Ivan Stepanovič Konev — Sovietsky vojenský veliteľ, Maršal Sovietskeho zväzu, dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu.

… 21. august 2018. Socha Ivana Koneva, ktorá stojí na námestí interbrigády v pražskej Bubenči, dostáva nové informačné dosky – radnica Prahy 6 odhaľuje zrekonštruovaný pamätník 50 rokov od mediálne rétoricky omieľanej „ invázie “ vojsk Varšavskej zmluvy, na ktorej sa Konev nepriamo podieľal. .Vojská maršala Koneva sa však zúčastnili záverečnej fázy oslobodenie Prahy v roku 1945 a na to poukazuje prvá skupina ľudí nespokojných s úpravami sochy. Radnica podľa nich priamo pred ich očami bezohľadne prepisuje históriu. Tragédia českého národa sa práve začína … Likvidáciou sochy sa Česko priblížilo i o kus k likvidácii vlastnej kultúry.

inkriminované tabule

Pražská socha maršala Koneva bola niekoľkokrát do incidentu s informačnými doskami terčom dehonestácie. Predposledným klincom do rakvy boli tabuľky pri žulovom podstavci sochy Ivana Koneva v českom, ruskom a anglickom jazyku. Dozvedáme sa, že Konev velil sovietskej intervencii v Maďarsku v roku 1956, ktorá krvavo potlačila tunajšie povstanie a stála tisícky životov, a bol pri fyzickom rozdelení Berlína neľudským múrom o päť rokov neskôr. Maršál Konev je vraj takisto nepriamo spojený s intervenciou v Československu , ktorá začala rovných 50 rokov pred odhalením vysvetľujúcich tabuliek – do krajiny prišiel na jar 1968, aby sa stretol s novozvoleným prezidentom Ludvikom Svobodom, zatiaľ čo niektorí členovia jeho delegácie začali mapovať terén pre prípadnú inváziu.

Odhalenie informačných tabulí sprevádzali protesty , kde sa stretli prívrženci ľavicových myšlienok a ich zarytých pravicových odporcov. K incidentu prepisovania histórie sa radnica Prahy 6 ostro vyhradila, že texty sú schválené Vojenským historickým ústavom i Akadémiou vied. Protestu sa zúčastnila i predsedkyňa pražskej organizácie KSČM Marta Semelová: „Podle jiných historiků to pravda není. Doplňkové tabulky na pomník osvoboditelům – Rudé armádě, Koněvovi – kteří osvobodili Prahu a z velké strany osvobodili Českou republiku, opravdu nepatří.“ Druhá strana však oponovala transparentmi: „Má na rukách krev, odstraňte ho“ alebo „Koněv = komunistická lež“.

Je prakticky nemožné poprieť to kladné, čím sa Konev zapísal do dejín našich krajín. Pod jeho velením sa uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia, ktorá umožnila oslobodzovanie Československa. 6.októbra 1944 vstúpila Červená armáda a 1.Československý armádny zbor na územie Slovenska.

foto: Česko-slovenskí vojaci oslavujúci vstup na oslobodené Slovenské územie, 6. októbra 1944.

Pohľad do histórie (1) – ROK 1945

Konev pri príjazde do oslobodenej Prahy, v roku 1945.

