Prvý protiúder?
Nerád by som názvom článku klesol na úroveň schematického románu Dominika Tatarku Prvý a druhý úder, ale sotva nejaká stručná formulácia presnejšie vyjadruje situáciu, ktorú vyvolalo škandalózne uznesenie Európskeho parlamentu. Jeho poslanci, ktorí predstavujú okrajových politikov vo vzťahu k mocenským pomerom v ich jednotlivých materských krajinách, položili znamienko rovnosti medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz v spojitosti so začiatkom II. svetovej vojny. Tým očividne prekročili aj hranice príslovečnej trpezlivosti prezidenta Ruskej federácie, ktorý siahol do archívnych dokumentov a v hodinovom prejave ich predstavil hlavám členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov.
Jeho krok nesporne treba vnímať ako začiatok strategického obratu, keď už Kremeľ nevidí dôvod ďalej idealizovať históriu svojich západných spojencov v rámci protihitlerovskej koalície a tobôž svojich niekdajších povojnových spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Naopak – je zrejmé, že sa naštartuje principiálne poukazovanie na nevyvrátiteľné fakty, ako kľúčové západné demokratické mocnosti kolaborovali s Hitlerom a ako s ním spolupracovala väčšina európskych krajín (vrátane niektorých bývalých sovietskych republík), z ktorých viaceré mali aj vlastné fašistické režimy a koordinovali svoj postup s nacistami v ťažení proti Sovietskemu zväzu a pri tzv. konečnom riešení židovskej otázky, pričom všetkých zaujímal najmä židovský majetok.
Kremeľ dospel k závažnému rozhodnutiu, pretože je už neprehliadnuteľné, kam smeruje súčasná mašinéria Európskej únie, ktorá chce striasť zo seba vlastnú totalitnú minulosť a prepísať históriu tak, aby následne Rusko stratilo status víťaznej veľmoci a z nej vyplývajúce konzekvencie – napríklad svoju Kaliningradskú oblasť či postavenie stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.
Moskva dala jasne najavo, že disponuje kompletnými záznamami všetkých diplomatických rokovaní európskych krajín i USA, ktoré sú pre ne krajne nepríjemné, predovšetkým vo vzťahu k Hitlerovi, k rozpútaniu svetového konfliktu a k brutálnym prejavom antisemitizmu. Niet pochýb, že Rusko prejde do ofenzívnej fázy a bude ich zverejňovať v rozmanitých formách vrátane učebníc dejepisu.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Ilustračný obrázok doplnila redakcia z tohto zdroja:
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
