Populárny youtuber Ivan Donoval nahral video o potravinovej sebestarnočsti

Rodákz Liptovského Mikuláša, ktorý pracuje ako elektrikár, sa vo svojom voľnom čase venuje nahrávaniu opustených miest (pozri rozhovor Donovala s DAVom). Pracujem ako elektrikár, YouTube beriem len ako zábavu.

V novom videu sa zaoberá aktuálnym problémom potravinovej sebestačnosti. „Potravinová sebestačnosť Slovenska je veľmi nízka, cesty lemujú opustené objekty poľnohospodárskych družstiev. Zmení sa to v budúcnosti?“ pýta sa Donoval. Video nižšie:

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

57 thoughts on “Populárny youtuber Ivan Donoval nahral video o potravinovej sebestarnočsti

  • 24. apríla 2020 at 0:46
    Permalink

    Ano, katastrofa…tu leží hospodárska samostatnosť Slovenska. Ako sa dnes vieme presvedčiť, štyri automobilové továrne a celý rad ich subdodávateoľóv môže o niekoľko mesiacov pôsobiť rovnako bezútešne. A toto je iba jeden z desiatok areálov potravinárskej a poľnohospodárskej výroby po Slovensku.
    Je zločinom vlád SR, že sa neinvestuje do týchto vlastných výrob, pre ktoré máme nielen podmienky, ale aj schopnosti.
    Klub národohospodárov Slovenska prepokladá, že tie tisícky prepustených v 2020 z automotive a strojárskeho priemyslu sa dokáže uživiť práve v poľnohospodárskej výrobe a v potravinárstve. Ale to by muselo Programové vyhlásenie vlády SR byť inak konštruované.
    Vďaka, Ivan.

     
    Reply
  • 24. apríla 2020 at 6:59
    Permalink

    Po minúte som to vypol – na to sa nedá pozerať – kde sme už boli, a kde sme teraz.

    Tiež si myslím, že poľnohospodárstvo je prvým krokom na ceste budovania vlastného hospodárstva štátu, na ktoré by sa postupne – a veľmi rýchlo – vešali ďalšie odvetvia hospodárstva.

    Na to, sa štát musí stať zvrchovaným vlastníkom svojho územia – teda pôdy a vody. Nepohneme sa ďalej, kým sa znova nespraví vlastnícka revolúcia, a tieto základné prírodné zdroje sa nevytrhnú zo súkromného vlastníctva a teda z kapitalistického kolotoča špekulácie. Pôda a voda nie sú majetok, ale sú to obnoviteľné prírodné zdroje, odovzdávané z pokolenia na pokolenie.

    Protichodné triedne záujmy spôsobia to, že takéto revolučné zospoločenštenie pôdy a vody nebude v žiadnom prípade pokojné a dobrovoľné. Z protichodnosti týchto triednych záujmov vyplýva len jediné, že zákonite musí dôjsť k „násiliu“ a násiliu, kde budú „obete“ a obete.

    Buď sloboda cez krv, alebo pokoj cez otroctvo. To je trest za znesvätenie obetí našich predkov.

     
    Reply
  • 24. apríla 2020 at 8:17
    Permalink

    V r.1987 som sa zúčastnil otvorenia veľkokapacitného kravína pre 800 dojníc vo svidníckom okrese.Veľká sláva,prejavy,hudba,hostina,ošetrovateľky v bielych plášťoch,nerez,sklo,hygiena na vysokej úrovni.V r. 1993 som išiel okolo,zastavil som sa a poviem vám,že kapušanský hrad vyzerá dnes po opravách lepšie ako to,čo som tam uvidel.Podobné obrazy možno u nás vidieť v každej väčšej dedine.Ten,alebo tí ktorí to majú na svedomí by mali byť postavení pred ľudový súd a exemplárne potrestaní!Pamätám,že ak v dedinskej krčme urobila nejaká baba manko za 10 tisíc Kčs,tak o tom písali všetky noviny,muž sa s ňou rozviedol,deti boli vystavené posmechu.A boli časy,keď bolo podobné jednanie označené za sabotáž a vinníka čakal špagát.V Číne sa táto „obyčaj“praktizuje dodnes.No čo už!Máme vytúženú demokraciu krvopotne vyštrnganú kľúčmi na námestiach.Ako sa hovorí ..“keď je somárovi dobre ide sa šmýkať na ľad a doláme si nohy“.

     
    Reply
  • 24. apríla 2020 at 10:12
    Permalink

    Z Vízie 2022 z knihy Ekonomika po kapitalizme – Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie (vyd.Spolok národohospodárov Slovenska 2017):

    Národné hospodárstvo vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo Slovenskej republiky a tvorí ucelený ekonomický komplex.

    Sú obnovené potravinárske výroby, spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnalo to množstvo všetkých „nezamestnateľných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná, Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov, čo v priebehu dvoch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú.

    Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú na báze technicko-pestovateľskej a udržbárskej servisnej služby, zamestnávajú priamo svojich členov na miestnych urbariátoch – a prekvitajú – zabezpečená je nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav;

    Potravinárstvo vyvolalo svojimi produkčnými potrebami obrodu spracovateľských strojárskych a technologických výrob, takže vzniklo množstvo závodov a fabrík, všetko zamestnaneckých samospráv i rodinných firiem pre miestne i celoštátne potreby. Clami sa obmedzil dovoz potravinárskej a poľnohospodárskej strojárskej výroby a vlastne i potravín a poľnohospodárskych produktov; clá sú dočasným opatrením voči konkurencii – nik však nebráni konkurencii vstupovať do spoločných podnikov a zamestnávať ľudí priamo v SR.
    CIELOVÝ STAV VÍZIE– Slovensko: rok 2022:
    „Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu“
    tak toto tvrdíme už 4 roky a nik – nik z politických síl sa nenašiel…
    túto víziu autor spracoval pre prípad, že by sa s Európskou Úniou stalo do roku 2021 NIEČO NEPEKNÉ…a stalo sa to v zime a na jar 2020…

     
    Reply
    • 24. apríla 2020 at 11:51
      Permalink

      No veď práve – že sa nič nestalo … a ani nestane …

      Alebo vidíte nejaký revolučný pohyb a tlak „zdola“ ?

       
      Reply
  • 24. apríla 2020 at 11:31
    Permalink

    Miešajú sa dokopy dve línie, dva aspekty, ktoré potrebujeme od seba oddeliť, aby vízie mali exaktný charakter a nielen charakter subjektívnych prianí.

    1. Po r. 1989 by bolo došlo tak či tak k zníženiu potravinovej sebestačnosti Slovenska, lenže v zmysle integračnej a globálnej deľby práce rovnocenných krajín.

    Pretože civilizácia bola v prechode od národnej úrovne ekonomiky a trhu ku globálnej úrovni, pretože výrobno-technologický proces svojou povahou nadobudol globálny charakter.
    Zoberme si, že po 14. st., spolu s utváraním kapitalizmu dochádzalo k podobnému prechodu, ale od mestskej ekonomiky (a integrovanej úrovne kniežactiev) k národnej ekonomike a národnému trhu, pretože si to vyžiadal charakter výrobných síl. Deľba práce sa presunula z mestskej úrovne na národnú, čo prinieslo zlacnenie výroby, zníženie nákladov, zvýšenie životnej úrovne ľudí. V národnom štáte mestá v rámci deľby práce stratili svoju potravinovú či inú sebestačnosť, ale vadí to dnes niekomu? Zablokuje dnes niekto Žilinu, B. Bystricu potravinovo či inak?

    Ľuboš Blaha či ďalší vykrikovali, že je tu proces návratu k plnej suverenite národných štátov. To sa máme vrátiť ku kapitalizmu? Ten je založený na národno-štátnej úrovni. Socializmus, socialistická epocha, úroveň výrobných síl 20. st. si vyžadovala už integráciu národných štátov do zoskupenia. Nemôžete predsa letecký, kozmický, atómový priemysel, biotechnológie ap. budovať na izolovaných národných štátoch, táto výrobno-technologická úroveň si už vyžaduje nadnárodný trh a nadnárodnú deľbu práce. Aj v socializme postupne dochádzalo v rámci RVHP k prehlbovaniu integračnej deľby práce a tým aj k strate sebestačnosti v mnohých oblastiach produktov, služieb či informácií.

    Dôležité do budúcnosti teda nie je zachovať plnú potravinovú sebestačnosť Slovenska, sme príliš malá krajina, aby sme vyrábali všetko sami, ale vecne posudzovať na globálnej úrovni všetky náklady spojené s globálnou deľbou práce (teda aj emisie), čo je aj z hľadiska ekologického, emisného, udržania zamestnanosti v regióne a ďalších aspektov vhodné pestovať doma a čo možno dovážať. Ja napr. dobre poznám okres Rimavská Sobota. Bol to vždy poľnohospodársky okres (aj keď kopcovitý, kde sa pestuje s vyššími nákladmi), dokázal preto zamestnať aj početné rómske obyvateľstvo, tento aspekt treba pri plánovaní zohľadniť.

    Iným aspektom ovšem je reakčný prevrat a proces návratu kamsi dozadu, ktorý tu nastal po r. 1989, rozbitie dobre fungujúcich hospodárskych celkov, rozkrádanie, privatizácia toho, čo nemá žiadnu oporu v národohospodárskom uvažovaní, pád ekonomickej výkonnosti o 25 %.
    Za tým stojí skutočnosť, že EÚ je postavená ešte na starých kapitalistických základoch a len sčasti je integračným zoskupením (kapitalizmus musí reagovať na vývoj výrobných síl) a sčasti je ešte starou imperiálnou ríšou, s koloniálnymi mocnosťami v centre a obslužnou koloniálnou perifériou. Integračný efekt síce bol aj pre Slovensko pozitívny, hlavne v znižovaní nákladov na produkciu, ale na starom kapitalistickom základe sa nedá postaviť plnohodnotné integračné zoskupenie rovnocenných subjektov, ktoré sa nebudú báť zapájať do deľby práce.

    Tieto dva aspekty treba od seba oddeliť, hlavne to musí dokázať urobiť ľavica, inak sa o žiadnej ľavici na Slovensku nebude dať hovoriť. Integračné zoskupenie a deľbu práce potrebujeme, alebo si niekto vie predstaviť návrat do výrobno-technologickej úrovne začiatku 20. storočia? Ale potrebujeme plnohodnotné integračné zoskupenie, nie zdeformovaný subjekt, akým je EÚ. Buď sa EÚ transformuje do novej podoby, čo nepokladám za reálne na základe pozorovania západných krajín, ktoré sa svojich imperiálnych návykov nechcú vzdať.

    Pripájať sa k Eurázijskej ekonomickej únii, vedenej Ruskom, tiež nemá dnes zmysel, trpí podobnými problémami ako EÚ, je založená na kapitalistickom základe, a preto Bielorusko, Kazachstan či iné krajiny majú obavy z prehlbovania integrácia a straty samostatnosti a dávajú najavo svoju nespokojnosť.

    Východiskom zrejme bude založiť nové integračné zoskupenie z bývalých socialistických krajín (Česko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Grécko, Fínsko, Švédsko), s podporou nastupujúceho globálneho lídra Číny, ktorá má záujem na prehlbovaní globálnej deľby práce a globálnej spolupráci.

    V novom prostredí by sa dalo racionálne uvažovať aj o potravinovej sebestačnosti, čo je z hľadiska zohľadnenia všetkých nákladov (teda aj dopravných, ekologických, sociálnych, udržiavania krajiny) efektívnejšie dovážať, ako pestovať na hornatom Slovensku.

     
    Reply
    • 24. apríla 2020 at 14:10
      Permalink

      Dík, Milan…ale o kondicionáloch „BY – KEBY“ smerom do minulosti môžu uvažovať univerzitní profesori v slonovinových vežiach. Žiaľ, platí to druhé od od Martina: …A NIČ SA NESTALO…žiadny tlak z dola…to len my dôchodcovia z „ohrozenej skupinky“ jeden a pol milióna obyvateľov Slovenska (dôchodok, vek plus minus 65) si vymieňame navzájom sadenice pre predzáhradky a záhradky, sadíme cesnak, zemiaky, …
      Takéto rozvaliny družstva sú aj v obci, kde je tlačiareň knihy Ekonomika po kapitalizme. Zľakol som sa že je to odtiaľ, nuž ale bol som ubezpečený, že týchto rozvalín je možno viac na Slovensku ako rómskych osád. A tých je asi tisíc sto…Ešte aj „priemyselné parky“ za dedinou slovenskou vznikali inde a nie v tých areáloch…česť výnimkám. …SME DOPADLI.

