Šestnásteho marca tohto roku nás čaká prvé kolo prezidentských volieb. Rozhodne sa tak o tom, ktorí dvaja kandidáti postúpia do finálového výberu. Pelotón na začiatku bol široký, mediálny mainstream však veľmi skoro po malom zaváhaní a akýchsi interných primárkach začal hrať na jedného kandidáta. Súčasné prezidentské voľby sú odrazom spoločnosti. Spoločnosť je polarizovaná akoby v dvoch zákopoch. Jedna strana tú druhu démonizuje, škandalizuje a nálepkuje. A čo je najpodstatnejšie, miera mediálnej manipulácie dosiahla dosiaľ nevídané rozmery. Raketový či geometrický nástup jednej kandidátky bol však ťažko za čiarou. Niektoré prieskumné agentúry prestali realitu popisovať a začali ju spoluvytvárať. Aj preto sme svedkami priam hviezdneho vzostupu jednej kandidátky s cieľom urobiť dojem, že o všetko je rozhodnuté a voliči iných kandidátov sú vlastne len štatisti. Nenechajme sa oklamať, nie je to tak . Nikto nemá vyhrané, všetko je otvorené a ak niekto robil účet bez hostinského, možno ešte bude veľmi prekvapený a sklamaný. Mediálny a politický mainstream hovorí o kultúrnych vojnách. Tradičné hodnoty, kresťanstvo či pozitívne vlastenectvo sú vydávané za dávno neaktuálne relikty, ktoré patria akurát tak do múzea. Miesto toho sa nám tu barnumskou reklamou ponúka akýsi slovenský klon prezidenta Macrona. Zároveň sa vytvára atmosféra, že každý, kto vyznáva tradičné hodnoty, je prívrženec extrémizmu, xenofób, zadubenec, prípadne ruský troll. Agresivita, kádrovanie a krágľovanie nepohodlných názorov nás mentálne vracia pred rok 1989. Zmenili sa len znamienka, ale chrlenie odsudkov nálepkovanie, zosmiešňovanie či škandalizovanie ľudí, ktorí sú nositeľmi nepohodlných názorov či hodnôt, je podobné ako v časoch minulých. Ostáva nám jediné – nenechať sa zastrašiť, ovplyvniť či znechutiť. Stále máme volebné právo a stále môžeme ovplyvňovať svoju budúcnosť. Médiá, ktoré už roky skutočnosť nepopisujú, ale ju spoluvytvárajú, pomaly, ale iste strácajú dôveryhodnosť. Už dávno nemajú monopol na pravdu. Preto v sobotu šestnásteho marca tohto roku poďme všetci k volebným urnám a rozhodnime sa podľa srdca a rozumu. Toto právo si za žiadnu cenu nedajme vziať.
Roman Michelko
Text vyšiel aj v SNN
