Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Moskva dáva čoraz jasnejšie najavo, že má dostatok argumentov a archívnych dokumentov, aby mohla uspieť aj v súčasnej fáze informačnej vojny. Historická schizofrénia – najmä Varšavy a Kyjeva – sa prejavuje pokračujúcou sériou protirečivých tvrdení, ktoré zatiaľ vyvrcholili obviňovaním Sovietskeho zväzu, že spolu s nacistickým Nemeckom rozpútal II. svetovú vojnu a holokaust (šoa), kým územie Poľska vrátane koncentračného tábora Osvienčim oslobodili Ukrajinci, pretože išlo o 1. ukrajinský front a továreň na smrť oslobodila Ľvovská strelecká divízia.
Lenže normálny človek nemusí byť historik, aby vedel, že názov vojenskej formácie Červenej armády vyjadroval smer jej útoku proti nemeckým ozbrojeným silám, ktoré ustupovali z teritória Ruska na územie Ukrajiny. Nemá teda nijaký vzťah k národnostnému zloženiu. Rovnako spomínaná strelecká divízia získala čestné označenie za zásluhy pri oslobodzovaní Ľvova, kde dnes – mimochodom – nie je po nej pomenovaná ani jedna ulica. Naopak – predovšetkým v Poľsku a na Ukrajine sa rúcajú pamätníky Červenej armáde a súčasný kyjevský režim premenúva významné mestské komunikácie podľa najznámejších kolaborantov, ktorí bojovali na strane Hitlera proti ZSSR.
Šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby (Služby vonkajšej rozviedky – SVR) aktuálne (28. 1. 2020) informoval, že v súvislosti so 75. výročím porážky nacistického Nemecka sprístupní originálne poznámky legendárneho premiéra demokratickej Británie Winstona Churchilla, ktorý v roku 1944 v Moskve iniciatívne prišiel s plánom na povojnové rozdelenie vplyvu v európskych krajinách medzi Západ a Sovietsky zväz, pričom sa cynicky uchádzal aj o percentuálny podiel vplyvu v štátoch, ktoré oslobodila Červená armáda (napríklad Bulharsko). V Juhoslávii, ktorá sa oslobodila sama vlastnými silami, chcela mať Británia 50-percentný vplyv. To je už naozaj zbytočné komentovať – osobitne na pozadí západnej propagandy, podľa ktorej rozdelenie vplyvu v Európe navrhol Kremeľ, hoci tomu by vyhovovala neutrálna Európa vrátane neutrálneho zjednoteného Nemecka, ale s tým Západ nesúhlasil.
Vo vysokej hre superveľmocí azda môžeme byť celkom spokojní s tým, že Moskva uznáva Slovensko ako jednu z európskych krajín, v ktorých bol významný vlastný ozbrojený odpor proti fašizmu. A zároveň Kremeľ poukazuje na kolaboráciu západných veľmocí a ďalších krajín s nacizmom nielen pred II. svetovou vojnou, ale aj po nej. Veď predovšetkým USA prevzali podstatnú časť spravodajského, mocenského, vedeckého i propagandistického potenciálu hitlerovského Nemecka a jeho spojencov, čo dodnes využívajú proti Rusku a v rámci vyvolávania napätia medzi bývalými sovietskymi republikami.
Krehká pozícia Slovenska v globálnom súperení však vôbec nie je samozrejmosť. Výsledky blížiacich sa volieb nás môžu rýchlo a ľahko zaradiť medzi primárne ciele a potenciálne bojiská prípadnej vojenskej konfrontácie, ktorá sa celkom iste neuskutoční ani na území Spojených štátov amerických ani Ruskej federácie. Na to už má aj Kremeľ dostatočné množstvo svojich vlastných historických skúseností.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.