Zavri okná, zavri dvere,
počúvaj len ticho hrobové.
Zavri okná, zavri ústa,
mlčanie ti všetko dopovie.
Žiadna hudba, žiadne slová,
žiadny zvuk a žiadne zvonenie.
Všade iba mŕtve ticho
zapúšťa si mĺkve korene.
Za chrbtom nám potichučky
kráča čoraz dlhší vlastný tieň.
Či to chceš a či to nechceš,
sleduje ťa stále každý deň.
Ticho nemé, ticho hluché,
ticho skryté v hlavni pištole.
Pred búrkou, a potom po nej
býva ticho ako v kostole.
Nič a ticho patria k sebe
ako nerozlučná dvojica.
Nikde nikto v prázdnom meste
iba strach sám seba bojí sa.
Posledné tri takty ticha
opakujú si ťa dokola.
Ani táto báseň neznie,
lebo vôbec nikdy nebola.
Pekné!!! Tá báseň o tichu vôbec nie je tichá!