Celonárodné povstanie v protektoráte Čechy a Morava bolo pripravované českým antifašistickým hnutím už od začiatku roka 1945. Avšak ešte v máji 1945 sa v protektoráte nachádza miliónová Schörnerova armáda a jej rozkaz znie jasne – udržať sa čo najdlhšie a z hlavného mesta urobiť nedobytnú pevnosť. 4.mája ruší protektorátna vláda nariadenie, týkajúce sa dvojjazyčného úradovania, dvojjazyčných nápisov a zákazu vyvesovania československých vlajok. To pôsobí na obyvateľstvo Prahy ako rozbuška. Nemecké cedule sa strhávajú, vyvesujú sa československé vlajky a v meste vládne nadšenie. Ale policajná jednotka, ktorá mala prevziať rozhlas do vlastných rúk narazila na odpor nemeckých vojakov. Tí strieľajú do civilistov mávajúcich československými vlajkami. Nielen rozhlas volá o pomoc a túto výzvu vypočujú ozbrojení i neozbrojení pražania. Stále hrozí útok masívnej nemeckej armády a tak ľudia v noci z 5. na 6. mája 1945 stavajú asi dve tisícky barikád. K dispozícii majú pušky, ľahké guľomety, granáty. S ťažkou technikou prichádzajú na pomoc vlasovci – nemecké jednotky zostavené zo zajatých Rusov, ktorí nenávidia nacistov rovnako ako boľševikov. 6. mája bombardujú Prahu nemecké lietadlá, na niekoľkých miestach dochádza k masakrom bezbranných civilistov vrátane detí. To sa už zapájajú do povstania ale aj členovia protektorátneho vojska, ktorí dodávajú povstalcom muníciu a zbrane. 7. mája sa stupňujú boje o staromestskú radnicu. Nemci už vedia, že od 23.01 hod 8.mája 1945 nadobúda platnosť ich bezpodmienečná kapitulácia. Maršal Ferdinand Schörner sa chce dostať s vojakmi do amerického zajatia a k tomu potrebuje voľný priechod cez Prahu. Preto zavčas rána 8. mája začína mohutný útok na mesto za použitia tankov a pechoty. Boje sú pozastavené až v neskorších poobedných hodinách a jednotky Wehrmachtu môžu prejsť. Lenže Waffen-SS kapituláciu odmieta a ďalej masakruje civilistov. 9.mája v skorých ranných hodinách prichádzajú do mesta jednotky 1.ukrajinského frontu maršála Koneva a nimi sú ulice čistené od fanatických nemeckých ostreľovačov. Odpor posledných jednotiek fanatických esesákov tak zlomil až príchod Červenej armády a definitívne oslobodenie Prahy prišlo 9. mája 1945.

Zhrnutie: Je pravda, že povstanie v Prahe vypuklo dávno pred tým, než sa sovietske vojská z Nemecka dali na pochod. Je pravda, že povstanie v Prahe zachránili príslušníci Ruskej oslobodzovacej armády (ROA) tzv. Vlasovovci. Ale je tiež pravda, že na území Čiech bola posledná mohutná skupina nacistických vojsk – skupina armád Stred. Nemeckí velitelia mali v tom čase k dispozícii skoro milión mužov v zbrani, obrovské množstvo diel a tankov. Keby nemali informácie o postupe Konevovej armády, kľudne by Prahu mohli zrovnať so zemou. Počty mŕtvych by sa rátali na desiatky tisíc. Konev vstúpil už do prakticky slobodného mesta, ktoré náhlivo opustili tak nacisti, ako aj Vlasovovci. Bojovalo sa už len v ojedinelých prípadoch. Faktom zostáva, že práve postup sovietskych vojsk bol tou pravou príčinou ústupu. Nemci vedeli, že od Sovietov žiadnu milosť čakať nemôžu a ponáhľali sa ozlomkrky do amerického zajatia. Tiež je z dnešného pohľadu mimoriadne príznačné, že posledné boje pri Prahe viedli jeho vojská s tankovou divíziou SS Das Reich. Áno, je to presne tá divízia, ktorej znak Wolfsangel (Vlčí hák) mala ako logo Sociálno nacionalistická strana Ukrajiny, rovnako ho používa ako súčasť loga aj známy neonacistický prápor Azov na Ukrajine. Tieto útvary a organizácie podporujú a schvaľujú rovnakí ľudia, ako sú tí, čo bojujú proti Konevovi.

Deti z Osvienčimu oslobodené pod velením maršala Koneva.

