„Načúvaj, ak prídeš k našej bráne ticha
zo semien našich sŕdc počuješ lásku rásť
tou prsťou nad nami túžobne ako dýcha
do rokov jasnejších naša, tvoja vlasť.
Načúvaj tichý žalm bolesti rodnej zeme
v nej pravdu zmučenú i v smrti dopovieme.“
Slová Andreja Plávku v Epitafe umiestnených na pomníku SNP v Kováčovej a adresované 105. obetiam masakru z prelomu rokov 1944/1945, ktorých brutálne zavraždili nemeckí nacisti na tomto mieste by okrem iných nespočetných zverstiev z vojnových čias mali zostať mementom pre všetkých Slovákov. Dnes však žijeme v dobe radikálnych paradoxov, nevďaku, prepisovania histórie a tým samozrejme cielene vytvoreného chaosu, do ktorého sme sa dostali.
“ Skutočná láska k národu je vec veľmi krásna, u slušného a čestného človeka sa rozumie sama sebou. “
T.G.Masaryk
Nie je náhoda, prečo vyberám slová prvého československého prezidenta…Dnes moje myšlienky majú za cieľ reflektovať poéziou i úvahou súčasný chorý svet a jeho vplyv na našu maličkú zem vydanú svojvôli predstaviteľom štátu, v ktorých národné povedomie a úcta k slovanským koreňom a hodnotám sú zrkadlom ich vyprahnutého svedomia.
Je 29.august 2018 a pripomíname si 74.výročie SNP. I keď to spoločnosť odchovaná na demagógiách a prekrúcania histórie nerada počuje, komu vďačíme za víťazstvo v SNP boli komunisti. Jedine oni boli schopní v krutých podmienkach fašistického teroru od jari 1939 postaviť sa na odpor okupantom Tretej ríše a nekolaborovať s nacistami ako to urobil Tiso. Robotníckej triede a jej spojencom ukázali cestu ako viesť boj za pokrok, za víťazstvo ľudského rozumu nad barbarstvom , za demokraciu, politickú, sociálnu a národnú slobodu. Boli to oni, kto v dňoch SNP vlasteneckou a politickou silou dokázali z ilegality, ktorá bola prísne trestaná, doviesť tento ťažký boj do konca, hoci politika Slovenského štátu tvrdo bránila okupantov. Za pomoci pracujúceho statočného ľudu sme zvíťazili nad fašizmom a toto je jediná historická pravda.
Centrálne oslavy 74. výročia SNP v Banskej Bystrici sa dnes začínal preletom leteckej techniky OS SR a slávnostným ceremoniálom kladenia vencov. Okrem sprievodných podujatí, ktoré prilákalo mnoho ľudí, dnes končilo v externom areáli múrea SNP i varieté turné Amerika na kolesách, ktoré začínalo mestom Brezová pod Bradlom a poslednou 25.zastávkou bola práve Banská Bystrica. Protiruská propaganda tohto varieté má za úlohu oboznámiť slovenský národ, ako to vlastne u nás počas minulého storočia fungovalo. Dokument, ktorý sa premietal v každom vytipovanom meste však nevraví historickú pravdu, ale je plný lží a poprekrúcaných faktov zameraných proti Rusku, proti socializmu, proti komunistickým ideálom a jej cieľom je navodiť súcit s minulosťou utláčaným Slovenskom a cez gýčové vsuvky typu Limonádový Joe ukázať jedinú priechodnú cestu k hviezdam, odkloneným od kosáka a kladiva, symbolizujúcu americkú demokraciu a slobodu prejavu. Amerika je slobodná krajina. O tom nikto z vyškolených inštruktorov americkej ambasády nepochybuje. Avšak že je to krajina dvojitého metra, v ktorom vládne existencia bez morálky a právo je tam merané hodnotou peňazí, o tom sa taktne mlčí. Pri sledovaní dokumentu ľudia ticho sedia, pijú coca colu a mávajú americkými vlajočkami, ktoré sú tu dnes takmer v každých rukách slovenského občana. Keď začne diskusia, situácia sa mení. Inštruktori vedia s úsmevom na perách odpovedať len tým, ktorí s touto komédiou nemajú žiadny problém a tým pádom nemajú ani problém prijať ich subjektívne názory. Potom je tu však skupina, ktorá bráni historickú pravdu, pozná kus dejín a hrdo sa k nim hlási. A tu