal.
Nesiem i
nenesiem
mu dar.
Som Tá…
