Oslavy Slovenského národného povstania v Bratislave ma vo viacerých smeroch sklamalo. Sklamalo ma pokrytecké poklonkovanie ľudí obetiam Povstania, ktorí si neváhajú podať ruky s banderovským fašizmom, teda s ľuďmi, proti ktorým partizáni, príslušníci bezpečnostných zložiek a armády zviedli ešte jeden zápas v slovenských horách, neraz riskujúc životy už v mierových časoch, v rokoch 1946-47.
Na tribúne vystúpili ľudia, ktorí mlčky tolerujú vandalské výčiny kvázi umelcov a zberby Kalmus Lorenz, Hríb, Korda, Týždeň a iných členov Bratislavskej kaviarne, ktorých každý skutok v mene primitívneho antikomunizmu je ospravedlnený. Sklamali ma prejavy rečníkov, z ktorých som mal akýsi neurčitý dojem, že vlastne Povstanie vzniklo zo vzduchoprázdna, len tak z pasie. V príhovoroch rečníkov sme sa dozvedeli všeličo, počnúc významom americkej misie v SNP, končiac spletitými rozbormi Stalingradskej bitky, ktoré boli v konečnom dôsledku nezmyselné a NON SEQUITUR /latinský mimo tému/. Žiaden rečník nespomenul význam doktora Gustáva Husáka, Laca Novomeského a Karola Šmidkeho a celého V. ilegálneho ústredného výboru Komunistickej strany, hybnej to sily vedúcej sled udalostí od Vianočnej dohody až k slávnej epoche, akou Povstanie nepochybne bolo. Z prejavov rečníkov som akosi nadobudol dojem, že zásluhy na Povstaní má armáda, ktorá do poslednej chvíle bola neutrálna, a len pod vplyvom partizánskych jednotiek nekolaborovala s hitlerovským fašizmom.
Na tribúne sa hovorilo o všeličom, krásne sa prznila história, takže nezávislý návštevník odchádzal s akýmsi neurčitým dojmom akejsi ideologickej pachute obrátenej naruby.
Komunistická strana venovala skromnú kytičku, ktorá sa možno stratila popri tých vencoch a bohatých kyticiach ľudí, čo to s Povstaním nemyslia vážne, o to s väčšou vrúcnosťou bola táto malá kytička dávaná. S úctou skromnej, ale za to silnej vďaky našim osloboditeľom a povstalcom, ktorí za pomoci sovietskych partizánov a partizánov iných národností bojovali v horách v okolí Bystrice rozhorčený boj na život a na smrť proti fašizmu. My myšlienky Povstania nezradíme, nebudeme z tribún prednášať kvetnaté slová a nebudeme roniť falošné krokodílie slzy, no s rozhorčením budeme brániť sochy a pamätníky osloboditeľov a povstalcov pred hordami takých fašistov, akými bezpochyby Kalmus s Lorenzom sú, chránení tými, čo sa tak pokryteckí klaňajú a ronia na tribúnach pri výročiach Povstania slzy plné falše a posmechu. My Povstanie nezradíme a budeme verne stáť po boku tých, čo z ďalekých ruských stepí v bojoch počas Povstania a oslobodenia našej vlasti položili svoje mladé ľudské životy. Aj keď naša kytica bola skromná, naša úcta je úprimná, čo ešte dokážeme v ďalšom boji proti stupňujúcemu sa fašizmu. Jedným zo znakov fašizmu je boj proti knihám a sochám, a ten boj už vedieme a budeme viesť aj naďalej.
Nech žije idea Slovenského národného povstania !
Idea boja proti fašizmu!
Nezabudni, že zem,
po ktorej kráčaš,
je skropená krvou tvojich bratov.
Na večnú pamäť Slovenského národného povstania!
1944 – 2017
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
Pekné, mladý muž, klobúk dole !!!