V novom tlačenom DAVe nájdete aj príspevok bývalého ministra a veľvyslanca

Prof. Juraj Hraško DrSc. (14. máj 1931, Točnica) je slovenský pedológ, politik, bývalý minister životného prostredia a bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Švajčiarsku

Čo robiť … Túto otázku počúvam periodicky už deväť desaťročí a úprimne sa priznám, že čím som starší, tým som bezradnejší, pretože situácia v ktorej som prežil moju mladosť a tvorivý vek bola prehľadnejšia a čitateľnejšia ako teraz. Som jeden zo starších občanov  predvojnovej generácie. Samozrejme, boli vždy falošní proroci, boli udavači, boli zlodeji, vrahovia, boli chudobní i bohatší, pracovitejší i menej usilovní. Spoločnosť bola však čitateľnejšia, vedelo sa, aspoň z väčšej časti, kto je kto. Ale správanie sa vekových skupín obyvateľstva bolo v podstate iné Mladí sme boli  aj vtedy nezbednejší, odvážnejší, veď sme nemali obavy čo stratiť, boli tu predsa rodičia, ktorí sa o svoje deti vždy v najhoršom postarali, aj keď s dospievaním museli rodičom pomáhať. Mládež bola vždy odvážnejšia, lebo bola menej zaťažená obavami o budúcnosť, dokonca o chlieb, alebo strechu nad hlavou. Tak je to v podstate aj teraz, hoci mladí z beťárstva  sa neorientujú len na nevinné akcie, ale na neviazané sexuálne správanie, alkoholizmus, drogy a pod. Pedagogovia stratili rešpekt, vymývanie mozgov mladej generácii, rafinovaná príprava na stratu slušnosti a ľudskosti Zatiaľ čo moja generácia sa snažila získať vedomosti, a využiť ich pre rozvoj slovenského ľudu, dnes mladá schopná a nadaná generácia odchádza do zahraničia, ale stále viac mladých sa snaží ziskať len titul PhD, načo stačia vedomosti ktoré si „nagooglia“, a potom pomocou  prisluhovania a podvodov sa etablovať do celoživotnej dobre platenej pozície, v ktorej úplne postačí znemožňovať kohokoľvek a čokoľvek, ktorý by im toto získané privilégium ohrozoval. (Prelistujte si, ako „výrazní a významní“ politici dozrievajú v názoroch ale vždy reprezentujú názory i záujmy tých, ktorí viac zaplatia.)

Tragédiou spoločnosti (aspoň slovenskej) je to, že sa na politickom poli nedá identifikovať čo je pravica, čo ľavica a čo stred, ako to vždy bývalo. So žartom hovorievam mojim priateľom, či by nebolo správnejšie hovoriť o strane miliardárov, strane milionárov, strane prisluhovačov a strane ožobráčených. Sýty hladnému neverí, hovorí starí slovenské porekadlo a je len otázkou času, kedy sa ľavicový bojovník ocitne v niektorej z hore uvedených skupín  (príklady tiahnu!).

…

Nestrácajte čas na vymýšľanie programov na úrovni slohových úloh, ktoré aj tak málokto číta., lebo program  je jasný – zaručiť mier, chlieb a osobnú bezpečnosť pre pracovitých slovenských ľudí. Pre jeho presadzovaniesi vyberte za kandidátov vážených, nekompromitovaných ľudí s pevnou chrbtovou kosťou, ktorí majú životné skúsenosti a patričné vedomosti.

Čítajte celý článok v publikovanej revue DAV DVA

---