Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

S blížiacim sa termínom volieb prichádza čoraz viac otázok. Ako dopadnú, kto vyhrá, aké hodnoty bude presadzovať budúca vláda, bude vôbec vláda menovaná, neskončia celé voľby patom s úradníckou vládou, ako sa k voľbám postaví prezidentka?

Ako si môžeme všimnúť, súčasne prebiehajúca kampaň naberá na obrátkach. Ak by si však niekto myslel, že kampaň prebieha v duchu fair play, je relatívne slušná a korektná bol by na hlbokom omyle. Nie je to, ale problém len tohtoročných volieb. Tento trend mediálnych odkazov, vyhrážok, účelového zverejnovania káuz je tu prítomný už od prevratných volieb 1998.

Ako si s tým, ale má poradiť človek, ktorý voliť chce? Je viacero možností. Prvou z nich je možnosť, že volič je pevne rozhodnutý a bez ohľadu na kampaň už dlhodobo volí tú, ktorú stranu alebo je proste presvedčený o hodnotách, s ktorými strana prichádza a svoj hlas im dá. Druhou možnosťou je, keď volič nie je pevne rozhodnutý medzi viacerými stranami, ku ktorým má hodnotovo najbližšie tu zohráva dôležitú úlohu práve kampaň a preferenčná sila.

Práve otázka prieskumov politických sa stáva veľmi akútnou a pálčivou. Vystáva otázka do akej miery je možné týmto prieskumom veriť, na akej vzorke sú robené a kto si takýto prieskum objedná. Je zrejmé, že prieskum robený v Bratislave bude vykazovať diametrálne odlišnejšie hodnoty než prieskum konaný napríklad v Košiciach či v Bystrici.

Bohužiaľ pomerne často sa stáva predmetom vášnivých diskusií, ktorej strane to treba hodiť a ktorej radšej nie, z obavy, aby hlas vo voľbách neprepadol. To, že tieto prieskumy môžu byť značne manipulatívne sme sa presvedčili v prípade strany Sieť. Tá pred voľbami vykazovala pomerne vysoké čísla, aby napokon v reálnych voľbách dosiahla najslabší výsledok. O istej manipulatívnosti by sme mohli špekulovať i v prípade prezidentských volieb, kedy z liberálneho tábora dvaja kandidáti medzi sebou súperili o pozíciu jednotky. Dlho to vyzeralo na Romana Mistríka, avšak po čase akoby zázrakom z dňa na deň ho predbehla Zuzana Čaputová s markantným rozdielom. Bolo to tak, ale skutočne? To už ťažko povedať.

V podobnej situácii sa nachádzame aj dnes, kedy niektoré strany, zvlášť z liberálneho krídla, sa prezentujú preferenčnou silou, ktorá je ako inak predmetom ich roztržiek a hádok, kto komu a prečo odčerpal percentá. Potom tu máme strany, ktoré zatiaľ údajne vykazujú veľmi slabé čísla a na základe toho i dostávajú, respektíve skôr nedostávajú mediálny priestor. O tom, že to úplne nemusí byť tak, svedčia reálne interakcie strany na mítingu s občanmi. Samozrejme neplatí, že každý, kto príde na míting tej ktorej politickej strany sa automaticky stáva i jej voličom. Ale vie to poskytnúť zaujímavú paralelu ku skutočnému záujmov stranu, program, hodnoty.

Treťou možnosťou je voliť podľa aktuálneho pocitu, tzv. Volenie na poslednú chvíľu, kedy volič nie je rozhodnutý a rozhodnutie učiní až priamo vo volebnej miestnosti. Štvrtou možnosťou je nevoliť vôbec. Ukazuje sa, že túto možnosť vzhľadom na súčasné politické dianie a všeobecnú apatiu ohľadom veci verejných vyberá čoraz viac občanov.

Na všetky tieto možnosti majú obrovský vplyv výsledky konkrétnej vlády a politická kampaň. Práve tá býva kameňom úrazu a zrejme najviac odrádzajúcim faktorom od volieb. Tá súčasná sa nesie v znamení početných káuz, zásadných súdnych procesov, principiálnych hodnotových otázok a vízie pre budúce roky.