nastáva problém. Inštruktori vycvičení odpovedať na akékoľvek proamerické pozitívne úvahy a otázky, nemajú k otázkam tejto skupiny čo povedať. Či nechcú, či nevedia, to už vedia iba oni sami. Źe USA rozosieva smrť všade tam, kam ide so svojimi tézami o demokracii cez humanitárne bombardovania ich nezaujíma. Tvária sa prekvapene a na podobné otázky typu Vietnam, Afganistan, Sýria, Líbia či Juhoslávia neodpovedajú. Pasáž o SNP a o porážke fašizmu , ako keby Rusi vo vojne ani nebojovali má tiež svoju dohru. Tu na tomto mieste sa rozvíja ohnivá diskusia medzi skupinou ľudí, neveľkou k počtu všetkých zúčastnených, ale predsa vybavenou kvalitou vedomostí . Odpovede zo strany inštruktorov neprichádzajú, tak diskusia pokračuje len medzi zúčastnenými. Na scénu prichádza inštruktorom pomôcť mladý muž nabitý vedomosťami o Druhej svetovej vojne a tam sa dozvedáme, že z pohľadu USA nechápeme a nevieme vlastne nič, lebo tento ich pohľad je nadradený nad všetky naše teórie a historickú pravdu, ktorá tu prebehla. Presne podľa známeho výroku o práve mať nôž na krku všetkým krajinám z pozície veľmoci, ktorú vyslovil svojho času B.Obama ešte vo funkcii prezidenta. Inštruktori si začínajú všetko nahrávať a ich finálny úsmev dal bodku za celou touto fraškou. Či sa im podarí prepísať históriu A naše deti sa budú učiť už nové osnovy, ukáže čas. Teraz sa totiž láme chlieb.
Sú ľudia a sú neľudia. A potom zámery mocných, ktorí robia všetko preto a zároveň počítajú s tým, že naša rozlišovacia schopnosť pod vplyvom tlaku bude stále menšia. Podľa špičkovej sociálnej technológie Overtonovho okna, čiže veľkej lži na prirodzenom behu vecí a priliehavejšie nazvanom aj technológia skazy, dnes vidíme výsledky tohto snaženia elít.
J. P. Overtonovi, americkému sociológovi,ktorý odhalil stratégiu „elít pokroku“ pri budovaní oporných stĺpov Nového svetového poriadku a z nej vyplývajúcej poslušnosti a apatie zvyšku sveta dnes treba dať za pravdu. Klamstvá o prirodzenom behu vecí a dezinformácie o nepopierateľnej minulosti založenej na prežití a dôkazoch so systematickou technológiu zmien spoločenských postojov k otázkam pre spoločnosť donedávna úplne zásadným podľa chronologického postupu tak započali zhubnú devastáciu zdravého ľudského myslenia.
Pásová výroba lží a deviácií funguje vždy iba spoľahlivo. Joseph Overton opísal, ako boli pre spoločnosť úplne cudzie myšlienky vynesené zo smetiska verejného opovrhnutia, oprášené a nakoniec legislatívne ustanovené. Podľa tejto sociálnej technológie existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V jeho rámci sa dá alebo nedá o myšlienke široko diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju legislatívne ustanoviť. Okno sa posúva z „nemysliteľného“ štádia, tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a ňou úplne zavrhnutého, do štádia „aktuálnej politiky“, to jest stáva sa široko posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a napokon uzákoniteľným. Nejde o vymývanie mozgov ako také, táto technológia je oveľa delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna, pretože jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť. A preto sa neponáhľa, ale má svoj čas, lebo jej cieľom je eliminovať rebelstvo, ktorým disponuje slobodná duša človeka. Najjednoduchšie sa „okno“, ktoré opísal Overton, posúva v tolerantnej spoločnosti. Teda v spoločnosti, ktorá nemá žiadne ideály a v dôsledku toho ani jasné rozdelenie dobra a zla. Opiera sa o dovolenosť všetkého, žiadne tabu a priamo pred našimi zrakmi sa postupne odstraňujú rámce, ktoré ohraničujú spoločnosť od priepasti sebazničenia.
