Hip-hopová subkultúra kedysi nebola stelesnením konzumu ako to vidíme dnes u najpopulárnejších interpretov. Práve naopak, vznikla v 70. rokoch v chudobných getách Spojených štátov ako reakcia na útlak systému voči najchudobnejším vrstvám spoločnosti, ako istá snaha o emancipáciu a skultivovanie drsného prostredia predmestí, trpiacich kvôli hmotnému nedostatku a kriminalite. Hip-hop sa odvtedy premenil prakticky vo svoj opak, stále však v podzemí pretrváva aj vetva tzv. conscious hip-hopu, v rámci ktorého sa nájdu aj umelci, ktorí svoju tvorbu ponímajú striktne triedne. Práve na túto sortu umelcov sa zameral aj radikálny ľavičiar Julián Bosák, autor iniciatívy Ľavé spektrum 2012, ktorý v uplynulých dňoch zverejnil prvú epizódu zo série portrétov hip-hopových interpretov, stavajúcich sa proti vykorisťovaniu a utláčaniu pracujúcej triedy. Na našich stránkach vám budeme priebežne prinášať i ďalšie epizódy, ku ktorým Bosák pripravuje slovenské titulky a ktoré nájdete aj na youtube kanáli Nezávislých.
Výber z myšlienok rappera Bootsa Rileyho, ktoré zazneli vo videu:
„Tento systém – kapitalizmus – musí mať určitý počeť nezamestnaných, aby fungoval. Wall Street potrebuje túto rezervnú armádu nezamestnaných, aby mohol udržiavať nízke platy.“
„V kapitalizme nie je moc na ulici, moc je tam, kde sú peniaze. A peniaze sú na našom pracovisku, pretože zisk tvoríme my na našich pracoviskách. Musíme použiť našu ekonomickú silu, aby sme zastavili priemysel v záujme dosiahnutia zmeny.“
„Chcem, aby sme mali svet, v ktorom budú ľudia demokraticky kontrolovať bohatstvo, ktoré vytvárame našou prácou.“
„Zdvíham tento pohár pre tých, ktorí zomreli zbytočne… Svetlo už nesvieti, a je to už tretí mesiac, čo meškáš s nájomným… Myšlienky o strate domova, plačeš, až sa zadúšaš. Zúfalstvo napĺňa vzduch, až ti sadne na uši… Prísť domov nevyzerá byť oslavou, účty sa plnia akoby boli dekoráciou na stolíku… Cítiš sa ako hojdajúci sa obracač sena na korbe idúceho nákladiaku, budeš sa smiať, aby to vyzeralo, že ťa to netrápi.“
„Domovy bez tepla ničia kĺby ako artritída, ak by to bola fikcia, písalo by sa to ľahšie. Niektorí sa derú dopredu, akoby boli nad tebou. Roztrhali by toho hajzla, ak by ťa skutočne milovali. Celá rodina spí, kým ty vystrihuješ kupóny, jediac šalát, dúfajúc, že sa zasýtiš krutónmi. Na druhej strane mesta je to rovnaké, niekoho tam škrtí systém s jeho chápadlami.“
„Páči sa ti táto pieseň, lebo sa ťa týka, ty si tým rýmom. Pracuješ 6 dní v týždni, no aj tak nevieš v sobotu zaspať, svaly sa chvejú ako pejdžer so slabou baterkou a ty proste nevieš, kam utiekli tie roky, hoci každá dlhá šichta trvá ako stratený rok… Je takmer nemožné prežiť na tejto strane, cucať čučo priamo do mozgu pre chemickú reakciu. Musíš sa obracať, lebo oni sa snažia ťa odstrčiť a spláchnuť. Roztrhám tých ľuďoch v zuboch, lebo ja ťa mám naozaj rád. Toto je pre mojich ľudí, ktorí majú nesplatené účty.“
Foto: n3zavisly, youtube.com.
Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.