Pohľad do histórie (2) – ROK 1956

Maďarsko, 1956


„Bezdôvodné vzdávanie sa pozícií v akejkoľvek hre je znakom slabosti alebo hlúposti.“ /Nikolaj Starikov/

… môžeme povedať, že všetko začalo 15. májom 1955. V marci 1955 bola na príkaz Chruščova nečakane pozvaná do Moskvy rakúska delegácia na prípravu medzištátnej dohody, ktorá mala obnoviť nezávislosť a plnú suverenitu Rakúska. Tento dokument podpísaný vo Viedni nadobudol platnosť 27. júla 1955. Podľa dosiahnutých dohôd mali vojská všetkých víťazných krajín v priebehu krátkych deväťdesiatych dní opustiť Rakúsko. 19.októbra 1955 bol ukončený odsun sovietskych vojsk z Rakúska. Správa G.K.Žukova v ÚV KSSS o odsune sovietskych vojsk z Rakúska zo 6.júna 1955 //AP RF.F.3. Op: 64 D.21 LI. 11-14// vraví o celkovom stave v sovietskych vojskách rozmiestnených na území Rakúska a to o počte 38 803 vojakoch a 2 671 robotníkov a úradníkov. Chruščovova zradná politika! Za peknými slovami o stiahnutí všetkých vojsk sa totiž skrývala podstata: Pre ZSSR bolo neporovnateľne dôležitejšie zostať v centre Európy, ako pre kohokoľvek iného! S vojskom v Rakúsku mali Sovieti obrovskú páku a možnosť vplyvu na európsku politiku.


Stiahnutie sovietskych vojsk z Rakúska spôsobilo veľkú škodu geopolitickým záujmom ZSSR a výrazne zmenilo pozície v ich neprospech v rovnováhe síl v Strednej Európe. Tým, že sa rakúsko-maďarská hranica stala priehľadnou, umožnila tak západným tajným službám začať pracovať v Maďarsku. Výsledkom bol ozbrojený konflikt, ktorý sa v tejto krajine odohral na jeseň roku 1956 a na potlačenie ktorého bol ZSSR nútený použiť armádu.


Tu dávam do pozornosti: V roku 1955 Sovieti odišli z Rakúska a v roku 1956 už ich takmer hnali aj z Maďarska! Reakčné sily tak nanovo dostali zelenú! Keďže rakúsko-maďarská hranica sa stala priezračnou, do Maďarska sa cez ňu vrátili bývalí fašisti Miklosa Horthyho, ktorí v tom čase začali pracovať pre tajné služby USA a Veľkej Británie.


Udalosti v Maďarsku nadobudli obludné rozmery plné dezinformácií, ktoré dávali do popredia západné médiá. Neboli to totiž „pokojné demonštrácie“! Ozbrojení militanti, ktorí len 11 rokov predtým bojovali v druhej svetovej vojne doslova lynčovali komunistov a pracovníkov maďarských špeciálnych služieb v uliciach Budapešti. Rozmach „pokojných demonštrácií“ v Maďarsku v roku 1956 a ich scenár možno porovnať s udalosťami v Sýrii. Tam sa tiež začali demonštrácie, ale potom sa u „demonštrantov“ nevedno odkiaľ vzali snajperské pušky, granátomety a guľomety. Na stranu rebelov prešli niektoré časti oficiálnej maďarskej armády. Rozmach bojov, v ktorých vojaci Ruska bránili svoje geopolitické záujmy a nasadzovali vlastné životy, podčiarkuje nasledujúci fakt: “ … Tisícom (presné číslo ešte ani dnes nie je známe) sovietskych vojakov boli udelené rády a medaily, 26 z nich dostalo titul Hrdinu Sovietskeho zväzu, 14 z nich – posmrtne. Osobitným, no otvoreným Vyhlásením Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 1.decembra 1956 bol titul Hrdinu Sovietskeho zväzu (štvornásobný) udelený maršalovi Žukovovi. V priebehu dvanástich dní aktívnych bojov sovietska armáda počas vyčíňania „pokojných a neozbrojených demonštrantov“ stratila 705 mužov, z ktorých 22 zostalo nezvestných.