A aké sú možnosti voľby pre občana v tomto roku? Musíme povedať, že tieto voľby môžu byť zlomové z hľadiska dlhoročnej perspektívy budúcnosti Slovenska. Buď sa zachová súčasný status quo, s prešľapovaním na mieste alebo šancu dostane extrémny liberalizmus vo svojej najdivokejšej podobe, alebo vyhrá konzervatívna a pro rodine a prosociálne orientovaná politika s jasným hodnotovým a morálnym rámcom.

Prvá možnosť neponúka nič nové, je poznamenaná početnými kauzami a zaváhaniami. Druhá možnosť ponúka neriedený liberalizmus v znamení zvyšovania daní, rušenia sociálnych opatrení, devalvácie tradičných hodnôt, kultúry a morálky v mene individualizmu jednotlivca. Posilňovanie podnikateľského prostredia na úkor pracujúcich. Ukážkovým príkladom sú prvé výsledky v podobe navyšovania poplatkov a daní v Bratislave, kde už v komunálnych voľbách vyhral liberálny kandidát a dá sa povedať, že rovnaký scenár možno v kontúrach badať i v Banskej Bystrici.

Tretia možnosť ponúka konzervatívnu politiku s dôrazom na históriu, kultúru, sociálnu oblasť a morálny imperatív. Táto politika bola kedysi stavebným kameňom našej spoločnosti. Pred rokom 1989 bolo jej výsledky badať ako v školstve, kultúre, sociálnej sfére, zdravotníctve. Príchodom kapitalizmu sa však mnohé z hodnôt zmenili a súčasne vidíme, že už i tie základné podliehajú erózii. 

Bude, preto veľmi dôležité pristúpiť k voľbám s náležitou vážnosťou a veľmi pozorne sledovať vývoj vecí budúcich. Pretože zvrátiť nepriaznivý a devastačný výsledok volieb, už možno pre tie ďalšie generácie nemusí byť vôbec možné.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

9 thoughts on “Peter Solčiansky: Vox populi

  • 28. januára 2020 at 9:40
    Permalink

    Súdruhovia !

    , videli ste začiatok výstavby akútnej nemocnice v čínskom Vu-chane ?

    40 rýpadiel hneď a naraz na jednom stavenisku …

    Tak takáto organizácia je možná len v SOCIALIZME.

    Ako by sa podobná akútna situácia riešila v kapitalizme ?
    Štát by prosil na kolenách súkromné podniky o stroje a ľudí ?
    Vypísala by sa rok trvajúca súťaž ?
    Pre námietky, by sa na dva roky prerušilo obstarávanie ?
    Rok by výherca hľadal poddodávateľa a ten svojich pod-dodávateľov s poddodávateľmi poddodávateľov ?

     
    Reply
  • 28. januára 2020 at 9:47
    Permalink

    Ospravedlnujem sa za nepochopenie, ale koho mal autor na mysli s tou „konzervatívnou a pro rodine a prosociálne orientovanou politikou“? Kotlebu? Chmelara?
    Predpokladám, že autor má na mysli konkrétnu stranu či politikov, ktorých chcel vyzdvihnúť. Ale v článku som si nevšimol, o koho ide.

     
    Reply
  • 28. januára 2020 at 10:13
    Permalink

    To je pekné, ale pre koho tá nemocnica bude, a aký účel bude plniť? Zrejme nebude slúžiť pre zdravotnú starostlivosť pracujúcich más z nižšej triedy.

    V Číne určite nieje socializmus. Medzi číňanmi sú značné rozdiely v životnej úrovni a kapitalizmus tam prekvitá. Mladých komunistov chodí polícia mlátiť a zatvárať za to, že sa odvážia postaviť za pracujúcich a kritizovať zkorumpovaných vládnych predstaviteľov.

     
    Reply
  • 28. januára 2020 at 11:42
    Permalink

    vyhrá konzervatívna a pro rodine a prosociálne orientovaná politika
    s jasným hodnotovým a morálnym rámcom
    ???

    O kom autor píše ?
    Na Slovensku takú POLITIKU nemáme.
    zaujímavé je že na „takzvanom ľavicovom DAVDVA“
    autor PREFERUJE konzervatívnu politiku

    tento CHAOS v označovaní politiky a politických smerov
    je výsledkom nedostatku jasných princípov
    ktoré na SLOVENSKU alebo chýbajú alebo každý si všetko vysvetľuje po svojom
    a TAK nie je možné dosiahnuť spoločné aspoň POMENOVANIA !

     
    Reply
    • 29. januára 2020 at 6:52
      Permalink

      Dúfam, že autor sa ešte do volieb stihne vyjadriť a prezradiť nám, kohože to máme voliť s tou „pro rodine a prosociálne orientovanou politikou“.
      Som presvedčený, že DAVDVA už dávno opustil ľavicovú orientáciu.

       
      Reply
      • 29. januára 2020 at 7:29
        Permalink

        Súdruh Čelko, prečo si myslíte, že DAV DVA opustil ľavicovú orientáciu? Zaujíma ma Váš názor, lebo mám pocit, že som trochu dezorientovaná už aj ja.

         
        Reply
        • 29. januára 2020 at 13:15
          Permalink

          Pani Kotrádyová, v roku 2016 redakcia uviedla vo svojom časopise, že „DAV DVA je nová kultúrno-politická a spoločenská revue nekapitalistickej ľavice“. V správach, ktoré posielali svojim podporujúcim čitateľom uvádzali, že sú skupinou ľudí „demaskujúcich súčasný systém“.

          DAV DVA nabral časom nový smer, ktorý by som charakterizoval ako proti-liberálny a proti-nacistický pravicový, ale určite nie ľavicový. Dnes sú medzi členmi DAVu DVA aj kapitalistickí politici/politológovia a prestavitelia kapitalistických strán/hnutí. Redakcia uverejňuje články niekoľkých autorov, ktorí kandidujú v blížiacich sa parlamentných voľbách za kapitalistické strany. Uverejňuje tiež články predstaviteľov toho systému, ktorý chceli demaskovať.

          Samozrejme je len vecou redakcie, kam sa chcú uberať a aké materiály uverejňujú. Mňa ako čitateľa do toho nič nieje. Ale potom si treba ujasniť smerovanie a prestať hovoriť o nejakej ľavici, pretože tým dochádza k poškodzovaniu skutočných ľavicových snáh. Kôli tomu zbytočne vedieme plamenné diskusie pod článkami kapitalistov, ktorý sa snažia šíriť propagandu a lži o tom, akí sú to veľkí komunisti/socialiti,… a čo všetko pre ľudí urobili, alebo urobia ak budeme voliť ich alebo nimi ponúkaných kandidátov.

           
          Reply
          • 29. januára 2020 at 14:49
            Permalink

            Aha! Niečo pravdy na tom je. Musím sa nad tým zamyslieť.

             
  • 28. januára 2020 at 12:02
    Permalink

    Ak (ako autor píše) je volebná kampaň ďaleko od bežných pravidiel férovosti a slušnosti, to by možno občan „prekúsol“, možno by takýmito sksenosťami získal dobré podklady na svoje rozhodnutie vo voľbách…

    Ak sa však už pri voľbách koná na hrane a až za hranou platných zákonov, tak je volič znechutený, najmä ak takmer celé politické spektrum sa stavia do pozície bojovníkov za „právny štát“, a pritom zatvárajú oči pred porušovaním zákonných pravidiel volebnej kampane…

    Volič potom veľmi silno váha, či mu stojí za to ísť k volebnej urne a tým zlegalizovať tento stav, a prakticky jedinou nádejou pre neho je kandidovanie strán s programom zmeny systému, nie zmenu „tvárí“…
    http://www.demokracianahlas.sk/udalosti/

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom