Renomovaný český internetový portál 27. 8. 2019 uverejnil rozhovor s bezpečnostným analytikom o Slovensku, ktorý si vyžaduje niekoľko poznámok. Predovšetkým dlhodobo mediálne exponovaný expert na politiku a organizovaný zločin bol za socializmu divadelný technik, ktorý sa v dôsledku divadelníckeho prevratu na prelome posledných dekád 20. storočia stal šéfredaktorom časopisu, kde celý proces vzniku súčasnej samostatnej Slovenskej republiky označil za komplot Štátnej bezpečnosti a ruských tajných služieb. Tento postoj odvtedy tvorí jadro všetkých jeho aktivít a vyjadrení.
Na jednej strane síce pripúšťa, že sa organizovaný zločin začal kryštalizovať v procese malej privatizácie, ale neuvádza, že vtedy bol ministrom privatizácie Ivan Mikloš, neskoršia hviezda Dzurindových vlád a dnes spolu s Mikulášom Dzurindom poradca na Ukrajine. To je dosť výrečné – nielen v širších geopolitických súvislostiach (ako poradcov do Kyjeva ich iste vyslali Američania), ale aj vo vzťahu k dôveryhodnosti odborníka, ktorý síce uvádza rozličné neoveriteľné detaily, ale dôležité a ľahko dostupné informácie vynecháva.
Aktuálna kampaň proti Vladimírovi Mečiarovi zrejme pramení z toho, že napriek pokročilému veku avizuje svoj návrat do politiky, čo iste znervózňuje niektoré záujmové kruhy. Osobne si nemyslím, že by nový politický projekt V. Mečiara mal šancu, aj keď tvrdí, že už má štruktúry po celom Slovensku, ktoré len čakajú na jeho pokyn. Pravdepodobne sa chce oprieť o štruktúry Matice slovenskej, čo tiež svedčí o tom, že stratil realistický odhad.
Mladý Šimečka (dnes už stredný, lebo jeho syn je poslanec Európskeho parlamentu) publikoval, že USA poskytli v 90. rokoch na politickú porážku Vladimíra Mečiara 20 miliónov dolárov. Napriek tomu vyhral voľby, ale americká ambasáda zostavila 1. pravicovú vládu M. Dzurindu, v ktorej bola aj Strana demokratickej ľavice (SDĽ). Tá je dnes súčasťou politickej strany Smer – sociálna demokracia.
Sú tu aj ďalšie nezanedbateľné okolnosti. Náš vychýrená bezpečnostný analytik bol v kontakte so stíhaným kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom – osobne aj prostredníctvom sms, čo sa skôr alebo neskôr mediálne prevalí, preto tieto informácie predkúpil, keď ich uverejnil sám a spôsobom, aký mu vyhovuje.
Ak sa M. Kočner nadránom vo svojich sms adresovaných Alene Zsuzsovej chváli, že riadi Lexu a podobne, tak náš vševediaci a všemohúci expert sa v rozhovore chváli, že sa Kočner na jeho pokyn ospravedlnil čašníkovi v bratislavskej kóšer reštaurácii – inými slovami: Kočner ho poslúchal (celú historku tiež vôbec nemožno overiť).
Neomylný špecialista rád a opakovane hovorí o Ficovi, že je hulvát, čo je samo o sebe hulvátstvo. Viacerými aspektmi sa priamo či nepriamo usiluje potvrdiť výroky Madeleine Albrightovej, že Slovensko je čierna diera a je endogénne antisemitské. Nazdávam sa, že viac písať na margo inkriminovaného interview by bolo len zbytočným plytvaním slovami.
Azda len sucho poznamenám, že pre určité kruhy je iste dôležitejšie politicky znemožniť Slovenskú republiku ako Vladimíra Mečiara.
K vyššie uvedeným pripomienkam ešte doplním, že pán Žitný hovoril, že organizovaný zločin na Slovensku bol väčších rozmerov ako v Česku. Neviem, čo tým sledoval, ale zabudol na veľký rozsah obetí v sudoch alebo oceľových sieťach vo Vltave, čo sa riešilo niekoľko rokov. „Biele kone“, a vo veľkom počte boli tam tiež riešené dlhú dobu. Vraždy v domoch a bytoch takisto boli a sú veľmi časté. O horiacich autách ani nehovorím. Ťažko pochopiť, prečo sa snažil urobiť zo Slovenska štát organizovaného zločinu.