Na hore z mŕtvol stojí krásny dom.
Nemožno ho nevidieť, až príliš krásny je.
Komu ten zámok patrí? Kto by mohol bývať v ňom?
Asi ho má ten, kto na mŕtvych zámok stavať smie.
Na rase mu nezáleží. Teda väčšinou nie…
Pri masakroch sú si väčšinou všetci rovní.
Rovní masakrujúci, rovní masakrovaní. To sa predsa vie…
On vie, ktorí sú práve pre neho vhodní.
Väčšinou chce slobodu, demokraciu…
Hovorí o danom národe ako utláčanom.
Chce peniaze, preto podporí bohatšiu frakciu.
Aj to najhnusnejšie konanie pokojne nazve právom.
Priateľ je priateľom dovtedy, pokiaľ sa mu to hodí.
Spojenec? Čo to je? Bezcenná pomocná figúrka?
Zo strany na stranu sa pokojne prehodí.
Nevie, že keď seje vietor, príde búrka…
Odtrhnutý od reality, čo robiť, radí.
Na dosiahnutie cieľa je aj lož vhodná.
Platený je za štvanie, tak čo komu vadí?
Jeho fanatickosť je s výškou platu zhodná.
Horšie je, keď to nerobí pre peniaze…
Takže kto to vlastne je? Kňaz? Politik? Blázon? Fanatik? Hráč?
Hocikto to bol a môže ešte byť.
Každopádne vždy to bol a bude vojnový štváč.
Pod maskou blaha a dobra pre všetkých hravo sa môže skryť.
Bol niekedy na vojne či v boji? Divil by som sa, ak áno.
Ak aj bol, tak prečo chce smrť pre iných?
Ako sa môže pokojne budiť každé ráno?
Koľko vlastí je v jeho očiach vinných?
Na hore z mŕtvol stojí vojny chtivý človek.
Koľko takých hôr je? Azda snáď celé pohoria?
Ako húb po daždi ich má každý vek.
Expertov plno, čo nehľadia na príkoria.
Na ničom mu nezáleží, len na jeho pravde.
Iných súdi, haní, mysľou zabíja, sám však nie je vinný.
V očiach svojich nikdy nie je v hanbe.
Slová mu dáva ten, kto je práve vplyvný.
No poturčenec horší Turka…
Štváč je uňho ten, kto chce mier,
pokoj, šťastne a spokojne žiť.
Takýto uňho je vhodný väzenských dier.
Takých by mali, ako buričov, podľa neho biť.
Takže čo s ním? Do boja ho poslať?
Previesť ho hrôzami a potom do prvej línie?
Aby sa nám potom to, čo „expertovi,“ nemuselo stať.
Radšej nech si čas s mierom pokojne plynie…
Tomáš Beník