ASTANA – Prezident Kasym-Žomart Tokajev na zasadnutí Národného kurultaja (kongresu) v Kyzylorde 20. januára predstavil prebiehajúce politické reformy Kazachstanu, priority zahraničnej politiky a agendu digitálnej transformácie. Zároveň zdôraznil potrebu národnej jednoty v podmienkach globálnej neistoty, informuje kazašské vydanie The Astana Times.
Ústavná reforma a referendum
Tokajev uviedol, že reformy spustené v roku 2022 spolu s pripravovanými iniciatívami, ktoré budú predložené na celoštátne referendum, znamenajú prechod od ústavného modelu z roku 1995 k zásadne novému systému. Zdôraznil, že verejná podpora týchto zmien povedie k obnove politického systému Kazachstanu a posilní jeho dlhodobú stabilitu.
Podľa Tokajeva navrhované reformy zahŕňajú prechod na jednokomorový parlament s názvom Kuryltaj, zriadenie tzv. “Halyq kenesi” (rady ľudu) a vytvorenie funkcie viceprezidenta, uviedla Akorda.
Halyq kenesi (Rada ľudu)
Tokajev uviedol, že Rada ľudu prevezme kľúčové funkcie Zhromaždenia ľudu Kazachstanu v oblasti medzietnickej a medzináboženskej harmónie. Zároveň sa zameria na vypracovanie návrhov na zlepšenie vnútornej politiky a na presadzovanie a vysvetľovanie otázok súvisiacich so štátnou ideológiou. Bude jej priznané právo zákonodarnej iniciatívy. Rada ľudu bude takisto zodpovedná za organizáciu Kongresu lídrov svetových a tradičných náboženstiev.
Predanie prezidentskej moci a funkcia viceprezidenta
Tokajev zdôraznil potrebu jasne upraviť predanie prezidentskej moci v Ústave. Uviedol, že v prípade predčasného ukončenia mandátu prezidenta musia byť prezidentské voľby vyhlásené do dvoch mesiacov, čím sa zabezpečí, že každý prezident sa ujme funkcie výlučne prostredníctvom volieb. Tento princíp označil za zásadný a nevyjednateľný.
V rámci reforiem Tokajev navrhol zriadiť funkciu viceprezidenta, ktorého by určoval prezident so súhlasom parlamentu. Viceprezident by zastupoval Kazachstan na medzinárodnej úrovni, spolupracoval s parlamentom, komunikoval s domácimi a zahraničnými organizáciami a plnil ďalšie úlohy, ktoré mu zverí prezident. Tieto právomoci by mali byť výslovne zakotvené v Ústave.
Tokajev podčiarkol, že navrhované ústavné zmeny neoslabia prezidentskú moc, ale naopak prispejú k jasnejšiemu vymedzeniu systému riadenia a k stabilizácii štátneho zriadenia. Kazachstan sa podľa neho bude naďalej rozvíjať ako prezidentská republika.
Reformy zároveň počítajú so zrušením niektorých administratívnych štruktúr podporujúcich súčasný parlament, ako aj s abolíciou funkcie štátneho poradcu, a s reformou Prezidentskej administratívy tak, aby lepšie zodpovedala praktickým potrebám.
Hospodárska integrácia a národné záujmy
V oblasti hospodárskej politiky Tokajev uviedol, že Kazachstan podporuje hospodársku integráciu, no bude dôsledne brániť svoje národné záujmy, najmä v podmienkach rastúceho globálneho napätia. Ako tohtoročný predseda Euroázijskej hospodárskej únie (EAEU) bude Kazachstan klásť dôraz na odstraňovanie obchodných bariér, boj proti neopodstatnenému protekcionizmu a rozširovanie využívania umelej inteligencie s cieľom zvýšiť efektívnosť integrácie.
Vyjadril tiež znepokojenie nad tlakom na kazašský sektor spracovania poľnohospodárskych produktov zo strany dotovaných dovozov v rámci EAEU. Označil to za otázku potravinovej bezpečnosti a vyzval vládu, aby konala rozhodnejšie pri ochrane domácich výrobcov.
Zahraničná politika v meniacom sa svete
Tokajev poukázal na to, že medzinárodné vzťahy prechádzajú hlbokými zmenami, ktoré sa prejavujú poklesom dôvery, oslabovaním medzinárodného práva a rastúcou globálnou militarizáciou. V tomto kontexte musí podľa neho zahraničná politika Kazachstanu zostať vyvážená a zameraná na ochranu národných záujmov.
Zdôraznil, že diplomatické rozhodnutia majú dlhodobé dôsledky a musia sa prijímať profesionálne a obozretne. Diplomacia by podľa neho mala slúžiť ako nástroj kompromisu, nie konfrontácie.
Digitalizácia a umelá inteligencia
Prezident Tokajev zdôraznil, že digitalizácia a umelá inteligencia zásadne menia globálnu realitu, znižujú význam veľkosti populácie a zvýhodňujú krajiny, ktoré sa dokážu rýchlo a strategicky prispôsobiť. Uviedol, že Kazachstan si zvolil cestu zrýchlenej digitalizácie a zavádzania umelej inteligencie vo všetkých sektoroch.
Zároveň upozornil, že samotné technológie nedokážu vyriešiť problémy slabého riadenia. Podľa neho si účinná digitálna transformácia vyžaduje zefektívnené riadiace procesy, zlepšenie organizačnej kultúry a moderné manažérske postupy vo verejnej správe.
Zdôraznil aj potrebu silnej infraštruktúrnej základne pre budúcu digitálnu a energeticky náročnú ekonomiku, vrátane včasného vyčlenenia zón pre vysokokapacitné dátové centrá so spoľahlivým napájaním, chladením a bezpečnostnými systémami.
Text do DAV DVA zaslali predstavitelia Kazachstanu na Slovensku v rámci internacionálnej kultúrnej spolupráce