       
      Reply
      • 24. apríla 2020 at 18:39
        Permalink

        Áno!“By a keby“smerom do minulosti!Integrácia a globalizácia „by“aj tak spôsobila zníženie potravinovej sebestačnosti….a prečo preboha živého?Vedeli sme si zabezpečiť 98% našej spotreby potravín!Tie sme aj doma spotrbovali a nemuseli skoro nič dovážať.Aj náš vývoz potravín smerom na západ bol mizivý!Celá integrácia nášho agropotravinárskeho sektoru do EU spočívala len a len v likvidácii nášho poľnohospodárstva a v dobrovoľnom odovzdaní nášho potravinového trhu predotovanému západu.A čo sme za to získali? Nič!Len trt makový a možnosť živiť sa odpadom,ktorý by občania na západe nevzali do huby!

         
        Reply
        • 24. apríla 2020 at 19:31
          Permalink

          Pán „Dubník“, to nie je o by-keby, ale o realite, Vy integračné a globalizačné procesy neviete zrušiť, tie sa budú iba prehlbovať. Ak sa bude prehlbovať globálna deľba práce, a ona sa bude prehlbovať, pretože nikde som nikoho nevidel, žeby navrhol výrobno-technologický návrat do stavu spred 100 rokov.

          V prvých príspevkoch ste na mňa zaútočil odvolávaním sa na Marxa. Ale netreba sa len verbálne odvolávať, ale marxizmus ako metódu využívať na skúmanie procesov. Počuli ste niekedy o zákone súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl? On vychádza len z prírodného zákona súladu formy s obsahom, alebo kvality úrovni kvantity.

          Všetky veľké krízy, prelomové obdobia v dejinách, revolúcie, ako aj VOSR, november 1989 boli len prejavom tohto zákona, ktorý takto násilne doteraz zrovnával zastarávajúce výrobné (spoločenské) vzťahy neustále sa rozvíjajúcim výrobným silám.
          V týchto rokoch naplno prebieha digitalizácia ekonomiky, Čína len v tomto roku chce vypustiť do vesmíru 500 satelitov pre 5G siete. A vy tu chcete návrat k politickému stavu spred 100 rokov. Však by ste tým dostali spoločnosť do obrovskej nerovnováhy, vyspelá ekonomika, zastaraná spoločenská forma, čo by nemohlo skončiť inak ako veľkou katastrofou, vojnami a vyhladením ľudstva.
          A to sa čudujete, že masy vám netlieskajú?

           
          Reply
          • 24. apríla 2020 at 21:24
            Permalink

            p.Antal!
            Sľúbil som,že nebudem zvyšovať animozitu medzi nami.Takže :Ja Marxom neargumentujem,lebo v marxizme nie som dostatočne fundovaný v porovnaní s vami,ktorý ste marxizmus prednášali na VŠ.To mi nebráni v tom,aby som občas v diskusii nepoužil niektoré Marxove citáty alebo výroky.
            A za druhé,hlboko nesúhlasím s vašou teóriou prirodzeného prechodu socializmu na nejaký vyšší level a s nevyhnutnosťou globalizácie.Najmä ak sám neviete predložiť víziu toho,ako by taký celosvetový socializmus prepojený s kapitalizmom v globalizovanom svete mal vyzerať.Verím v plodnú ,všestrannú,vzájomne prospešnú spoluprácu národných štátov ktoré disponujú vlastnou ekonomikou.Verím v to,že národy a národné štáty majú nezastupiteľné miesto v budúcom svete.Verím v to,že postsocialistické štáty sa majú spojiť v nejakom hospodárskom zväzku podobnom RVHP a verím aj v to,že naša účasť v EÚ je pre nás ekonomicky nevýhodná. Neverím v kalergizmus ani v to,že nastane svetový mier,v ktorom bude v šťastí nažívať bezpohlaná,rasovo rovnorodá masa ľudstva s jedinou relígiou a jedinou svetovládou.Lebo skutočnosť je taká,že človek je od prírody najkrutejším,najžravejším a najagresívnejším tvorom na svete a ten silnejší,inteligentnejší a schopnejší bude vždy túžiť po tom,aby si podmanil toho slabšieho,chudobnejšieho a menej schopného.Nesúhlasím s vami ani v tom,že to čo vidieť na videu p.Donovala je normálnym dôsledkom technologického vyčerpania sa socializmu.Ubezpečujem vás,že v Európe aj tu na Slovensku je dostatok filozofov,ekonómov a ekonomických analytikov,ktorých názory sú s tými vašimi v príkrom rozpore a predsa sú pre mnohých ľudí rovnako relevantné ako tie vaše.
            Myslím,že pre začiatok by sme sa mohli začať správať ako Maďari ktorí podporujú svojho Orbána lebo intuitívne cítia,že ten chlap chráni hlavne národnoštátne záujmy Maďarov a Maďarska,pri čom o žiadnej denacionalizácii a globalizácii nechce ani počuť!Ja s vami p. Antal len prosto nesúhlasím!Inak nemám proti vám absolútne nič.

             
          • 24. apríla 2020 at 23:40
            Permalink

            P. Dubník, veď nemusíme po sebe kričať, môžeme vecne diskutovať. Len mi zase nevkladajte do úst veci, ktoré som nepovedal a potom so svojou interpretáciou nesúhlasíte:-).

            Nikde som nepovedal, že rozkrádanie a chaos po r. 1989 boli „normálnym dôsledkom technologického vyčerpania socializmu“. Keď tak nenormálnym dôsledkom, normálnym dôsledkom mal byť prechod ku globálnej civilizácii a následne ku komunizmu, atď. Lenže ako tento normálny stav dosiahnuť, ak sa mu bráni aj ľavica, viete mi vysvetliť?

            Nikde som nepovedal, že nastane svetový mier, v ktorom bude v šťastí nažívať bezpohlaná,rasovo rovnorodá masa ľudstva s jedinou relígiou a jedinou svetovládou. Už niekoľkokrát som napísal o sociodiverzite alebo makrosociálnej forme po r. 2008, teda silne pluralitnej civilizácii, s pestrou zmesou spôsobov života. Žiaden raj, len skok o jednu vývojovú priečku vyššie, teda aj s vyšším blahobytom, slobodami, ap.
            Ale na druhej strane globálna deľba práce znamená aj zánik vojen. Stačí si všimnúť, akonáhle prešla civilizácia z mestskej organizácie na národnú, zanikli vojny medzi mestami. Staré rozpory sa vyriešili, ale boli nahradené novými na vyššej úrovni.

            V tomto zmysle som zo dvakrát napísal, že po r. 2008 skončili dejiny klasickej ľudskej spoločnosti, dá sa to dohľadať. Čo znamená aj zánik starých rozporov vnútri civilizácie, ale vznik nových rozporov, hlavne zostrenie rozporov medzi človekom a prírodou. A tu ho máte, koronavírus je toho prvou ukážkou a tých ukážok bude pribúdať.
            A naša akože „ľavica“ miesto toho, aby sa venovala týmto novým výzvam, tak rieši problémy spred 100 rokov. Koho myslíte, že to osloví, čudujete sa, že to, čo sa dnes pokladá za pravú ľavicu, podporuje ani nie percento populácie?

            Nikde som nehovoril ani o celosvetovom socializme, prepojenom s kapitalizmom, to sú akési čudné spojenia:-).

             
      • 24. apríla 2020 at 19:18
        Permalink

        Peter, to predsa nie je o by-keby do minulosti. Nečudujem sa politológom a rôznym iným profesiám, že nerozumejú problému integrácie, a melú čosi o európskych hodnotách, akoby v tom spočívala európska integrácia. Ale Ty si ekonóm a mal by si chápať integráciu ako ekonomický proces.
        Zavierať hranice po koronakríze nikto nebude, to nedovolí ekonomická, obchodná, energetická, dopravná, bezpečnostná prepojenosť európskych krajín. Hovorí tu niekto o tom, že chce vrátiť výrobno-technologickú úroveň o 100 rokov dozadu, žiadne atómové elektrárne, kozmický priemysel, letecký priemysel, satelitná komunikácia, televízia, mobily, internet? Práve naopak, digitalizácia ekonomiky a spoločnosti pokročí, Číne sa podarilo dostať pod kontrolu epidémiu aj za pomoci obrovských investícií do digitalizácie zdravotníctva za posledných 10 rokov.
        A nielen mladí, ale aj starí sú pobláznení do technologických noviniek. Tak aký má zmysel hovoriť o návrate do minulosti?
        Výrobno-technologickej úrovni musíš prispôsobiť aj spoločenský systém, taký je základný princíp vývoja.
        Preto nechápem, akú vzburu davov tu očakávate? K tomu by si musel predložiť zodpovedajúci program, alternatívu voči súčasnému stavu. A čo ponúka tzv. autentická ľavica, teda aj Iniciatíva DAVDVA? Návrat k izolovaným národným štátom, uzavreté hranice, žiadne cestovanie, zníženie životnej úrovne v dôsledku zdraženia tovarov a služieb ako dôsledku odstránenia medzinárodnej deľby práce a zavedenia ciel, zníženie bezpečnosti, vojny medzi európskymi krajinami o zdroje, atď.
        Čo očakávate, že za toto masy povstanú?

         
        Reply
        • 24. apríla 2020 at 20:53
          Permalink

          Milan, vôbec si nerozumieme….ale páči sa mi to čo píšeše o „Návrat k izolovaným národným štátom, uzavreté hranice, žiadne cestovanie, zníženie životnej úrovne v dôsledku zdraženia tovarov a služieb ako dôsledku odstránenia medzinárodnej deľby práce a zavedenia ciel, zníženie bezpečnosti, vojny medzi európskymi krajinami o zdroje, atď.“ …nepíšeš teoreticky ale vysoko reálne : toto sa práve deje, ak si si nevšimol, dokonca i to odstránenie medzin.deľby práce – zatiaľ na to doplatili iba automobilky…., zavedenie ciel – ba dokonca sa aj zravotné pomôcky stopli, nielen clili…. vojny medzi krajinami – dokonca i v NATO (Turecko chce anektovať grécke ostrovy) a je to kvôli zdrojom….
          ALE SKÚS NIEČO MÚDREHO NA TÉMU POĽNOHOSPODÁRSTVO: čo myslíš, umiestnime v takom areáli imigrantov, alebo tam začneme sadiť zemiaky a chovať aspoň sliepky?

           
          Reply
          • 24. apríla 2020 at 23:21
            Permalink

            Peter, keby si sa pozrel do histórie, tak mor 1347-1352 bol súčasťou veľkej hospodárskej, sociálnej krízy feudalizmu a celej nevoľníckej formácie, ktorá vyčerpala svoj potenciál a žiadal sa prechod od feudalizmu ku kapitalizmu, tam dospel vývoj výrobných síl. Mor zdecimoval väčšinu obyvateľstva, zastavil život na dlho – a predsa sa vývoj nezastavil, koncom 14. st. sa začali vznikať prvky kapitalizmu (manufaktúry, obchodný kapitál, humanizmus a renesancia, premena poddanej pracovnej sily na slobodnú, keďže jej bol nedostatok).

            Podobne prvá svetová vojna 1914-18, a strašný rozvrat, „španielska chrípka“, cholera a následne Veľká hosp. kríza 1929.-33 boli súčasťou krízy klasického kapitalizmu voľného trhu. Ale nezastavili vývoj civilizácie, kapitalizmus prešiel do socializmu.

            Preto dúfať v to, že súčasné niekoľkomesačné zdržanie zastaví prechod k novým spoločenským formám, je len želanie. Práve preto na Slovensku nemáme prakticky žiadnu ľavicu, pretože namiesto progresu začala presadzovať konzervatívny regres a návrat do stavu spred 100 rokmi. Idea zavretých hraníc a izolovaných národných štátov už nezíska dostatočnú podporu.