Prečo spomínam túto metódu v súvislosti so slovenským národom? Spomínam ju preto, lebo sme sa aj my – Slováci ocitli skrze ňu na pokraji sebazničenia. Dnes už žijeme v časoch všeobecnej lži a postupne strácame aj posledné zvyšky onej rozlišovacej schopnosti, ktorou ľudský rozum disponuje. Hoci ešte vidíme rebelstvo v uliciach, devastačná metóda urobila svoju prácu dokonale a národ rozdrobila na omrvinky. V uliciach vidno slovenské vlajky, počuť mnoho názorov, nespokojnosti i túžbu vymaniť sa z otroctva diktátu elít. No kde je pravda a kde je lož? Kde je dobro a kde je zlo? A kde je túžba zmeniť daný stav vecí a kde už hranica tieto túžby iba zneužiť ?
Na záver chcem dodať, že za víťazstvo proti fašizmu vďačíme tak komunistom, ktorí národnooslobodzovacie hnutie viedli z ilegality sa silnej podpory ZSSR, tak i slovenskému národu, ktorý bol v tom čase pod nemeckou okupáciou. Kto arizoval za klérofašistického štátu, ten neuznával a dodnes neuznáva SNP ako kľúčový moment v našich dejinách v boji za slobodu. Má čoraz viac svojich nasledovníkov, ktorí sa hrdo hlásia k Tisovi a Hlinkovej garde. Kto však už vtedy pochopil význam slobody, vždy bojoval na strane partizánov a ich nasledovníci sme my, ktorí majú v úcte SNP. Vidíme a pochopili sme, že povstanie spustilo významné zmeny na východnom fronte a Slovensko práve týmto povstaním očistilo svoju tvár, ktorá bola pošpinená kolaboráciou s Hitlerom. Som hrdá na všetkých, ktorí sa do povstania zapojili a patrí im moje najvrúcnejšie poďakovanie a celoživotná úcta.
SVS, 29.8 2018
Soňa Valovičová
Výborne!!!
A čo robil americký propagandistický tragáčik na oslavách SNP?
Pýtate sa:“No kde je pravda a kde je lož? Kde je dobro a kde je zlo?“
Moja odpoveď:
Desať právd tu stojí
v rovnakom závoji.
Ktorá je tá pravá?
Rozum dlho váha,
srdce ti napovie,
srdce to dobre vie.
Citovať zradcu národa Masaryka a schvaľovateľa hladových dolín je absolútne nemiestne. Kto tomu nerozumie, nech si prečíta túto knihu https://www.databazeknih.cz/images_books/35_/359085/big_dokumenty-o-protilidove-a-protinaro-7um-359085.jpg
Ten Masaryk v texte sa nepáči ani mne, ale inak to napísala dobre a odvážne. Nie?
ďakujem :)
PARALELY – VTEDY I DNES … BEZ NÁHOD … je to ťažko zrozumiteľné ? Myslela som, že pointa pod citáciou Masaryka je jasná… Vždy sa niekto skrýva za lásku k národu, a pritom mu škodí :)
@ Michal Suslov, T.G.Masaryk či sa ti to páči alebo vôbec nie, tai mal spolu s M.R.Štefánikom nezastupiteľné miesto pri vzniku Českoslovenka. V rokoch 1915-1918 neexistovali žiadni boľsevickí komunisti, ktoré i by sa v USA pričinili o dojednanie spolupráce medzi krajanmi a podpísanie Pitsburskei a Clevlendskej dohody o vybudovaní ČSR. Bez Štefánikových légií by si Česi, Moravania, Slezania, Slováci a Rusini nikdy neubránili nezavislosť od Maďarov, Poliakov, Rakušánov a Ukrajicov! Nejaký pošahaný farár Hlinka by bez Štefánikových legií by nikdy neubranil zvrchovanosť Slovenska a bez diplomacie Stefanika a hlavne Masaryka by nikdy nevznikla ČSR ani by neboli zadefinované medzinarodným právom hranice ČSR v Saint Gemainskej a hlavne Trianonskej mierovej zmluve. Slováci by asimilaciou zanikali podobne a Lužickí Srbi v bývalej NDR!!!
