Redakcia DAV DVA vyjadruje potešenie, že tak ako v medzivojnovom DAVe, tak aj v obnovenom sa umelecky realizujú poeti a poetky. Okrem Lidky Žákovej, Jany Baculákovej je to aj Tatiana Juríková pôsobiaca pod alteregom Tatiana Tá. Tatiana Juríková pochádza z Bratislavy, korene má na strednom Slovensku v Martine a cez otca u Slovákov v Srbsku v Novom Sade. Pôsobila v redakcii štátnej Tlačovej agentúry Slovakia. Po štúdiách na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšom vzdelávaní spája pracovné tvorenie s biblioterapiou i dramatoterapiou. Pri písaní sa inšpiruje Starým zákonom, filozofiou, ľudovými rozprávkami, dielami z 19. storočia, rockovou muzikou, ženami z rodu a pocitovo vzťahmi. Vníma ako dar daný do vienka smieť kráčať na ceste životom po stopách predka Ivana Stodolu. Z rodostromu, v línii po starej mame, vzišiel tiež renomovaný herec Dušan Jamrich, po otcovi akademický maliar František Jurík a legendárny spevák Karol Duchoň. Jej básne sú vydané aj v pripravovanej ročenke DAV DVA 2024/25.
Pozri aj: Nové básne Tatiany Juríkovej pre web DAV DVA, venovala ich Márii Pospíšilovej, aj Wolkrovi
Nádherná, jemná a vrstvená poézia Tatiany Juríkovej vo výbere pre DAV DVA. Má v sebe snový, intímny a symbolický náboj s dotykmi večnosti, ženskosti, spirituality aj archetypálneho dedičstva. V snovom krajinnom priestore pri tichej hladine rieky stojí autorka (tvoj portrét), zahalená v jemnom svetle súmraku. V jednej ruke drží jablko, druhou sa dotýka hladiny, ktorá odráža jej obraz ako v zrkadle. V diaľke stromoradie, v ktorom stromy majú tvar prstov pretkaných medzi sebou — symbol „Dejateľa“.
Po vode
Na zem
líhame
si
– o sebe
nevieme.
Po vode
plavím sa
– zdieľame
zdedené.
Dá –
na prvý
dojem.
Deje sa,
že
mi znie.
Potichu
vypoviem:
Smel si,
ja som
chcela…
Za zrkadlom
… je ten istý?
Zvádzanie
tým stým
jablkom
odetá i nahá
Evou.
Zastavme…
Nehou
pretkaná
ho dýcha.
Odkrýva mu
nebadane tvár.
Neláskavé
sa vzpína.
Poď rukou
zhora sú čistí.
Nebom…
Precíti miesto
tam ju mal.
Sa nestranne
upozadí
stromoradím
sa nestárne.
Dejateľ
Prsty všade má
– vrství svety
Dejateľa.
O nás misijné
si nosí.
Bosý púšťa
film.
Nie instantné
žiť.
Strih.
Miesto
miest myslí.
Dejinne
– nie
na nezmysly.
Dary
Vnímam ťa
rokmi iná.
Vedieš
k riekam
si ma.
Prijímam
dary
Tvorcu.
Od hlavy
cez stred
dole.
Teplo slnka
mi dolej…
Jablková
Dýchať svetlo
v sporo odetej
noci
dotýkať sa
rukami
sochy Adama
všetko vnímať
naplno
odtiene moci
Cez to jablko
sama sebe
zadaná
V nestráženej
chvíli pristúp
zastav ma…
Ísť do sveta
je výpravné
a také dávne.
Siahnem tam
kde si
predtým
spal…
Snáď čítame
sa.
Rád
prebývaš
na mieste
miest.
On povedie
Ťa.
Sme
prameníme
v dejstvách.
Sám svetom
naprieč.
Vzťah
s múzou a
– samoreč.
Dávať preč
svetské…
Tatiana Tá
Ako vidí AI poéziu Tatiany Juríkovej