            Ono je to paradox, ale týmto konzervatívnym postojom môžete prakticky pochovať národné štáty, pretože ekonomika, energetika, komunikácie, bezpečnosť, ap. sú globalizované, ale žiadna globálna správa tu neexistuje, aby regulovala tento chaos, ktorý tu vzniká, riadia si ju veselo nadnárodné korporácie a jeden národný štát, USA vo svojom úzkom záujme, ktoré kľudne pochovajú všetky národné štáty.
            Zachovanie národných štátov je možné práve prostredníctvom globálnej deľby práce a spolupráce, tomu by si hádam ako ekonóm mohol porozumieť. Vari zanikla rodina, hoci sa rody spojili do kmeňov a kmene do mestských štátov? Vari zanikli mestá, ktoré boli niekedy suverénne subjekty? Nie, majú svoje miesto, svoju ekonomiku, správu, financie.

             
  • 24. apríla 2020 at 18:19
    Permalink

    Páčilo, video sa veľmi páčilo!!!
    Niet čo dodať, všetko povedal autor a jeho videozábery.
    Užitočná práca!!!
    Aj u nás sú také ruiny. Smutné!!!

     
    Reply
  • 24. apríla 2020 at 23:58
    Permalink

    odpoved M.Antalovi 24.4. ten 23:21 h – Milan, práve že ja v nič nedúfam a nemám konzervatívny postoj – iba vnímam, ako sa ľavica ktorá úplne vyhnila – zúfalo fanatizuje a vidí „kométu na oblohe“ prisudzujúc jej, že vzíde nový mesiáš a svet sa pohne k revolučnému prechodu.
    Tož nie, Milan, treba každodennú trobnú prácu a tú ľavica neskutočne za ostatných 20 rokov odflákala. Ideologizuješ to tu, namiesto aby si odporúčal ako záhradník, čo nasadiť aby už v auguste bolo čo jesť….lebo video je o inom a nie o „prechode“.

     
    Reply
    • 25. apríla 2020 at 0:10
      Permalink

      Peter, ja som presne napísal k téme, že dúfať v čase prechodu ku globálnej deľbe práce na plnú potravinovú sebestačnosť je utópia. Ale zároveň som napísal, že odborníci musia posúdiť, čo je potrebné, efektívne pestovať tu. Nie som odborník na poľnohospodárstvo, preto nebudem menovať konkrétne plodiny. Vy ste sa nevyjadrovali k týmto mojim tézam, ale odviedli ste diskusiu mimo.

       
      Reply
      • 25. apríla 2020 at 1:22
        Permalink

        Ozaj nie si odborník, Milan….potravinová sebestačnosť nie je o pestovaní banánov a ananásov na Slovensku, netreba nám ani klokanie mäso a ustrice v rybníkoch…každý ekonóm ti ale vie presne povedať aký je výživový potravinový Kôš slovenského obyvateľa a koľko z toho DOVÁŽA nadnárodná globálna obchodná sieť do maloobchodu i do výrobnej spotreby u nás. Už sa totiž slovo „import“ nepoužíva – dejú sa „prebaľovnia“ a nielen kureniec, dejú sa fľaškovania z cisterien, deje sa mlieko napĺňané z cisterien dovezené sem na spracovanie syrov, deje sa spracovanie ovocia a zeleniny dovážané kamionmi možno zo Španielska, možno z holandských prístavov bohvieodkiaľ.
        A to je o tej potravinovj sebestačnosti: Ak vieme že sa vyrobí a spotrebuje na Slovensku 95 percent potravín, potom nech si „exotické“ potraviny dovážame povedzme i všetky, OBOHATIA SORTIMENT, ak sa ale napríklad olej vyrába z palmových plantáží v Indonézií – je to smutné až škodlivé, kedže vieme dopestovať slnečnicu i repku olejnú sami….
        ALE TO UŽ NIE JE O PRERODE SVETA, však….
        Tie tvoje tézy totiž pod tento článok sú mimo misu….

         
        Reply
        • 25. apríla 2020 at 8:23
          Permalink

          Peter, ja osobne nemám nič proti potravinovej bezpečnosti. Len sa snažím vidieť spoločenský objekt a v jeho rámci teda aj národohospodársky komplex v celistvosti, dnes tá celistvosť už predpokladá globálny pohľad.
          Pozrime sa konkrétne, čo znamená dosiahnutie plnej potravinovej bezpečnosti a či v mechanizme súčasného sveta ona je hlavným problémom.
          Ak by si ekonomiku plne nacionalizoval, musel by si začať riešiť tieto problémy:

          1. Riešiť otázku energetickej bezpečnosti, bez toho ani poľnohospodárstvo nebude fungovať. Vyrobíme síce dostatok el. energie, ale sme závislí na dodávkach atómového paliva a jeho uskladňovaní, na dodávkach ropy a plynu. Ak sa zastavia dodávky ropy, nepohne sa ani jeden traktor.
          2. Musel by si znovu vybudovať aj ťažký priemysel, zabezpečiť vývoj a výskum na súčasnej úrovni. Ak si pozrieš dokumenty o dnešnom poľnohospodárstve, je prešpikované rozmanitou účelnou technikou, bez ktorej nedosiahneš požadovanú produktivitu práce, náklady a konkurencieschopnosť. To je návrat u nás do 50-tich rokov, v ZSSR trinástich rokov (1928-1941). So všetkými dôsledkami.
          Musel by si akumulovať zdroje, zobrať výrazne z osobnej spotreby občanov, aby si mohol financovať sebestačný priemysel. Občania by sa búrili, preto by si musel zaviesť diktatúru. Tak to fungovalo v dejinách, o tom sú despocie, absolutizmus a diktatúra proletariátu.
          3. Musel by si dobudovať chemický a biochemický priemysel, bez ktorého sa dnes poľnohospodárstvo nezaobíde, ešte aj orechy bude treba každý rok ošetrovať, nielen zemiaky.
          4.Musel by si zabezpečiť bezpečnosť svojho finančného systému, financovania poľnohospodárstva, a tak masívneho investovania. A toto je mimo globálnej správy dnes nerealizovateľné, USA cez platobný systém Swift by zablokovali Slovensko, úvery, platby. Aj veľké Rusko a Čína s tým majú určité problémy, vyvíjajú dlho vlastný finančný, platobný systém, nie je to jednoduché. Čína v týchto dňoch spustila testovanie digitálneho juanu.

          5. Musel by si mohutne investovať do technologického vývoja, digitálnej ekonomiky, len kde na to vziať. Toto je dnes najzraniteľnejšia časť fungovania hospodárskeho celku. Vari mohutná Čína, ktorá by mohla stopercentne zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, rieši tento problém? Je závislá od dovozu potravín, sóje, mäsa, ale nerieši to. Pretože v rámci obchodnej vojny USA jej sóju vnucujú, nie embargujú. Čína rieši svoju technologickú sebestačnosť, napr. aj mimo Google, svoje programové vybavenie, hoci stále presadzuje globálnu deľbu práce a spoluprácu aj v tejto oblasti.
          Podobne Rusko nikto neembarguje v potravinách, ale v technologickej oblasti (napr. dostavba Nord Stream2), a finančnej, úverovej dostupnosti. Naopak, Rusko opačným smerom zaviedlo sankcie na dovoz západných potravín, ale Západ ich nadbytok tlačí do Ruska cez Bielorusko a Turecko.

          Vidieť systém v komplexe znamená vidieť aj zdroje tejto nadvýroby a prečo Západ nepoužíva potraviny ako zbraň, pretože by to bola zbraň proti sebe. A to je už o tom, čo som napísal vyššie, určitý systém má schopnosť potenciál viazať určitú kvantitu energie, matérie, všetko navyše je už preň nadvýroba.
          A to platí aj pre socializmus, aj keď s tým mnohí nesúhlasia. Keby si plne nacionalizoval Slovensko, mimo integračného zoskupenia, ale zároveň ho plne vybavil technologicky, výrobne, objavil by sa Ti problém obrovskej nadvýroby. A tú nevieš riešiť bez zapojenia do integračného celku a globálnej deľby práce, lenže nie v súčasnej zdeformovanej podobe kapitalizmom. A znovu sa dostávame k tomu prerodu sveta… A toto sú úlohy ľavice, len my tu žiaden taký ľavicový subjekt nemáme.

           
          Reply
          • 25. apríla 2020 at 21:46
            Permalink

            Re: Milan k jeho bodom 1.-5. 25.4. o 8:23 – bol by som skutočne rád, ak by si si najprv prečítal tézy z Vízie. Kľúčom tam je ozaj potravinárstvo. Naň sa naväzuje celý ten „klaster“ ostatných národohospodárskych odvetví Nerozširuj tu „ťažký priemysel“ a iné odvetvia. Prečo mám furt pocit, že všetka ľavica potrebuje budovať prosperitu najprv výrobou ocele a tankov? Žeby ZSSR?

             
  • 25. apríla 2020 at 0:02
    Permalink

    P. Dubník, viete prečo si nerozumieme, teda prečo mi ostatní nerozumejú?

    Ja som po r. 1989 zostal na dialektickomaterialistickej pozícii, vychádzam teda z materiálnych, ekonomických faktorov. Pre mňa socializmus, kapitalizmus, otrokárstvo, prvobytná forma, globálna forma, nie sú -izmy, ideológie, ale bežné materiálne objekty, ako sú atómy, molekuly, či hviezdy. Každá spoločenská forma je materiálnym objektom, pozostávajúcim z určitej kvantity fyzických ľudí, budov, strojov, určitej energetickej vybavenosti, ap. Tým aj pre sociálne objekty platia zákony tohto vesmíru, teda, že sa vyvíjajú, menia svoju podobu. Ak som napísal, že socializmus, socialistická forma vyčerpala svoj potenciál pre ďalší rozvoj, je to niečo podobné, ako keď napíšem, že do vodíkovej väzby nedokážete nacpať 10 protónov a elektrónov, na to potrebujete zmeniť atómovú formu, že vodíková forma vyčerpala svoj potenciál naplnením jedným vodíkom a jedným elektrónom.
    Všetky veľké hospodárske krízy v dejinách vymedzovali práve hranice spoločenských foriem, alebo epoch, prejavilo sa tu pôsobenie zákona súladu VV úrovni VS, alebo zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne. Jednoducho, došlo ekonomickým rastom k materiálnemu naplneniu daného spoločenského objektu a vznikla potreba, spoločenská objednávka na zmenu formy.

    Sú to materiálne faktory, ale súčasná ľavica ich jednoducho ignoruje. Prečo? Pretože po r. 1989 došlo v socialistickom hnutí k prechodu z materialistických pozícií na idealistické. prechod od materialistického determinizmu k indeterminizmu. Ak sa opýtate Ľuboša Blahu alebo Petra Dinuša, ktorí sa pokladajú za marxistov, pokladajú sa za indeterministov. Pretože vraj ekonomizmus v dejinách vraj neplatí. Socialistické a komunistické hnutie sa dnes opiera o koncepciu sociálne spravodlivej spoločnosti, hoci takúto koncepciu v marxizme nenájdete. Je to západná verzia marxizmu, stavajúca na duchovnom pohybe, nie materiálnom.

    Inak, tento proces sa presne podobá prechodu buržoáznej filozofie po buržoznodemokratických revolúciách v r. 1848,. ktorými začala kríza klasického, pravého kapitalizmu, z materialistických na idealistické pozície, vznikol iracionalizmus, existencializmus, klasická ekonomická veda, fyzika ap. sa dostali do krízy. Rok 1988, vtedy ešte možno hovoriť o socialistických demokratických revolúciách, plnil pre socializmus tú istú funkciu ako rok 1848 pre kapitalizmus.

    Jednoducho, vychádzame z rozdielnych teoretických východísk.

     
    Reply
    • 25. apríla 2020 at 8:46
      Permalink

      p.Antal!
      Možno by našej diskusii prospelo,keby ste sa trochu odosobnili od svojej prísne vedou podloženej teórie a pri prezentovaní svojich názorov brali do úvahy aj iné aspekty ktoré majú vplyv na ďalší vývoj ľudstva.Napr.Neočakávané udalosti typu „čierna labuť“ alebo názory S.P.Huntingtona ktoré odprezentoval vo svojom bestselleri „Stret civilizácií“.Svet sa nevyvíja podľa vopred nalinajkovanej osnovy.