Pohľad do histórie (3) – ROK 1968

Január 1968: Americká armáda, ktorá už roky plieni Vietnam, sa dostáva do defenzívy po tom, čo vietnamskí komunisti začali s ofenzívou Tet. Americký generál Westermorelanf žiada totálne zničenie Vietnamu, prenesenie vojny do Kambodže a Laosu a použitie jadrových zbraní.
Február 1968: Americká armáda kompletne zničila 35-tisícové mestečko Ben-Tre, tisíce ľudí zhoria zaživa po použití napalmu, strašnou smrťou umierajú ženy a deti. Predstaviteľ americkej armáda prednesie pamätnú vetu: „Jediný spôsob ako zachrániť Ben-Tre pred komunistami je zničiť ho.“
Marec 1968: Vo vietnamskej dedinke My Lai bol spáchaný jeden z najobludnejších vojnových zločinov americkej armády – povraždených bolo 500 neozbrojených detí a žien, ďalšie ženy a deti boli surovo znásilnené a znetvorené. Američania nevinné obete mučili a zohavovali.
Apríl 1968: Rasizmus v americkej spoločnosti dosiahol nový vrchol – zavraždený bol Martin Luther King, afroamerický líder, ktorý bojoval za rovnosť a odmietal kapitalizmus a vojnu. V ten istý mesiace nemecké médiá Axel Springier rozpútajú agresívnu kampaň proti lídrovi študentského hnutia Rudi Dutschkemu, ktorého noviny žiadajú zlynčovať. Na výzvu zareaguje pomätenec v Berlíne, ktorý Dutschkeho postrelí pred lekárňou, kde Dutschke nakupuje lieky pre svoje deti. Dutschke našťastie prežil, ale už nikdy sa zo svojich zranení nepozviecha.
Máj 1968: Vo Francúzsku naplno prepukla študentská revolúcia, mladí ľudia zaplavili ulice a bojujú proti vláde, proti vojne vo Vietname, ako aj proti kapitalizmu. Francúzsko sa ocitá na pokraji občianskej vojny a dôjde k brutálnym zásahom polície a armády. Študentské rebélie sú krvavo potlačené.
Jún 1968: V Paríži, západnom Berlíne a Ríme vrie študentské hnutie proti vojne, ktoré zachváti celú západnú Európu. V USA mladí ľudia demonštrujú prakticky každý deň a volajú známy pokrik na prezidenta Johnsona: „koľko detí si dnes zavraždil?!“
August 1968: Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Reakcia západných vlád je vlažná a už o niekoľko týždňov Washington a Bonn ponúkne Moskve nové obchodné dohody a pôžičky.
Americká vojna vo Vietname ďalej pokračuje a denne sú masakrované tisíce ľudí. Po celej Európe prebiehajú brutálne zákroky proti študentom, obzvlášť kruté zásahy s desiatkami mŕtvych sa odohrajú v Mexiku, brutálne strety s políciou sú hlásené aj z Japonska.
V americkej vojne vo Vietname zomrie približne dva milióny ľudí, z toho okolo stotisíc detí.
Toľko k roku 1968 a mierumilovných dobrotivých Američanoch a západných mocnostiach.
ĽUBOŠ BLAHA

Hlboká poklona tým, čo nás pred 51 rokmi zachránili pred zverstvami kapitalizmu. Rodiny pracujúcich Vám ďakujú!

SKOR NEŽ VÁS ZAČNÚ KLAMAŤ O AUGUSTE 1968: Rok 1968 a rok 1989 – rovnaké znaky, rovnaké „hodnoty“, rovnakí protagonisti vyrobení kapitalistickým západom na zdevastovanie krajiny vo všetkých sférach. Rok 1968 nebol pokusom o odstránenie chýb, ktoré tu vzhľadom na historickú krátkosť existencie socializmu v porovnaní s dobou existencie predchádzajúcich systémov zákonite boli, ale neúspešným pokusom o zneužitie týchto chýb na odstránenie socializmu.

Pohľad na súčasnosť – ROK 2019REVOLUČNÝ HLAS ČESKÝCH PATRIOTOV

Exemplárnym príkladom liberálneho fašizmu je prax extrémizmu v podobe zakrytia sochy maršála Koneva na príkaz vedenia Prahy 6, konkrétne Ondřeja Kolářa z TOP 09. Celý incident sa začal, keď liberálni fašisti popísali sochu slovami: “Ne krvavému maršálovi!” Zrejme sa inšpirovali našou slovenskou dvojicou vandalov, ktorých nebudeme menovať. Sochu očistili aktivisti, ktorí boli automaticky označení „slušnými médiami“ (český Deník N) ako ruskí trollovia.
Kollář následne autoritatívne prehlásil:
„Když nám dojde trpělivost, socha Koněva skončí klidně ve sběru.
Plátno strhol český aktivista Jiří Černohorský a zanechal jasné posolstvo:
Kto by vás oslobodil? Nacisti? Keby nebolo Červenej armády, tak tu k*rva nikto z vás nie je!

Používateľ KSČM Praha Protest u pomníku maršála Koněva

V Českej republike ste mohli nedávno po dlhej dobe vidieť skutočný revolučný DAV, ktorý sa postavil proti prepisovanie histórie a slniečarskemu fanatikovi, starostovi Prahy 6, ktorý iniciuje cenzurovanie histórie.

Natália Ivanovna Konevová

Otevřený dopis – OMLUVA – dceři I. S. Koněva – Natálii Ivanovně Koněvové

Velevážená paní Natálie Ivanovno Koněvová,

     velice prosím, přečtěte si tento můj dopis, a hned na začátku přijměte moji nejuctivější a nejupřímnější OMLUVU Vám a celé Vaší ctěné a vážené rodině v souvislosti s hanebnými událostmi kolem památky Vašeho otce Ivana Stěpanoviče KONĚVA – vynikajícího vojevůdce sovětské Rudé armády, maršála Sovětského svazu, osvoboditele německého nacistického koncentračního tábora Osvětim a také OSVOBODITELE našeho, tedy OSVOBODITELE Československa a jeho hlavního města Prahy, několikanásobného HRDINY SSSR a ČSSR.

     Památku Vašeho otce znázorněnou a vyjádřenou bezbrannou sochou zneuctil a pošpinil „člověk“ – starosta Prahy 6 Ondřej Kolář zbabělým, zavrženíhodným, zákeřným, hrubým a naprosto nepřijatelným způsobem. Právě stejně arogantní lidé jako on se i v nedávné, tragické minulosti považovali za nadlidi. Ondřej Kolář je (nebojím se to tak přesně pojmenovat) fašista! Svým podlým a zbabělým jednáním, a dokonce z titulu funkce starosty Prahy 6, veřejně dokázal a dokazuje, kdo a co ve skutečnosti je, na které straně stojí, ale také, na které straně by stál v době druhé světové války.

Znovu ZDŮRAZŇUJI a UPOZORŇUJI – starosta Prahy 6 Ondřej Kolář je FAŠISTA!          To je pravá podstata a skutečné odhalení celého jeho konání! Kolář (jakož i mnozí jiní) je potomek poražených fašistů, či jejich kolaborantů, udavačů gestapa, přisluhovačů tehdejšího nacistického německého režimu, kteří udáváním svých spoluobčanů německým úřadům posílali své vlastní sousedy, vlastní občany na smrt do koncentračních táborů nebo rovnou na popraviště.

Ačkoliv byla tato fašistická „lidská zvěř“ a sebranka drtivě poražená Rudou armádou Sovětského svazu a jeho tehdejšími spojenci, bohužel, přesto mnozí tito fašističtí „nadlidé“ byli zachráněni, celá desetiletí se skrývali a přežili s novou identitou za pomoci Spojených států různě po celém světě (zejména v Jižní Americe, Střední Americe, ale také v Kanadě, v Austrálii, v USA, v západním Německu, v Rakousku a jinde). Potomci kolaborantů a udavačů přežili i v Československu a čekali na svoji příležitost. Nečekali ale rozhodně se založenýma rukama. Podněcovali protistátní podvratnou činnost proti socialistické společnosti, proti Sovětskému svazu, formou nejrůznějších štvavých vysílaček (Svobodná Evropa, Hlas Ameriky, Rádio Vatikán…), šířili protistátní, protisocialistické tiskoviny, letáky, samizdaty, sdružovali se v různých intelektuálních sdruženích a skupinách, různí ti disidenti, Charta 77… Podle instrukcí a pokynů a za peníze těch, kterým sloužili (tedy USA a Západu), organizovali, připravovali a prováděli v socialistických zemích nepokoje, vnitřní rozvraty, pokoušeli se pod nejrůznějšími záminkami (demokratizace společnosti, svoboda slova, socialismus s lidskou tváří atd.) vyvolat a uskutečnit státní převraty. Tak tomu bylo i v roce 1956 v Maďarsku, tak tomu bylo i v srpnu 1968 v Československu, tak tomu bylo i v roce 1980 v Polsku. Naštěstí tehdy se jim to ještě díky vojenské síle Varšavské smlouvy a politické jednotě nepodařilo.

     Jejich příležitost nastala až příchodem zrádce a zaprodance Michaila Gorbačova k moci v SSSR, dále pak zradou vrcholných přestavitelů státní moci socialistických států, následně rozpadem (1989) východního bloku socialistických států, zánikem (1991) Varšavské smlouvy, rozpadem (1991) SSSR.

     Nastolením nového společenského řádu v Československu po zinscenovaném státním převratu v listopadu 1989, rozpadu socialistického Československa na dvě tak zvané republiky – České a Slovenské, ale ve skutečnosti jen dvě kolonie Německa, kolonie Evropské unie, kolonie USA, se moci v obou tak nově vzniklých koloniích uchopili lidé (právě ti potomci fašistů, kolaborantů, udavačů, zrádců a zaprodanců Západu a USA), kteří nás zavlekli a vlečou po cestě fašizace společnosti a chorobné nenávisti k Rusku, k ruskému národu, ke všemu ruskému! Nikdy totiž tato fašistická lidská verbež, svoloč nezapomene na svoji zaslouženou obrovskou porážku, na to obrovské ponížení, na překažení jejich plánů, které jim v tak drtivé míře udělil Sovětský svaz, sovětský lid, Rusové, Rusko, sovětští, ruští vojáci a jejich velitelé, maršálové!

     Protože jsou ve své podstatě fašisté zbabělci a zákeřní pokrytci, dávají svoje nesmíření se s porážkou ve druhé světové válce a svoji chorobnou nenávist k Rusku najevo odstraňováním, ničením a hanobením bezbranných soch a památníků sovětským vojákům – vojákům Rudé armády a to po celé Evropě. Děje se tomu tak ve všech pobaltských státech, je tomu tak na Ukrajině, v Polsku, v Rumunsku, v Bulharsku. Bohužel s obrovskou bolestí ve svém srdci a bezměrnou hanbou musím konstatovat a přiznat, že i česká (zrovna tak ale i slovenská) politika a celá společnost se fašizuje. Západní „civilizace“ ve vleku diktátu USA falšuje a přepisuje dějiny, ve školách se učí podle zfalšovaných, přepsaných učebnic dějepisu. Ve vládě, na soudech, v úřadech, ve vedení bezpečnostních složek, na ministerstvech školství, ale i kultury, jakož i na radnicích měst jsou již fašisté, či lidé fašismus podporující. Učebnicovým příkladem a jasným důkazem toho všeho je právě i podlé, arogantní jednání fašisty – starosty Prahy 6 Ondřeje Koláře. Ale Kolář rozhodně není sám, stejný je primátor Prahy Hřib, ministr Petříček, Kalousek, Němcová, Schwarnzerberg, Štětina, vysloužilý generál Pavel, učitelé, umělci… Fašismus je na vzestupu.

     Tím více musím napsat a přiznat, jak neskutečně mnoho, upřímně a z celého svého srdce, z celého přesvědčení si vážím a cením zásluh, statečnosti, obětavosti, vojenského umu a velitelské geniality Vašeho otce a maršála VÍTĚZE NAD FAŠISMEM Ivana Stěpanoviče Koněva. Kdyby maršál Rudé armády KONĚV, kdyby Sovětský svaz, nás neosvobodili od německé genocidy, nikdo z nás Čechů, Slováků by dnes nežil. Nikdo! Kéž by i v té dnešní době se našli takoví stateční, nesmiřitelní, čestní bojovníci proti ZLU jako byl Váš otec!

     Vrátím se na začátek, na úvod… znovu… moje svědomí, čest, hrdost, vděk za osvobození, obdiv k Vašemu otci mi přirozeně říká, abych se co nejuctivěji a nejupřímněji Vám a celé Vaší ctěné rodině omluvil za hanobení památky Vašeho otce, kterého se dopustil a dopouští starosta Prahy 6 – fašista Kolář, část politického spektra, primitivní vandalové a ta část české společnosti, která je tak chorobně nenávistně naladěná proti Rusku, proti tehdejšímu Sovětskému svazu, proti všemu ruskému. Rád bych věřil, chci věřit tomu, že spolu se mnou se Vám všem chce omluvit i ta část české společnosti, která to vnímá a cítí úplně stejně jako já. A věřím tomu, že nás je stále převážná většina. Dovoluji si tedy OMLUVIT SE VÁM nejen za sebe, ale i za tuto českou většinu. Prosím, přijměte naši upřímnou omluvu. Jsme na Vaší straně a navždy s Vámi.

Děkuji

Mgr. Petr Michalů, Sankt-Petěrburg, 9. září 2019

AKTUÁLNE DIANIE! Michal Schultz, obyvateľ mesta 120 km od Prahy, sa prikoval k pamätníku maršala Koneva v Prahe na protest proti jeho dehonestácii a odstráneniu.

Ivan Konev oslobodil od okupácie nemeckými nacistami veľkú časť východnej Európy, priamo sa podieľal na karpatsko-dukelskej operácii v roku 1944, na oslobodení koncentračného tábora Osvienčim a na dobytí Berlína v roku 1945. NEZABÚDAME! SLOVENSKÉ SRDCE JE NA STRANE ČESKÝCH PATRIOTOV!

RUSKU

nie iba jeden verš spísaný
o ríši tiahlej po obzor
z kníh, čo fantázia vyčarí
lež – predzvesť našich osudov
smer, by sa Zlo viac nevzbudilo
v pamäti Nevského posolstvo
a jak meč živlov všetkých dní
vekmi sa v ostrí nemení

hľa, môj svet sváru bez slobody
už vášňou hruď v ňom nedýcha
ľudstvo si navlieklo okovy
v otroctve žije bez cieľa
korupcia-mamon-barbari
toleruje mocných rozmary
nie však TY … hlavu neskláňaš
pohľad Ti spaľuje hrdý jas

z nádeje rozbitej po skalách
chcem pozliepať si nové sny
zas biť sa s víchrom, odkrývať klam
v biednom bytí duch zhynul by …
hlín všedných niesol by prekliatie
čo pravde berú dych v podstate
vetrom plieska úderu hrom
v búrke si nájde každý strom!

SVS, september 2016, zbierka – Súmrak

Ivan Konev s Ludvikom Svobodom

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


2 thoughts on “Soňa Valovičová: V mene historickej pravdy!

  • 17. septembra 2019 at 20:58
    Permalink

    KRÁSNE!!!
    Sonka, Petr Michalů, Michal Schultz, KRÁSNE!!! STATOČNÉ SRDCIA!!! VĎAKA!

    Desať právd tu stojí
    v rovnakom závoji.
    Ktorá je tá pravá?
    Rozum dlho váha,
    srdce ti napovie,
    SRDCE to dobre vie.

    „Marec 1968: Vo vietnamskej dedinke My Lai bol spáchaný jeden z najobludnejších vojnových zločinov americkej armády – povraždených bolo 500 neozbrojených detí a žien, ďalšie ženy a deti boli surovo znásilnené a znetvorené. Američania nevinné obete mučili a zohavovali.“
    HMMMM, keď toto niekoho neosloví…

    Reply
  • 18. septembra 2019 at 11:38
    Permalink

    Tvrdeniu o oslobodení Prahy Vlasovcami, by stálo za preskúmanie. Ja som si vypočul reláciu s priamym účastníkom Pražského povstania, ktorý povedal, že pokiaľ išlo o Vlasovcov a ich prechod cez Prahu, tak jedna skupina cca 20-30 príslušníkov prišla, nechala sa nakŕmiť, vzala muníciu (náboje) a odišla a druhá skupina cca 6-10 príslušníkov, prišla na bicykloch, vzala tiež náboje a odišla. A prečo teda dnešní obhajcovia akéhosi samooslobodenia Prahy povstalcami, zúfalo vysielali naliehavú prosbu o pomoc drahej sovietskej armáde, na záchranu Prahy?“

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: