Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Zlaté zuby sa nám smejú a my máme prázdne misky.
Biele si nás nevšímajú, bo zlatým robia zisky.
Zlatým už od pojedania praskli kúsacie disky.
Len sedia si, planétu vlastnia a popíjajú whisky.
Jak je možné, že pár ľudí vlastní súčet ľudstva majetku?
Nie sme všetci z jedného tvora, celý svet nepatrí nám?
Oni tlstnú, my tu mrieme, niečo nie je v poriadku,
keď niekto len drel celý život, no na dlažbe skape sám.
Bezdomovci, tretí svet, veru, ľudí mnoho.
Sú bez slova ako tiene, zbytočnosť je vysoká.
Áno, tento pohľad na nich vyznie veľmi stroho.
Podskupín viac je a priepasť čoraz viac je široká.
Veď aj biele zuby, trieda stredná, čoraz viac len vydáva
z vydretého, sťa almužien, jak trieda sa zmazáva.
Takže len dve triedy vlastne na Zemi sa nachádzajú.
Zlaté zuby a ostatné zuby, čo do priepasti padajú.
Na kopci si palác stojí, bohovia v ňom hodujú.
Pod ním priepasť a v nej ostatní o živobytie bojujú.
Boli hore, už sú dole, budúcnosť vyslovená,
že skaza ľudstva, bez desaťtisíc, bola dávno vytvorená.
Ostatní na desaťtisíc drú sa jak tí otroci,
nevedia, či sa dožijú nasledujúcej polnoci.
Či bez domova, či z ruky do úst, no byť večne okrádaný,
zháňaš, kradneš, a či makáš, tvoj kotlík stále deravý
jest, bo veľké tlamy bohatých z misky potajme ujedali
stále viac, aj svet ti vzali, do kotlíka diery vyvŕtali.
Čo s tým robiť, keď krivda je dogmou v ľuďoch vrodenou?
Keď tí mocní a bohatí majú aj „mocných“ v hrsti?
Asi táto pravda „svätá“ je už ľudstvu súdená.
Tento systém večný bude, komu je to proti srsti?
Mnohým, ale spoločnosť je pozlátkou ozdobená.
Chvália dogmu a hania tých, čo majú toho dosti.
Priepasť rastie, kraje miznú.
Vyvolení tam nikdy nespadnú.
Ľudstvo vďaka hrabivosti si chystá veľkú tryznu.
Vyvoleným je to jedno, tí tu navždy zostanú.
Zlaté zuby sa nám smejú a my sme jedna skupina.
Či chudobný, a či otrok, skrátka jedna rodina.
Priepasť nás vezme, je to jedno, už nikam neutečieme
a všetkých pánov Zemegule zo sebou tam stiahneme.