       
      Reply
  • 25. apríla 2020 at 10:30
    Permalink

    Klaňanie sa globalizácii akosi dnes pokrivkáva. Už to nie je to „zlaté teľa“ ako na začiatku. Integrácia prebíehala dávno pred propagovaným pojmom globalizácia (tá sa vydávala a vydáva skoro za prírodný a prirodzený jav). V mnohom bola integrácia RVHP úspešnejšia ako terajšia globalizácia. Keď sa hovorí o potravinovej bezpečnosti, tak sa zdôvodňuje, že sa budeme na niečo špecializovať. Výrobu potravín nám EÚ politika odbúrala veselo cez poľnohospodárske dotácie a dovoz subvencovaných potravín. Je to len trochu odlišné od toho ako sa zničilo poľnohospodárstvo v rozvojovom svete …. „prirodzenou“ špecializáciou na kávu, sóju, kakao…. Produkciou kávy, kakaa… nedokážu zaplatiť dovoz drahých potravín. Ak začala „globalizácia“ v niečom vadiť veľkým hráčom…. tak prišli s pojmami regionalizácia alebo menili podmienky tak aby im vyhovovali. Británia kedysi zničila Indiu a jej začínajúci textilný priemysel…. Niečo podobné sa deje aj v oblasti poľnohospodárstva… Občas si vo veľkopredajni môžeme pozrieť dovoz zeleniny a ovocia zo vzdialenosti 20 000 km (pažitka – Kenya, orechy – Chile…. ale aj dosť prozaické produkty, ktoré máme možnosť vypestovať doma lacnejšie). Je zaujímavé, že aj keď sa bojuje o zisk a vraj existuje konkurencia – tak sa niekde ďaleko ťaží ruda (alebo pestuje plodina)… potom sa prevezie cez pol zemegule…. vyrobí sa oceľ…. potom sa prevezie znovu… a vyvalcuje plech…. potom sa montujú autá – a prevážajú hore dole. Globalizácia „dokázala“ že efektívnosť je panské huncútstvo. Kritizované protismerné dovozy… alebo prevážanie tovarov (napr. piesku hore-dole) sa stali pravidlom. Ale klaniame sa dokonalej logistike a logistickým centrám. Cez „šikovné“ počítanie je všetko efektívne. USA začnú ťažiť bridlicový plyn… potom blokujú iných v ťažbe, blokujú plynovody…… a nútia ostatných kupovať ich drahý produkt. Objaví sa problém s cenou ropy….. a USA kľudne začnú dotovať túto ťažbu, skladovanie… Mnohým vadí závislosť od energetických nosičov dovážaných z Ruska (akosi im globalizácia nevonia). Ak sa niekto začne brániť dovozom geneticky manipulovaných potravín, tak dostane od veľkých producentských krajín po nose. Ak nejaký štát nemá vlastnú politiku potravinovej bezpečnosti, energetickej bezpečnosti…. (alebo pitná voda – bezpečnosť a dostatok zdrojov)…. tak sa určite bude spoliehať na dovozy v rámci globalizácie od svojich priateľov….. (ktorí dokážu zhabať ochranné prostriedky v dobe korona krízy). Keď nastane problém…. tak v rámci globalizácie dostane naivný štát PO NOSE.
    P.S.: len pre zaujímavosť stačí uviesť, že pred mesiacom Čína zakázala vývoz 17 druhov nerastných surovín, ktoré potrebujeme spolu so západom pre IT technologie…. Takže aj surovinová bezpečnosť existuje… Kedysi sa zaviedli surovinové dohody spotrebiteľských krajín … neskôr producentov (káva, ropa…) a USA zaviedli pojem „strategické zásoby“. A majú ich napriek GLOBALIZÁCII. Dá sa možno upraviť slávny výrok o teórii aj takto: „šedivé je teoretizovanie ..(nie teória)…. a večne zelený je strom života…. Keď začne ľuďom v bruchu kŕkať žaba, tak pochopíme (mimochodom odporúčam pozrieť analytické články o hrozbe vypuknutia hladu vo svete). Ako žiak ZŠ som čítal kedysi „bestseler“ (aj dnes sa dá nájsť tá kniha) – Hlad…sucho…potopa Kiež začneme rozmýšľať aj nad „vodnou“ bezpečnosťou (Izrael v tom má skúsenosti a neteoretizuje).

     
    Reply
    • 25. apríla 2020 at 11:39
      Permalink

      V neschopnosti vidieť rozdiel medzi globalizáciou a globálnym kapitalizmom, integráciou a imperializmom spočíva aj to, že komunistické a socialistické hnutie sa takmer vytratilo, národné strany neuspeli, len Smer-SD napriek rôznym kauzám získal vyše 18 percent. Pretože nestojí proti integrácii. Hoci mu možno vyčítať, že ju redukuje len na EÚ a hlavne vyčítať aj orientáciu na NATO, ktoré nemá čo hľadať v globálnej civilizácii, je to zločinná organizácia. Tak len teoretizujte páni, realita má iný smer.

       
      Reply
      • 25. apríla 2020 at 11:51
        Permalink

        No, tak táto diskusia sa očividne nepodarila. Očakával som, že ľudia pripíšu, kde všade okolo nich vidia tekéto areály ako tu na videu, očakával som že sa ozvú aktivisti družstiev alebo aspoň komunálnych záhrad, „zabili“ sme to zbytočnou diskusiou o „nepotrebnosti potravinovej sebestačnosti“ v ére globalizácie a podobnými k…nami. Nečudujem sa, že sa nevie ľavica pozviechať z toho bahna, kam upadla…Lenin nám s tým nepomôže a obhajoba globalizácie a deľby práce z teoretických vežičiek ľavicových slonovinových veží tiež nie…
        Máme zasadené: aj riadok zemiakov, aj riadok šalátu, aj riadok cesnaku…a výmennou deľbou práce s prof.Husárom si zabezpečím kôpor a so švagrovcami uhorky. Ušetrím si tak stresujúci „zájazd“ do Kauflandu s rúškom a rukavicami v čase vyhradenom dôchodcom a malým kúskom pomôžem slovenskej potravinovej bezpečnosti.
        Projekt založenia poľnohopodárskych družstiev som si uložil hlboko do šuplíka: zatiaľ čo moje rastlinky už rastú, semeno pracovitej ľavice ešte nik nezasadil na Slovensku.
        Ozaj som si myslel, že to video vyvolá nejaký aktivizmus, nie TOTO tu…

         
        Reply
        • 25. apríla 2020 at 14:31
          Permalink

          re:PZV
          Dovolím si citát z Martinovho príspevku vyššie :“Po minúte som to vypol- na to sa nedalo pozerať-kde sme boli a kde sme teraz“kon.cit.
          p.PZV !
          Všetci ktorí sme zažili socializmus vieme veľmi dobre kde sme boli a kde sme teraz.Napísal som,že podobné ruiny ako tie na videu,možno nájsť na každej väčšej dedine.No to čo sme stratili,si môžeme v plnej miere uvedomiť až vtedy,ak ku tomu čo sme stratili v poľnohospodárskej prvovýrobe pripočítame aj to,čo sme stratili v oblasti spracovateľského priemyslu.Ale to by p.Donoval alebo niekto iný musel natočiť film o tom,ako skončili všetky tie mliekárne,mäsokombináty,cukrovary,hydinárske závody,konzervárne a mraziarne,pivovary atd….. a ako skončila technológia,stroje a zariadenia z týchto podnikov.Píšem to len preto aby sme si všetci uvedomili rozsah škôd ktorými bol postihnutý náš agropotravinársky sektor.Lebo ak máme vrátiť Slovensku jeho potravinovú sebestačnosť,tak toto všetko sa musí obnoviť a ja sa len opýtam…KDE NA TO VZIAŤ ?Bez odpovede na túto otázku je akékoľvek pripomínanie si socialistického poľnohospodárstva len neplodným,nostalgickým a bolestivým spomínaním na jeho zašlú slávu.
          Keď sa pozriem na rozpočet SR na tento rok a uvedomím si,že len na splátky istiny štátneho dlhu vynaložíme 5,4 mld€,že dnes je už isté,že rast našej ekonomiky zďaleka nedosiahne plánovaných 2,3%HDP a že budeme musieť navýšiť náš štátny dlh na nejakých 60 a možno aj viac % HDP v dôsledku nastupujúcej krízy, tak to nevidím nijako ružovo.(odpustite insitnému ekonómovi ak sa mýlim v číslach!).p.Zajac! Veď my už vlastne nemáme ako štát nič!Nemáme slovenský priemysel,nemáme slovenské poľnohospodárstvo a ako sa zdá,nemáme už ani žiadnu sebeúctu,tak ako ju nemôže mať nikto,kto je odkázaný na to,aby ho kŕmili iní ! A je iluzórne si myslieť,že tí ktorí nás kŕmia,podvedome-intuitívne nepociťujú svoju nadradenosť nad nami.
          Takže….ako na to p.Peter Zajac -Vanka?Kde začať a kde na to vziať?

           
          Reply
          • 25. apríla 2020 at 17:08
            Permalink

            Re Dubnik: Kde na to vziať? Nuž, ak budú Matovič&4 milionári vo vláde pomáhať Klubu 500 a cudzím investorom z pomoci ECB cez štát, splatíme si to všetci ďalšiu dekádu pre automobilky a exportné strojárenstvo (nie naše).
            Toky peňazí sú mohutné a tečú „krvavými kanálmi“ čiernej ekonomiky a neinkasovanej colnej evidencie, rovnako ako transfermi a ziskami cudzích investorov preč (M.Jurčo, prof.Husár, PZV,) a aj oficiálnych 500 miliárd Eur z ECB sa minie účinkom:
            LEBO SME VOLILI MATOVIČA&BANDU ŠTYROCH…
            Byť vo vláde a mať možnosť využiť kapacity Spolku národohospodárov, okamžite sa vyrvárajú projekty obnovy poľnohospodárstva v každej obci, potravinárstva v každom okrese, tzv.klastery poľnohospodárskych a potravinárskych výrob po krajoch – len nedávno sa sťažoval prezident Asociácie poľnohosp.výrobcov, že TERAZ 15.APRÍLA treba zafinancovať siatie, polievanie, nevyvážať obilie ale ho uskladniť a použiť ako osivo alebo zásoby, nevyvážať teliatka ale založiť stáda hovädzieho dobytka, takisto prasce, takisto hydina – kuriatka a káčence i húsatká sa teraz liahnu.
            Agrokomplex je aj spracovanie poľnohospodárskej prvovýroby – od mrazenia cez konzervovanie atd – nové investičné programy pre Slovensko – samozrejme v 1.fáze nákupom technológií – ale stavebníctvo máme, v 2.fáze už vlastná výroba strojov a zariadení…
            A čo máme dnes? Strojárne sa vyhrážajú že prepustia…a vláda sa pos…rie a dá Eurá zadarmo, automobilky i tak nemôžu vyrábať – ale vláda dá 80% mzdy, ŠTÁT zachraňuje podnikateľov, ktorí štát okrádali na daniach i odvodoch, ale je to OK.
            Tak sa nečudujte: zvolili ste si sami…
            …preto píšem o rozvoji „zdola“, tentoraz pokojne pracuje milión dôchodcov a asi jediní sú, čo udržujú záhradkárstvo, ovocinárstvo, chov hydiny …štát TOTO odmieta.
            Mimochodom, Ivan Donoval natočil videá-Urbexy aj z mnohých potravinárskych „hnedých areálov“, je to ako po prehratej vojne…prehnal sa tam bojový front.
            Toto už píšem i v mene Klubu národohospodárov Slovenska. V našom húfe sú tu i Koncoš, akademik Hraško, ľudia čo exportovali potraviny i agrokomplexy…nik nás nepočúva.

             
        • 25. apríla 2020 at 16:13
          Permalink

          Peter, ja som za pripomínanie zločinov kapitalizmu, ale to sa predsa na týchto portáloch deje stále, ale samotné opakovanie bez navrhnutia alternatívy nemá žiaden účinok. To si opakujeme len pre seba, aký je kapitalizmus zlý, ako v krčme a rozídeme sa spokojní domov.

          A keď, treba sústreďovať všetky prípady skôr na stránke Zločiny kapitalizmu, aby z nej mohol hocikto voľne čerpať, aby boli sústredené na jednom mieste, samozrejme, upozorňovať na to.
          Navrhol som tiež hlavne KSS pracovať na Digitalizovanom obraze socializmu, ale niet záujmu, hoci ja by som na tom pracoval.
          K ďalšej časti dávam praktické návrhy dolu.