Nie je náhoda, prečo vyberám slová prvého československého prezidenta…Dnes moje myšlienky majú za cieľ reflektovať poéziou i úvahou súčasný chorý svet a jeho vplyv na našu maličkú zem vydanú svojvôli predstaviteľom štátu, v ktorých národné povedomie a úcta k slovanským koreňom a hodnotám sú zrkadlom ich vyprahnutého svedomia.
… NIE JE NÁHODA – Dnes moje myšlienky majú za cieľ reflektovať poéziou i úvahou súčasný chorý svet a jeho vplyv na našu maličkú zem vydanú svojvôli predstaviteľom štátu, v ktorých národné povedomie a úcta k slovanským koreňom a hodnotám sú zrkadlom ich vyprahnutého svedomia.
VTEDY I DNES …PARALELY
V Babylone ľudia hovorili rôznymi jazykmi, preto si nerozumeli.
Na Slovensku hovoríme jedným a nerozumieme si.
A preto je dobré mať priestor, ktorý nám vytvoril napr. Dav Dva, aby sme si nedorozumenia vysvetlili.
Ja Vás, pani Sonka, vnímam ako čistú dušu, nesebeckého a odvážneho človeka, takých žien je na Slovensku málo.
Zase vďaka pánovi Michalovi Suslovovi máme zaujímavý typ na čítanie/ďakujeme/.
Sonka S. Valovičova tento citát uvedaný na záver článku by sa mal vytesať do kameňa a pozlátiť:
„Za víťazstvo proti fašizmu vďačíme tak komunistom, ktorí národnooslobodzovacie hnutie viedli z ilegality sa silnej podpory ZSSR, tak i slovenskému národu, ktorý bol v tom čase pod nemeckou okupáciou. Kto arizoval za klérofašistického štátu, ten neuznával a dodnes neuznáva SNP ako kľúčový moment v našich dejinách v boji za slobodu. Má čoraz viac svojich nasledovníkov, ktorí sa hrdo hlásia k Tisovi a Hlinkovej garde. Kto však už vtedy pochopil význam slobody, vždy bojoval na strane partizánov a ich nasledovníci sme my, ktorí majú v úcte SNP.“
Hoci s tou silnou podporou ZSSR by som veľmi silne polemizoval! Pretože SNP nevypuklo skôr, ale to skurvili ukrajinskí politrúci Brežnev a Chruščov, aby ČSR okradli o Podkarpatskú Rus!!!
Preto títo dvaja debili tlačili na generalitu ZSSR, aby nedovolili Rusínom a Svobodovmu ČSAZ vzniknutom v Buzuluku spolu Rumunmi oslobodiť Podkarpatskú Rus.
Hnali ich cez sever z Poľska do Duklianskeho mlynu na mäso pod delá a guľomety Nemcov! Kde boli šialené nezmyselné obete a v prvej línie boli úplne debilne nasadzované naše špecialne ČS výsadkové jednotky ako pešiaci. Tieto paradesantné elitné jednotky mali byť použité na špecialne operacie v SNP. Lenže ak by nebolo totáných uirajinských chamtivých boľševických šialencov ako bol Chruščov s Brežnevom, tak by vojna skončila už v začiatkom aprila, nie až 9.maja oslobodením Prahy. Navyše sme mohli hraničiť s Rumunskom, ktoré sa k nám vždy zachovalo fairovo! Dokonca Rumuni aj v 1968 odmietli napadnúť s Brežnevovskými Ukrajinskými gaunermi zvrchované Českoslovenko. A nielen za to patrí najmä Rumunom hlboký obdiv a úcta!