Pavol Janík: V núdzi spoznáš priateľa

V súvislosti s nehoráznym tlakom proti podpredsedovi slovenského parlamentu za politickú stranu Smer – sociálna demokracia som už publikoval článok GLVÁČ NIE JE NAIVNÝ POLITIK, v ktorom som reflektoval podstatu neutešeného stavu našej spoločnosti. S odstupom času nemám dôvod na svojom vyjadrení niečo zmeniť, naopak pokladám za produktívne pripomenúť moje principiálne stanovisko aj v spojitosti s aktuálnym stupňovaním opozičného a mediálneho úsilia o jeho účelové znevažovanie.

Naďalej totiž platí, že podpredseda Národnej rady SR JUDr. Martin Glváč sa ocitol v zornom poli médií na základe nespoľahlivých záznamov elektronickej komunikácie krajne nedôveryhodnej osoby. Neraz som už v prípade viacerých vplyvných činiteľov upozornil na nebezpečnú hru, keď niekoľkonásobní odsúdení vrahovia a im podobní jednotlivci si môžu zlepšiť svoje súčasné postavenie a vyhliadky do budúcnosti tým, že svedčia proti predstaviteľom verejného života.

JUDr. Martina Glváča poznám z obdobia, keď bol predsedom predstavenstva významnej reklamnej agentúry, ktorej som bol kreatívnym riaditeľom. Je to inteligentný človek, ktorý by sa určite nikdy nedopustil takého neuváženého a nezodpovedného konania, z akého ho obviňujú. Okrem iného aj preto, že medzičasom nadobudol profesionálne skúsenosti z pôsobenia v pozícii ministra obrany, teda riadil aj armádne spravodajské zložky. A tak je nepredstaviteľné, aby nevedel o tom, že telekomunikačné zariadenia záujmových osôb, ku ktorým nepochybne patria všetci ľudia vo vplyvnom postavaní, rutinne monitorujú nielen slovenské, ale aj akékoľvek zahraničné výzvedné služby.

Je naozaj veľmi pravdepodobné, že práve vplyvné rozviedky, ktoré operujú v globálnych rozmeroch, disponujú možnosťami technické kontakty nie iba zachytiť, ale aj vyrobiť ich dokonalé napodobeniny. Načrtnutá verzia by veľmi vhodne zapadla do scenára, ktorý sa očividne realizuje proti Slovensku s cieľom postupne zdiskreditovať a rozložiť rozhodujúcu vládnu stranu Smer – sociálna demokracia na základe obskúrnych okolností vraždy neznámeho novinára a jeho priateľky. Zahraničnopolitické sily v pozadí dôkladne organizovaných a odborne inscenovaných udalostí, ktoré ešte nedosiahli svoj cieľ, neprehliadnuteľne pokračujú ďalej.

Pozoruhodné však je, že k hlasom opozície sa znenazdajky pridal aj mienkotvorný činiteľ niekoľkých názorovo rôznorodých organizácií, ktorý dlhodobo osciluje medzí viacerými protichodnými straníckymi a hodnotovými orientáciami – od konzervatívneho nacionalizmu po ľavicový internacionalizmus. Dajme priestor jeho vlastným slovám, aby to náhodou nevyznelo tak, že mu vkladám do úst moje myšlienky: 

*** 

V Smere nie vždy víťazí zdravý rozum a súdnosť. Aj o samozrejmé veci sa musí vybojovať ťažký boj. Fico sa naozaj nepoučil? Nepochopil, čo je nevyhnutné? Glváč skončí, alebo bude Smer ťažko krvácať. Je to vo Ficových rukách. Ak chce ísť cestou Mečiara – v poriadku…

***

Z uvedeného textu je dozaista úplne jasné, že nejde o prerieknutie či chytanie niekoho za nepodstatné formulácie, ktoré si možno ľubovoľne vysvetľovať. Je to zreteľný postoj, ktorý cieľavedome nabáda k tomu, aby politická strana Smer – sociálna demokracia prijala pravidlá sebazničujúcej hry, ktorú jej vnucujú stranícki konkurenti a médiá takzvaného hlavného prúdu. Robert Fico sa zrejme naozaj poučil a pochopil, že jeho najväčším osobným omylom bolo ustúpenie medzinárodne koordinovanému tlaku a odstúpenie z funkcie premiéra, čím seba i celú kľúčovú stranu vládnej koalície dostal do veľmi nepríjemnej pozície, keď mu brnkajú po nose už aj jeho politickí nominanti a otvorene koketujú s opozíciou.

Potvrdilo sa, že akékoľvek ustupovanie nikam nevedie a neznižuje spoločenské napätie, ale naopak stupňuje aktivity protivníkov a s nimi spriaznených propagandistov. Dovolím si vysloviť optimistický predpoklad, že práve na báze pertraktovaných skúseností Fico adekvátne prejde z obranného postoja k strategickej iniciatíve, lebo najmä pred parlamentnými voľbami je to jediný spôsob, ako dosiahnuť želateľný výsledok. Som presvedčený, že väčšina občanov – aj tí, ktorí programovo doteraz nevyužívali svoje volebné právo – prejavia svoj občiansky názor prinajmenšom vo vzťahu k objektívnej potrebe zachovať elementárne atribúty sociálneho a zvrchovaného štátu.

---