           
          Reply
          • 25. apríla 2020 at 17:21
            Permalink

            Milan, vytvor si k tomu článok, textovať vieš dobre. Je to iná téma a štvem sa na Teba že nech je téma článku akákoľvek, otváraš tu furt tie svoje
            IDEOLOGICKÉ mantry.
            Praktické návrhy dávaj ústrednému výboru, len neviem ktorej z tých mnohých ľavicových a komunistických strán na Slovensku…už som „dobiela“…

             
          • 25. apríla 2020 at 19:43
            Permalink

            re Klub národohospodárov Slovenska:
            Takže p.PZV,aby sme si v tom urobili poriadok!
            Ak chceme získať peniaze na obnovu nášho agropotravinárskeho sektoru,musíme dodržať nasledujúcu postupnosť :
            1 – Odstrániť vládu Matoviča&4 milionárov a nahradiť ich….no kým a ako, keď už raz máme tú onú – „demokraciu“!?Odstránime aj ju ?
            2 – Zasypeme „krvavé kanály“čiernej ekonomiky a neinkasovanej colnej evidencie (????) Kto ?
            3 – Okamžite vytvoríme projekty obnovy poľnohospodárstva v každej obci….
            a ja už ďalej nevládzem ! Pán PZV viete vy vôbec ako to dnes vyzerá na našich dedinách?No tak,že sa vyľudnili,nikto už nechová kravu,hydinu,kozu ani ošípanú!Mladí ušli z dediny do mesta a rodné domy premenili na rekreačné chalupy.Bez chlieva,maštale,kurína!Vedia akurát tak vyliezť na kopec a ochkať „cítiš ten vózduch?“a tie huby!!!Potom si nasadia na lebenicu sluchátka a celé hodiny čučia do svojho „ajfónu“.Večer si urobia „barbekjú“dobre sa ožerú a na druhý deň sa vrátia do mesta.
            Ďalším veľkým problémom pri obnovení poľnohospodárstva v každej obci sa stretneme vtedy,keď budeme chcieť získať pôdu do užívania novovzniknutého družstva.Viete na Slovensku sa vždy dedilo podľa uhorského práva a pôda sa tak dedila rozdelením medzi všetkých potomkov.Česi dedia podľa nemeckého práva,keď celé gazdovstvo pripadne najstaršiemu potomkovi.Dôsledkom je neuveriteľná rozdrobenosť pôdy medzi vlastníkov a je to obrovský problém získať od nich súhlas na využívanie ich kúska pôdy.Mimo iné aj preto,že sú rozlezení po celom svete a už ich vyhľadanie je mimoriadne obtiažne.
            A ešte je tu legislatíva EÚ!…..Tak ako !? Čo s ňou urobíme?Vystúpime?
            Už sa mi ďalej nechce písať,len sa chcem ubezpečiť,že so všetkým čo som spomenul,Klub národohospodárov Slovenska vo svojich plánoch na obnovu potravinovej sebestačnosti počíta.
            Mimochodom!p.Koncoša som mal česť osobne spoznať,je to telom aj dušou „gazda“ktorého názor na to,ako prinavrátiť Slovensku potravinovú sebestačnosť by som veľmi privítal.

             
    • 25. apríla 2020 at 12:57
      Permalink

      Kniha: „Potopa, sucho, hlad“ od autora John Creasey je vynikajúca kniha, ktorá nie je len utópia, ale ukazuje možnú budúcnosť ľudstva. Dá sa kúpiť v antikvariátoch.

       
      Reply
  • 25. apríla 2020 at 12:03
    Permalink

    REALITA?
    Prečo nemá SR skutočnú ľavicovú stranu? Nuž keď sa SDĽ nechala vlákať do dzurindovho vláčika, tak sa z vedúcej „elity“ SDĽ stali trafikanti. Keď vypadli z politickej scény, tak dostali fleky (Schmognerová, Ftáčnik, Weis….) a dokonca získali aj sympatie „tzv. pravice“. Keď sa ukázal problém, že na Slovensku neexistuje ľavica, tak tento priestor zaujal Fico a nový subjekt SMER. V SR na politickej scéne dlhé roky uplatňujú strany hlavne TAKTIZOVANIE. Keď po voľbách Mečiar nedokázal zostaviť vládu, tak sa tzv. pravicové strany tešili, prizerali a tiekli im slinky. Strana pána „kelňu“ jeho ústami tvrdila, že nechce ísť do vlády – ale že bude kontrolovať ako to vláda bude robiť. Nakoniec sa tento blbeček nechal vmanévrovať do spojenectva s Mečiarom a tak potom politici z tzv. pravice iba čumeli a prskali. SDL a Luptáková strana sa tak „opotrebovali“, že je ťažké zjednotiť aké také zvyšky ľavice. Táto história viedla v SR k tomu, že aj strany sa radi zaraďujú kdekoľvek, len nie na pravicu alebo ľavicu (vraj sa to prežilo). Keď sa kyvadlo príliš vychýli doprava alebo doľava, tak o nejaký čas (historický čas) sa nutne vráti s výkyvom na opačnú stranu. Tí čo „vidia“ rozdiel medzi globalizáciou (vraj neutrálne a odideologizovaný pojem) a globálnym kapitalizmom… mali by byť schopní nám neznalým definovať globalizáciu a definovať globálny kapitalizmus a rozdiel medzi nimi. To len preto, aby sme sa dostali do správnej reality…..alebo do virtuálnej reality

     
    Reply
  • 25. apríla 2020 at 13:03
    Permalink

    K debate, ktorá odbočila od debaty o potravinovej sebestačnosti: je možné, aby SR bola sebestačná v poľnohospodárstve? Je. Ale načo sebestačnosť? Čaká nás neistá budúcnosť, a bez jedla neprežijeme. Takže potravinová sebestačnosť musí byť! Lenže, ako ju zrealizovať, keď sme člen EU? A členstvo v EU nám zväzuje ruky? Takže debata o pestovaní/chovaní musí byť spojená s debatou o vystúpení z EU – za akých podmienok, s akými víziami a aký život budeme žiť po SLOVEXITE – ako Slováci a ako Východo-európania.

     
    Reply
    • 25. apríla 2020 at 17:15
      Permalink

      Slavomír – odpoveď: veď u nás sa nik, ani Kotleba-ĽSNS – neodvážili dať návrh zákona o vystúpení z Európskej Únie (myslím terajší parlament 2020). V ČR to minulý týždeň navrhol Tomio Okamura – Strana pre priamu demokraciu.
      A oprávnene: Ak ste počuli a čítali čo komunikovala EÚ a jej komisie v marci – to bola úbohosť. Nebyť vlád jednotlivých národných štátov, tak tu dnes máme ako v USA desaťtisíce mŕtvych , hromadné hroby a štadióny premenené na lazarety…STAČÍ? Načo nám taký spolok Európska Únia? Že dajú peniaze? A čím sa zaviažeme? Tatrami, Gabčíkovom, Váhom a Dunajom?
      Peniaze si vieme aj sami vytvoriť.
      Ale to bolo odbočenie od témy: najprv si musíme dopestovať a dochovať…

       
      Reply
  • 25. apríla 2020 at 16:22
    Permalink

    Jedna rovina je diskusia o potravinovej a celkovej hospodárskej sebestačnosti Slovenska, tam sa vyžaduje analýza súvislostí. A iná rovina je diskusia o komunitných záhradách, komunitách, družstvách (hlavne tých menších). Dúfam, že nechceš zabezpečovať potravinovú sebestačnosť Slovenska komunitnými záhradami. Ja nie som proti nim a keďže som kamarát, na rozdiel od kibicov som ochotný prakticky pomôcť, mám s tým skúsenosti. Len si musíme vyjasniť, na čom Ti vlastne záleží, na družstvách, na komunitných záhradách alebo komunitách? Ja osobne si myslím, podľa Tvojich rečí, na určitom výmennom sebestačnom systéme, aký sme mali v Bratislave.

    KOMUNITNÉ ZÁHRADY
    Sú určitým pokusom o budovanie komunít, ale z Tvojho hľadiska sú zaujímavé kvôli výmenám produktov. O projekte sa dá pozrieť na http://www.zivica.sk. Prečo čakáš, že oni sa ozvú, záujemcovia o komunitné záhrady sa priamo obracajú na ne, ak nemáš žiaden konkrétny návrh, tak sa Ti ťažko ozvú. Ty by si mal vyvinúť iniciatívu a osloviť ich, akú ponuku vlastne pre nich máš.

    V Bratislave fungovala komunitná záhrada na konci Dúbravky na Sasinkovej, neviem, v akom je dnes stave.

    Funguje Komunitná záhrada Ostredky, Ružinov. Dá sa tam ísť pozrieť, dohodnúť spoluprácu, hlavne možnosť výmen produktov.
    V Nitre funguje Komunitná záhrada KOZA, komunitná záhrada KVP v Košiciach.

    KOMUNITY
    Najznámejšou je komunita v Zaježovej pri Vígľaši, http://www.zajezka.sk. Môžem Ťa zoznámiť aj s Róbertom Zelníkom, ktorý momentálne býva na Myjave, ktorý má s tým skúsenosti a pokrýva to hlavne digitálne. Alebo ak poznáš známeho slovenského sociológa Miroslava Tížika, pozná túto problematiku a vie dať informácie. Na Zaježovú sa dá ísť pozrieť, ak máš záujem, zistiť, či je možnosť spolupráce.

    VÝMENNÝ OBCHOD (napr. na báze LETS). Myslím, že toto je dnes najrýchlejšie realizovateľná forma.
    Funguje v Zaježovej, v Bratislave sme založili Svojpomoc, ešte stále je funkčná aj adresa lets-svojpomoc@yahoogroups.com. Tento systém dáva možnosť realizovať sa prácou aj nezamestnaným, alebo realizovať záhradné prebytky, prebytočné veci, ponúknuť práce na PC, opravy, ap.

    Aby bol systém efektívny, vyžaduje si najmenej 20, lepšie 50 členov. To, ako realizuješ výmeny aj Ty, sa na dedine bežne robí, ale je to málo efektívne. Synovec takto ponúka veci na výmenu niekomu, ale ak nedostane adekvátnu ponuku, padne to. Preto je potrebný väčší počet členov, aby sa navýšil počet ponúk a potrieb do spoločného systému. Po zrealizovaní obchodu sa predajcovi zapíše do systému pohľadávka voči komunite, kupujúcemu dlh voči komunite, možno ich uplatniť s hocikým iným. Je to pružnejší systém, ako výmeny medzi dvomi ľuďmi.

    V čom bol najväčší problém Svojpomoci? Takýto výmenný systém najlepšie funguje na dedine, kde sused k susedovi nemá ďaleko, alebo na jednom sídlisku v Bratislave. Svojpomoc mala do 50 členov, ale po celej Bratislave, veľa aj mimo Bratislavy, v Nitre, Trnave, Malackách. Mal som napr. objednávku na kilo cibule, alebo kilo húb, ale po zbere húb som bol nútený ísť s kilom cez celú Bratislavu. To je neracionálne. Sprvu to z nadšenia fungovalo, ale treba to položiť na výhodnosti, nie nadšení. Druhým problémom bolo to, že bolo treba ľudí aktivovať k obchodom, rôznymi opatreniami, aby systém nezaspal. Tretím, že komuniťáci to chápali ako dary. Aj kvôli daniam, to treba domyslieť.
    Ale je možné obnoviť takýto systém, v Bratislave (v celej si to vyžaduje aspoň 50 ľudí, na sídlisku zatiaľ aspoň 20). Alebo po prihlásení aktívnych záujemcov založiť to na niektorej dedine, som ochotný sa toho zúčastniť.

    Viem, hlavný problém máš získať ľudí. Posťažoval si sa, že keby si mal synov. Takže, aké sú možnosti. Praktickejšia v tomto smere v DAVDVA bola skupina, ktorá odišla, oni navrhovali takéto aktivity, možno si od redakcie vypýtať adresy, či sú niekde aktívni.
    Treba na stránke DAVDVA priamo dať výzvu na prihlasovanie sa na takéto aktivity, nielen to spomenúť v diskusii.
    Ja sa môžem prihlásiť za člena, môžem získať ešte bývalých členov Svojpomoci, zo 5 ľudí na začiatok.
    Ale hlavne vieme dať inzeráty, opakovane, na zoznamovacie stránky. Nemám o nich teraz prehľad, ale mali aj kolónku Spoločné záujmy (teda šport, turistika, komunita, záhrada, ap.). Neboj, ľudia sa prihlásia, síce časť sa postupne vytratí, ale to je normálne. A medzi nimi sa nájdu aj aktívni. Viem s tým pomôcť.

    DRUŽSTVÁ
    Netreba ich zakladať do šuplíka. Tebe to nemusím ideovo rozvádzať, tu ide skôr o získanie aktívnych záujemcov, členov. Znovu ako hore, dávať dookola inzeráty, ľudia sa prihlásia.
    Poviem jednu skúsenosť: Synovec na dedine sa pokúšal chovať v malom dobytok. Potom to nechal. Povedal, že malí sa musia spájať, hlavne kvôli odbytu, do odbytových družstiev, inak si neporadia. Takže ľudí by si našiel, len to chce trpezlivosť, vytrvalosť.

    A nakoniec malá rada
    Dopredu všetkých s úsmevom upozorni, že rád vypeníš, ale potom sa ide ďalej, nech sa tým nedajú odradiť:-)

     
    Reply
  • 25. apríla 2020 at 18:01
    Permalink

    Peter, jedna rovina je diskusia o potravinovej a celkovej hospodárskej sebestačnosti Slovenska, tam sa vyžaduje analýza súvislostí. A iná rovina je diskusia o komunitných záhradách, komunitách, družstvách (hlavne tých menších). Dúfam, že nechceš zabezpečovať potravinovú sebestačnosť Slovenska komunitnými záhradami:-). Ja nie som proti nim a keďže som kamarát, na rozdiel od kibicov som ochotný prakticky pomôcť, mám s tým skúsenosti. Len si musíme vyjasniť, na čom Ti vlastne záleží, na družstvách, na komunitných záhradách alebo komunitách? Ja osobne si myslím, podľa Tvojich rečí, na určitom výmennom sebestačnom systéme, aký sme mali v Bratislave.

    KOMUNITNÉ ZÁHRADY
    Sú určitým pokusom o budovanie komunít, ale z Tvojho hľadiska sú zaujímavé kvôli výmenám produktov. O projekte sa dá pozrieť na zivica.sk Prečo čakáš, že oni sa ozvú, záujemcovia o komunitné záhrady sa priamo obracajú na ne, ak nemáš žiaden konkrétny návrh, tak sa Ti ťažko ozvú. Ty by si mal vyvinúť iniciatívu a osloviť ich.
    V Bratislave fungovala komunitná záhrada na konci Dúbravky na Sasinkovej, neviem, v akom je dnes stave.
    Funguje Komunitná záhrada Ostredky, Ružinov. Dá sa tam ísť pozrieť, dohodnúť spoluprácu, hlavne možnosť výmen produktov.
    V Nitre funguje Komunitná záhrada KOZA, komunitná záhrada KVP v Košiciach.

    KOMUNITY
    Najznámejšou je komunita v Zaježovej pri Vígľaši,zajezka.sk. Môžem Ťa zoznámiť aj s Róbertom Zelníkom, ktorý momentálne býva na Myjave, ktorý má s tým skúsenosti a pokrýva to hlavne digitálne. Alebo ak poznáš známeho slovenského sociológa Miroslava Tížika, pozná túto problematiku a vie dať informácie. Na Zaježovú sa dá ísť pozrieť, ak máš záujem, môžeme tam ísť pozrieť.

    VÝMENNÝ OBCHOD
    (napr. na báze LETS). Myslím, že toto je dnes najrýchlejšie realizovateľná forma a zrejme toto Ťa momentálne zaujíma.
    Funguje v Zaježovej, v Bratislave sme založili Svojpomoc, ešte stále je funkčná aj adresa lets-svojpomoc. Tento systém dáva možnosť realizovať sa prácou aj nezamestnaným, alebo realizovať záhradné prebytky, prebytočné veci, ponúknuť práce na PC, opravy, ap.

    Aby bol systém efektívny, vyžaduje si najmenej 20, lepšie 50 členov. To, ako realizuješ výmeny aj Ty, sa na dedine bežne robí, ale je to málo efektívne. Synovec takto ponúka veci na výmenu niekomu, ale ak nedostane adekvátnu ponuku, padne to. Preto je potrebný väčší počet členov, aby sa navýšil počet ponúk a potrieb. Po zrealizovaní obchodu sa predajcovi zapíše do systému pohľadávka voči komunite, kupujúcemu dlh voči komunite, možno ich uplatniť s hocikým iným.

    V čom bol najväčší problém Svojpomoci? Takýto výmenný systém najlepšie funguje na dedine, kde sused k susedovi nemá ďaleko, alebo na jednom sídlisku v Bratislave. Svojpomoc mala do 50 členov, ale po celej Bratislave, veľa aj mimo Bratislavy, v Nitre, Trnave, Malackách. Mal som napr. objednávku na kilo cibule, alebo kilo húb, ale po zbere húb som bol nútený ísť s kilom cez celú Bratislavu. Sprvu to z nadšenia fungovalo, ale treba to položiť na výhodnosti, nie nadšení. Druhým problémom bolo to, že bolo treba ľudí aktivovať k obchodom, rôznymi opatreniami, aby systém nezaspal. Tretím, že komuniťáci to chápali ako dary. Aj kvôli daniam, to treba domyslieť.

    Ale je možné obnoviť takýto systém, v Bratislave (v celej si to vyžaduje aspoň 50 ľudí, na sídlisku zatiaľ aspoň 20). Alebo po prihlásení aktívnych záujemcov založiť to na niektorej dedine, som ochotný sa toho zúčastniť.

    Viem, hlavný problém máš získať ľudí. Posťažoval si sa, že keby si mal synov. Takže, aké sú možnosti. Praktickejšia v tomto smere v DAVDVA bola skupina, ktorá odišla, oni navrhovali takéto aktivity, možno si od redakcie vypýtať adresy, či sú niekde aktívni.
    Treba na stránke DAVDVA priamo dať výzvu na prihlasovanie sa na takéto aktivity, nielen to spomenúť v diskusii.
    Ja sa môžem prihlásiť za člena, môžem získať ešte bývalých členov Svojpomoci, zo 5 ľudí na začiatok.
    Ale hlavne vieme dať inzeráty, opakovane, na zoznamovacie stránky. Nemám o nich teraz prehľad, ale mali aj kolónku Spoločné záujmy (teda šport, turistika, komunita, záhrada, ap.). Neboj, ľudia sa prihlásia, síce časť sa postupne vytratí, ale to je normálne. A medzi nimi sa nájdu aj aktívni.

    DRUŽSTVÁ
    Netreba ich zakladať do šuplíka. Tebe to nemusím ideovo rozvádzať, tu ide skôr o získanie aktívnych záujemcov, členov. Znovu ako hore, dávať dookola inzeráty, ľudia sa prihlásia. Môžem s tým pomôcť.
    Malý príklad: Synovec pred časom sa pokúšal chovať v malom dobytok. Nechal to tak a vyjadril sa, že malí sú bezmocní proti veľkým, že sa potrebujú spájať kvôli odbytu, pretože hlavne s odbytom je problém. Takíto ľudia sa môžu prihlásiť, sú to praktici a budú potrebovať hlavne rady, aj právne rady, usmernenie a pomoc so zakladaním odbytového družstva.

    A nakoniec malá rada
    Dopredu všetkých s úsmevom upozorni, že rád vypeníš, ale potom sa ide ďalej, nech sa tým nedajú odradiť.

     
    Reply
    • 25. apríla 2020 at 21:11
      Permalink

      Milan Antal: Re: Dvakrát si ten príspevok nemusel dať, rozumiem Ti:
      Presne tak som argumentoval ked Janošovský &spol. zosmiešňovali družstevníctvo, keď chlapci z predprípravy na OZ DavDva horlili za komunitné záhrady: lenže na rozdiel od vás z ľavice
      – vyše milión dôchodcov nemá politickú príslušnosť a JEDNODUCHO SI V TEJ ZÁHRADKE A V TOM SADE TÚ POTRAVINOVÚ SEBESTAČNOSŤ ZAČALI SAMI ORGANIZOVAŤ. Nepotrebujú k tomu ani útredný výbor, ani štát, ba ani nás dvoch.
      Páči sa mi ako sa ľavica vie zmocniť komunikačnej manipulácie progresivistov: ak sa vám niečo nepáči, tak to otočíte a vysmejete. Komunitné záhrady ste predsa propagovali vy a aj tu na Dave, družstvá, napriek tomu že sa dodnes dajú založiť podľa Obchodného zákonníka SR veľmi ľahko a bez kapitálu, ľavica nezaložila ani jedno, aj keď stále propaguje Podielové Družstvá, čo už sú tie kapitálové – skryté akciové spoločnosti….Systém LETS a podobné ekonomické nezmysly majú význam iba ak sa odtrhnete od ostatnej spoločnosti, napríklad v Utahu USA komunity Mormonov, súhlasím…LENŽE MY TU HOVORÍME O CELOSPOLOČENSKOM SYSTÉME.
      Inak: neteoretizuj, založ…už 10 rokov tu mohol byť slovenský Mondragon: „kňazov“ teoretikov tu máme násobne viac ako v Baskicku, len akosi …nik na prácu.

       
      Reply
      • 25. apríla 2020 at 22:02
        Permalink

        Prepáč, Peter, ale stratil som absolútne akýkoľvek záujem o diskusiu alebo spoluprácu s Tebou, nemá to význam. Ukázal si, že sa potrebuješ len vykecať, ale nemáš záujem niečo prakticky riešiť, založiť. Predsa Tebe ide o založenie družstva, tak prečo nadávaš ostatným, že to neurobia za Teba.
        Myslím, že výmena zopár mrkvičiek v klube národohospodárov je asi tá najvyššia méta, ktorú si schopný dosiahnuť.

        Zúčastnil som sa viacerých iniciatív a všimol som si, že ak niekto nadáva, aby sme ho nezaťažovali koncepciami a ideami, prišiel si len pokecať a nie niečo riešiť a teda si zaťažovať hlavu nejakými koncepciami. Kto začne totiž seriózne hľadať praktické riešenie nejakých problémov, narazí na potrebu vyjasniť si aj súvislosti, čo sa nezaobíde bez teoretického uvažovania.
        Raz mi to jeden účastník priamo povedal: Milan, ja som sem neprišiel nič riešiť, len si pokecať, tak si nebudem zaťažovať hlavu zložitými ideami.

        P. S.“ Príspevok sa prvýkrát nezobrazil, pretože v ňom boli webové adresy, takže som ho upravil a znovu pridal. Nuž a objavil sa aj prvý.

         
        Reply
        • 26. apríla 2020 at 6:46
          Permalink

          Zdravim pan Antal, ak tam je max 2 webove adresy tak sa to zobrazi. Ak viac tak zablokuje, ale ja to mozem odblokovat. Lenze ja niesom stale na nete, taze nie vzdy to odblokujem. Taze idealne dat do 2 web adries

           
          Reply
    • 25. apríla 2020 at 21:40
      Permalink

      Nepením, zúfam…Milan, všetko sa zmenilo po februári 2020 a nik z relevantných politických síl to nepostrehol. Matovič nie je ten týpek, čo sa bude starať o potravinovú sebestačnosť: iba ak už budú do nemocníc privážať podvyživených a hladujúcich, ked by sa zavreli Kauflandy, Lidle a Teská….

       
      Reply
  • 25. apríla 2020 at 21:30
    Permalink

    Re: dubnik – položené otázky: tu je odpoved telegraficky
    K ot 1: Matoviča ste nemali zvoliť, teraz sa on odstráni sám…vyčkajte. Demokracia či čo to nechcete, nie je predmetom tejto témy. Neporozumel som tejto manipulácii v podotázke…
    2. Nič zasypávať nemusíte: Každá riadne podkutá vláda ak to mieni vážne so štátnym rozpočtom a investíciami, jednoducho tie finančné toky v podobe „purpurových riek“(aby ste porozumeli tomu obrazu – to máte ten drsný drancúzsky krvák), daňových rajov a odtoku zisku musí zastaviť. Inak je to iba bábková vláda koloniálnej gubernie. A tým sme teraz.
    3. Práve že viem, pán Dubník, ako to vyzerá na našom vidieku: všade to kvitne, všade zeleň, len holandské a dánske farmárske spoločnosti pracujú…a záhradkári a dôchodcovia na vidieku. Fóliovníky sa zas v tomto roku objavili po rokoch vo veľkom počte na južnom Slovensku,
    ĽUDIA NA VIDIEKU SÚ TERAZ V APRÍLI 2020 DOMA LEBO SÚ ZAVRETÉ PRACOVISKÁ A VRÁTILI SA K ZÁHRADKÁM A CHOVU: Len to nemá kto podchytiť. To vaše klišé „že nik nie je doma a mladí nechcú“ …platilo do februára 2020.
    Holt, nepostrehli ste zmenu.
    TERAZ sa dá celospoločensky podchytiť tá iniciatíva ZDOLA, ale DavDva to nemá silu iniciovať a SmerSD má vlastné problémy, komunisti neexistujú a Matovič to NECHCE.
    To ostatné čo argumentujete sú už len vaše osobné (a možno spoločenské) negaívne emócie… nepredstavoval som vám Program ani Projekt Spolku národohospodárov, prepáčte, nemáte tú politickú moc s tým niečo robiť.
    Takže skúste nás podporiť a bude i pôda, budú i financie… lebo ľudia chcú…
    Spolok národohospodáro je dostatočne apolitické združenie, to že som kandidoval za Ľudovú stranu Naše Slovensko, sa netýkalo Spolku. Horšie je, že ŽIADNA POLITICKÁ SILA NEMÁ CHUŤ…aj keď majú všetci odrazu plnú hubu potravinovej sebestačnosti.
    Pozrite si vývoj koncom apríla 2020: mladé teľce zo SR sa chystajú na vývoz, osivá zo SR sa balia na export, štát ide dotovať automotive, strojárinu, EU sa nevie dohodnúť na pomoci poľnohospodárom…
    Tak: A VY CHCETE PO NÁS 25.APRÍLA 2020 ČO? Nemáme tanky ani divízie…

     
    Reply
  • 25. apríla 2020 at 22:41
    Permalink

    No,p.PZV!
    Ja na dedine žijem každý rok od mája do polovičky októbra a svoj profesný život som trávil v družstevných maštaliach,ošíparniach a na hydinových farmách.Takže s určitosťou si dovolím tvrdiť,že život na dedine kedysi a dnes poznám lepšie ako vy!

    K Matovičovi! Keby ste pozornejšie čítal moje príspevky,tak by ste vedeli,že ja z principiálnych dôvodov k voľbám nechodím,lebo odmietam robiť stafáž podvodu nazývanom „demokracia“.Takže ja som Matoviča ani ďaľších 4 milionárov nevolil.
    A teraz to čomu ste neporozumeli ! Keďže tvrdíte,že prekážkou získania peňazí na obnovu potravinovej sebestačnosti je mnou zvolená vláda Matoviča&4milionárov,tak predpokladám,že je vašim cieľom aby táto vláda svoju činnosť skončila a bola nahradená inou vládou,ktorá by naplnila vaše očakávania.Tak som sa opýtal,ako chcete zabezpečiť práve takú vládu ktorá vám z hľadiska dosiahnutia vašich cieľov bude vyhovovať keď tu máme systém zvaný „zastupiteľská demokracia“v ktorom si vládu volia občania ! Čo je tu k neporozumeniu!?
    Záhradky a chov!Viete,asi 4 roky som sa pokúšal dopestovať si vlastnú zeleninu a zamiaky.Nadrel som sa ako Bulhar,a keď som výsledky mojej práce porovnal s tým čo sa dá kúpiť v Kauflande,tak som s tým prestal.Skúšal som to aj s chovom.Len keď chcete vychovať prasa alebo hydinu,tak im potrebujete dávať aj žrať.A keď si zistíte ceny krmív tak vás prejde na chovanie chuť a radšej si nakúpite mäso v akcii v niektorom z reťazcov.Aj keď o jeho kvalite možno oprávnene pochybovať.Tak som to skúšal dva roky za sebou s jahňatami.Na jar som od baču kúpil 4 jahňatá pásli sa mi na záhrade a na jeseň som ich porezal.Mäsa bolo dosť,len keď som to chcel zopakovať tretí krát,tak sa deti,vnuci,nevesty aj manželka rezolútne postavili na odpor a povedali,že sa im tá baranina už zhnusila.
    Podľa vás sú dnes dediny plné,lebo sa do nich vrátili ľudia aby prežili opatrenia vlády na zabránenie šírenia nákazy a preto,že nechodia do zamestnania.Nie je to pravda!Lebo vo väčšine dedín už nemajú žiadny obchod,o krčme ani nehovoriac.Viete o tom p.PZ-V,že u nás na východe sú dediny,kde chlapa v produktívnom veku stretnete akurát tak na Vianoce alebo cez Veľkú noc?Zbytok roka totiž makajú v zahraničí aby uživili seba a svoje rodiny!Píšete o veciach,ktoré sú vám zjavne cudzie.
    A čo sa môjho postrehu týka o ten nemusíte mať obavy,lebo ja každú zmenu postrehnúť nielen že viem,ale ju aj citlivo vnímam.Holt,na rozdiel od vás!

     
    Reply
    • 26. apríla 2020 at 15:32
      Permalink

      Re Dubnik – a už sme v emóciách. Tým, že ste sa rozhodli NEVOLIT, nechali ste zvoliť Matoviča. Takisto ľudia čo nevolili prezidenta – zvolili Caputovú…pre demokraciou sa nedá ujsť a strčiť hlavu do piesku…to sa vypomstí. ALE TO už sú iné témy…asi žijeme každý na inej planéte v tom ostatnom, nuž tak si žime…požime….počkáme…uvidíme.

       
      Reply
  • 26. apríla 2020 at 5:06
    Permalink

    Po prečítaní toho množstva príspevkov mi nedá aby som nereagoval. V poľnohospodársko družstve som robil od 1986 roku do konca roku 1992. Bol som pri tom, keď sa to lámalo a pomaly a isto dochádzalo ku stavu, ktorý je nafilmovaný v ukážke. Zažil som, keď naše JRD predávalo kilo živej hovädziny do Chorvátska , kde bola vojna, po 1 Kčs za kilogram živej váhy, pričom v obchode v tom čase bola hovädzina po skoro 100 Kčs za kg mŕtvej váhy . Od 90 tého roku to išlo dole vodou. Keď sa ma predseda pýtal čo máme robiť moja odpoveď bola: Začnime sami predávať naše produkty. Otvorme si mäsny, začnime mlieť obilie i piecť pekárenské výrobky, pestujme ovocie i zeleninu. To boli možnosti ako sa udržať nad vodou.Niektoré okolité družstvá to urobili a ešte dneska fungujú . Predseda bol však nepripravený na takéto riešenia a ani štát v tomto smere nepomáhal. Tak dnes tam hospodári súkromník a ani desatina mäsa a ostatných produktov sa tam teraz nevyprodukuje ako za socializmu.
    Myslím si, že ak by vlády počas 30 rokov rozkrádačiek chceli niečo zmeniť a pomáhali by poľnohospodárstvu tak ako za socializmu, dotáciami , lebo tieto vraj boli príčinou prečo demokracia všetko nechala na voľný trh, pričom nám nepovedali, že na Západe boli a sú tie dotácie 3 krát väčšie, stav nášho poľnohospodárstva by bol oveľa lepší a nemuseli by sme zo zahraničia dovážať nekvalitný predražený odpad, ale mali svoje a oveľa kvalitnejšie produkty.
    Mrzí ma, že tu vediete žabomyšie vojny, ktoré nikam nevedú. Riešme to, čo riešiť vieme a na čo máme. Ak akože jediná ľavicová strana v parlamente nevie alebo nechce riešiť aj túto otázku a myslím si, že sa nájde veľa ľudí, ktorí by jej v tomto smere vedeli a chceli pomôcť a aj prostriedky aj finančné na to má a hlavne mala, musíme hľadať nejakú silu, ktorá tento nie jediný problém bude chcieť a vedieť , v rámci celoštátnom poriešiť. A tak ja , ako aj tisíce iných Slovákov, obhospodarujem v rámci svojho voľného času dve malé záhradky s ovocím a zeleninou, kde si dopestujem ešte chutné a voňavé a chémiou neznečistené produkty. Stojí ma to neporovnateľne viac ako by som zaplatil v obchode, ale robím to pre potešenie, radosť z vykonanej práce a výsledného produktu a samozrejme úplne inej kvality a chuti. A preto sa nepozerám na cenu. Raz za týždeň mi susedia donesú 4 litre čerstvého kravského mlieka, z ktorého manželka urobí syr alebo tvaroh a aj tak si pripomeniem časy, keď sme doma chovali kravu i teliatka a ošípané , ja som z pod nich vynášal hnoj, ktorým sme hnojili domácu vinicu so 600 kriakmi viniča a mama, či babka robili z mlieka maslo, tvaroh, syry, či cmar.
    Takže záver. Ak budú nasledujúce voľby, už kedýkoľvek, budem voliť stranu, ktorá bude mať odborníkov na každú oblasť alebo vytvorené odborné skupiny a nie riťolezcov a značku, ktorá sa bude skrývať za určitý smer, o ktorý v nasledujúcom období ani nezavadí. A budem sa snažiť podobne nainfikovať aj svoje okolie a známych.

     
    Reply
  • 27. apríla 2020 at 21:21
    Permalink

    Čítame, . Čítame? A nevidíme a nevnímame. Čítame asi len svoje. sebestarnočsti” kde to doboha je?

     
    Reply
  • 28. apríla 2020 at 0:00
    Permalink

    Farma ošípaných, Bellová Ves, ktorú ukazuje pán vo videu. Neskoršie to prevzali súkromníci a teraz takto vyzerá. Doklady, ktoré sú vo videu spomínané sú zo súkromnej firmy.
    Dve ďalšie farmy a to farma kurčiat a farma hovädzieho dobytka bola v Mliečanoch, časť Dunajskej Stredy smerom na Gabčíkovo.

    Riaditeľstvo: Mäsospol Dunajská Streda

     
    Reply
    • 28. apríla 2020 at 8:58
      Permalink

      Vďaka za upresnenie, Szilvia. To znamená, že je naozaj takýchto areálov možno tisíc i viac. Pretože tie družstvá ako JRD boli už plošne veľmi rozsiahle a po roku 1992 keď začala ich politická privatizácia – transfer na Podielové družstvá, sa „rozsýpali“ na množstvo fariem a firiem. Ano, aj z ústredného obrazu si možno všimnúť, že okolite polia sú „upravené“, možno ozaj obrobené. To je ten dôsledok eurofondov – tvárte sa že ich obhospodarujete a my sa budeme tváriť, že vás dotujeme…
      Ďalšie opustené farmy zrejme budú z rozsypaných majetkov hydinárskych podnikov, ďalšie asi z takých mäsopriemyselných firiem, čo dnes dovážajú „surovinu“ zo zahraničia, atď…no, je to úbohosť na Slovensku.
      Príčinou, prečo sa hneď nedá „obsadiť“ farma a začať hospodáriť v nej je, že sú prevažne založené v bankách či exekuovaným majetkom, tie areály nie sú teda „právne vysporiadané“ a podľa právneho poriadku vstup na ne a hospodárenie by bolo – PARADOXNE – krádežou…to je humor po slovensky.

       
      Reply
  • 29. apríla 2020 at 16:38
    Permalink

    Náhodou som zablúdila na túto stránku a som potešená tak autorom, ako aj diskutérmi, vecnými argumentami a úrovňou, som nadšená. Nie je to s našim Slovenskom tak zle, ako som si myslela, že už nikomu na ničom nezáleží. Ja už som dávno po zenite, ale vidím nádej vo vás, ktorí to chcete zmeniť. Dúfam, že sa vám to podarí. Držím vám palce

     
    Reply
  • 30. apríla 2020 at 11:03
    Permalink

    ĽAVICA MOŽE ZÍSKAŤ VPLYV CEZ MIESTNU EKONOMIKU

    Vrátim sa k ešte k téme s jedným návrhom. Myslím, že za súčasnej situácie treba voliť reálnu cestu. Vytvoriť veľké družstvá v tejto etape, teda za súčasnej vlády sa nepodarí, na to je potrebná vládna podpora, politická, finančná, technická. V tomto smere by sa mali viac objavovať články na podporu družstiev, ich význame, to je úloha ich podporovateľov.

    Ale mám jeden návrh, ktorý vychádza z reality najmä slovenského vidieka, ako ju opísal aj pán dubník a ja ju poznám podobne. Napr. z dedín sa vytratili OBCHODY, chýbajú tam OBSLUŽNÉ FIRMY (opravárenské, kosenie, pílenie, rúbanie dreva, iné drobné práce, upratovanie) najmä pre starších.

    Tieto by zároveň poskytovali ZAMESTNANIE miestnym ľuďom, to je veľký problém niektorých regiónov, mohli by pritiahnuť späť aj mladých ľudí. Môj synovec by sa takto rád zamestnal v dedine, bavilo by ho to, pretože by nešlo len o zamestnanie, ale aj o prácu v prospech vlastnej dediny, našli by sa viacerí.

    PROBLÉM ZDROJOV NA FINANCOVANIE OBNOVY

    Viacerí sme narazili na problém financovania obnovy ekonomiky, poľnohospodárstva, sebestačnosti. Áno, je tu návrh zdaniť, vyvlastniť milionárov, p. dubník dobre poznamenal, že toto riešenie narazí na problém demokracie. Pri vyvlastnení by Slovensku išiel po krku všetok kapitál, udusili by Slovensko vojensky, ekonomicky, finančne, energeticky. Je však zrejmé, že je jedno, v ktorom systéme, ale je potrebné obmedziť osobnú spotrebu v prospech investícií, pričom sa narazí na problém demokracie.

    Kapitalizmus pri svojom vzniku to riešil prvotnou akumuláciou, vyvlastnením malých súkromných roľníkov a remeselníkov a cez kolónie celých kontinentov. V období imperializmu, aby nemusel obmedziť osobnú spotrebu svojich občanov, tak financoval a financuje vlastný rozvoj vyciciavaním zdrojov rozvojových krajín. Súčasné vojny v Juhoslávii, Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii sú hlavne o drancovaní ich zdrojov v prospech financovania vlastnej osobnej spotreby a investícií.

    Stalinova koncepcia urýchlenej industrializácie po r. 1928, ktorá na pozadí útoku fašistického Nemecka na ZSSR sa ukázala oprávnená oproti Bucharinovej umiernenej koncepcii, ktorá by si vyžadovala okolo 100 rokov, si tiež vyžadovala masívny presun zdrojov z osobnej spotreby do masívnych investícií do budovania silného priemyselného štátu. Bez toho by ZSSR nevyhral vojnu.

    Po r. 1968 sa socializmus stabilizoval, považovalo sa za potrebné zvýšiť osobnú spotrebu občanov, zvýšiť životnú úroveň. Keďže socializmus nemal svoje kolónie, išlo to na úkor investícií, na čo sa dnes poukazuje, vraj socializmus začal zaostávať technologicky.
    Jednoducho, vždy narazíme na problém financovania technologického pokroku. Pre ľavicu by v tomto smere mala byť poučná cesta Číny.

    ÚSPORY A INVESTÍCIE SPOLU SÚVISIA.
    Je tu však jedna možnosť, v menšom rozsahu, presunúť zdroje zo spotreby do investícií dobrovoľne. Zainteresovať obyvateľstvo na úsporách, prechodu od života na dlh k životu s úsporami a ich investovaním. Myslím, že toto je úloha pre ekonómov a finančníkov, aby premysleli, ako.

    A ZAINTERESOVAŤ OBYVATEĽSTVO NA INVESTÍCIÁCH – buď priamym investovaním, alebo cez úspory v bankách poskytovaním úverov

    – do malých odbytových družstiev, ktoré by pomáhali malým farmárom na vidieku, odbyt je najväčším problémom malých farmárov, pestovateľov. Farmári, pestovatelia, zamestnanci, ich rodinní príslušníci, alebo obyvatelia obcí by mohli byť členmi družstva, mali by osobný záujem na fungovaní takéhoto družstva,

    – do vlastných obecných obchodov (ako družstevných, alebo obecných obchodov – akciových?, podielových?). Slovenský vidiek dnes trpí absenciou obchodov, čo podmieňuje aj jeho vyľudňovanie, nárast dopravy do miest. Dediny sa tak stávajú obyčajnými satelitmi miest, bez vlastného zázemia. Obchody by zároveň mohli vykupovať miestnu produkciu, čím by zvyšovali zamestnanosť a kúpyschopnosť v obci, či regióne,

    – do malých obecných obslužných družstiev, či podnikov (drobné opravy, kosenie, pílenie, rúbanie dreva, ap.). Z mnohých obcí mladí odišli za prácou, starší občania sa preto obracajú s požiadavkami na služby na dobrovoľníkov, nemá to však charakter zamestnanosti, vedie skôr k zlumpovaniu pracovnej sily, v niektorých obciach (napr. Kokava nad Rimavicou) musia zháňať takýchto brigádnikov po ďalekom okolí.

    Samozrejme, bez organizátorov takúto koncepciu uskutočniť nejde. Toto je návrh pre ľavicové subjekty a iné iniciatívy, pokúsiť sa v niektorých obciach, kde sú na to vhodné podmienky, ľudia, založiť vzorové družstvo, podnik, ktorý by mohol slúžiť ako príklad pre ostatné obce, regióny.
    Bola by to zároveň škola z politicko-organizátorskej praxe pre mladých ľavičiarov, získavanie skúseností, poznatkov a vplyvu vo svojom prostredí.

    Išlo by o vytváranie zázemia zdola, miestnych „sovietov“, získavanie vplyvu zdola.
    Ide o súčasť koncepcie samosprávneho socializmu.

    Je zrejmé, keďže by to bolo vytvárané na kapitalistickej báze, dochádzalo by aj k pokusom špekulantov obohatiť sa cez takúto formu. V Čechách neslávne dopadli kampeličky. Preto by bolo nutné premyslieť ochranu pred špekulantmi, napr. vytvárať z investujúcich občanov kontrolné komisie.

    Takáto činnosť by si vyžadovala ideové krytie, rozpracovanie koncepcie. Klub národohospodárov Slovenska zrejme má k dispozícii organizáciu a stanovy takýchto družstiev, prípadne ju vie rozpracovať. Mohla by sa zverejniť.

     
    Reply
    • 30. apríla 2020 at 13:29
      Permalink

      Pán Antal, čo takto upraviť tento príspevok do článku na DavDva?

       
      Reply
    • 30. apríla 2020 at 18:18
      Permalink

      Problematika návratu SR k potravinovej bezpečnosti je omnoho zložitejšia ako sa nám na prvý pohľad môže zdať.
      V prvom rade je potrebné rozbehnúť program komasácie,prijatý Pellegriniho vládou na návrh vtedajšej ministerky Matečnej.Ide o program,ktorý zabezpečí v nasledujúcich 30.rokoch sceľovanie extrémne rozdrobeného pozemkového fondu tak,aby sa zabezpečilo definitívne vysporiadanie vlastníctva k pôde.Je otázne,či v programe komasácie bude pokračovať aj táto vláda.Potom je dôležité vybojovať v rámci EÚ úplné odstránenie dotácií do poľnohospodárstva alebo zabezpečenie rovnakých dotácií pre každého člena EÚ.Prosto,zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v celej EÚ.Lebo dnes už jednoducho nie je pravdou,že napr.1kg bravčového mäsa v živom,nedokážeme u nás vyrobiť s rovnakými nákladmi ako napr.Francúzi alebo Nemci.Im totiž náklady na každé to kilo,ktoré vyvezú k nám vydotuje štát.Preto sa u nás už nechovajú ošípané ani hydina.Všetko dovážame!Faktom zostane aj to,že štáty na západ od bývalej „železnej opony,hospodária v neporovnateľne lepších pôdno-klimatických podmienkach ako má SR (vplyv mora).Pri hovädzom dobytku si zase treba uvedomiť,že krava-dojnica dosahuje najvyššiu dojivosť v 4-6.laktácii,teda po 6-8 rokoch života.Práve toľko trvá obnovenie stád dojníc.Ak budeme chcieť u nás navýšiť stavy hospodárskych zvierat,tak základnou podmienkou je zabezpečenie dostatočného objemu obilovín,hlavne pšenice a kukurice na výrobu kvalitných kŕmnych zmesí.Samostatnou kapitolou je obnova spracovateľského priemyslu,ktorý sme mali vybavený špičkovým technologickým zariadením,importovaným z kapitalistickej cudziny.
      Prosto,je treba vypracovať nejaký strategický plán za pomoci odborníkov v obore a ekonómov,následne ho zapracovať medzi priority vlády a za pomoci našich europoslancov a MZV túto stratégiu pretláčať v Bruseli.Či sa toto podarí,je vo hviezdach.Nad tým všetkým sa vznáša otázka ..“Kde na to všetko vziať?“

       
      Reply
  • 4. mája 2020 at 10:56
    Permalink

    Akože „kde na to vziať?“…táto vláda to neurobí a žiaľ, preto treba inú vládu: viacerí, napr. Staněk, Vitkovič, najnovšie M.Jurčo (má blogy i v Pravde) a ja dokazujeme, aké obrovské „purpurové rieky“ čiernych financií, daňových únikov a odvádzaných ziskov tečú popod naše nohy mimo štátneho rozpočtu a preč zo Slovenska.
    Len z colných a DPH úniko8,5 miliardy Eur ročne, z nezdaneného v obrate exportu 67 miliárd Eur ročne, atď. ALE K TOMU MUSÍTE MAŤ PRÍSTUP CEZ ZAKONODARNÚ MOC A CEZ VLÁDNU EXEKUTÍVU.
    Inak si môžete piati založiť vkladom 250 Eur družstvo a rozbehnúť poskytovanie služieb a výrobu či predaj tovarov, aby vás to uživilo. To je celé…

     
    Reply
    • 4. mája 2020 at 22:25
      Permalink

      p.Peter Zajac-Vanka !
      Na Extraplus.sk,je uverejnený rozhovor s ekonómom Marianom Vitkovičom.Keď si ho prečítate,budete musieť obviniť p.Vitkoviča tak ako ste obvinili aj mňa z toho,že sa pričinil a zvolenie Matoviča,lebo tak ako ja, ani on nechodí k voľbám.Inak sú názory p.Vitkoviča naozaj pozoruhodné a stojí za to,oboznámiť sa s nimi.

       
      Reply
      • 5. mája 2020 at 8:43
        Permalink

        Dubnik, „ja nepoznám Vitkoviča, kto je to Vitkovič?…“…AKÉ DELO EŠTE NAMIERITE NA MŇA V TEJ SVOJEJ ZASLEPENOSTI A NENÁVISTI? a čo vlastne chcete po mne?
        Zlé svedomie vám nedá, že ste nevolili a preto ste pomohli zvoliť Matoviča?
        Marián Vitkovič je perfektný, ale životným postojom je spoločenský nihilista, utiahol sa do ulity odkedy ho toľkí ľavičiari nedokázali zvoliť keď kandidoval za KSS a žije si mimo diania.
        Ale keď ozaj chcete, pozrite si https://www.youtube.com/watch?v=lgrsf4I64KU&list=PL3ksLlvEHPwFnOH0D1vH6II23X1wESHHx&index=12&t=0s Klub národohospodárov Slovenska 54 z 1.12.2019. Moja úcta – prepáčte čitatelia, že si tu vybavujeme osobné účty s ujom „dubnikom“…

         
        Reply
        • 5. mája 2020 at 9:15
          Permalink

          Vitkoviča osobne nepoznám, no mám z neho ten istý dojem ako z Chmelára, že je to človek s ktorým nie je reč. Ťažký solitér, vyžívajúci sa v pocite vlastného nedocenenia a (samo)vylúčenia.

          A všimol som si, že dosť podráždene reaguje na protiargumenty k jeho tvrdeniam, pri napr. odborných besedách.

          Je to škoda, lebo slovenská ľavica potrebuje každú hlavu – tu žiaľ zlá skladba osobnosti bráni zmysluplnej spolupráci.

           
          Reply
        • 5. mája 2020 at 11:10
          Permalink

          Nenávisť a zaslepenosť?Ale no tak p.Zajac-Vanka!Ja nedokážem nenávidieť ani ľudí,ktorí by si to zaslúžili a nieto ešte tých,ktorých ani nepoznám!K tomu,čo ste ešte napísal o p.Vitkovičovi…..škoda reči!

           
          Reply
          • 5. mája 2020 at 12:17
            Permalink

            pre poriadok: hovoríme o TOMTO článku čo sa objavil v ExtraPlus:
            https://www.extraplus.sk/clanok/slovensko-ovlada-pat-ludi …zhodou okolností práve tento článok je viac o politike ako o ekonomike…takže tu platí skôr to čo napísal Martin…napriek tomu má stálu pozvánku do relácií Klubu národohospodárov…
            Ale diskutujeme tu stále pod videom s témou OPUSTENÉ POĽNOHOSPODÁRSKE AREÁLY…v tom nič?!

             

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom