Vladimír Manda: Istanbulský dohovor

Na základe rozhodnutia NR SR, prezidentka Čaputová odoslala list Rade Európy, v ktorom sa uvádza, že Slovensko neratifikuje Istanbulský dohovor. Patrím medzi tých, ktorí sa stotožňujú s odmietnutím ratifikácie Dohovoru. Môj negatívny postoj k Dohovoru nie je vyvolaný tým, že by som zastával „konzervatívny“ postoj k presadzovaniu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami, ale preto, že dokument má zjavné logické nedostatky. Vychádzam z predpokladu, že ak má byť akýkoľvek dokument a tým skôr medzinárodný dohovor účinný, tak z jeho textu musí byť naprosto jasné čo požaduje. V opačnom prípade sa stane nie len zdrojom nedorozumení a hádok, ale aj zdrojom príjmov advokátov, ktorí tak ako kedysi antickí sofisti budú môcť zo samotného textu dokazovať, že čierne je biele a naopak, v závislosti od toho, kto im koľko zaplatí. Ďalším aspektom Dohovoru, ktorý vyvoláva môj nesúhlas je, že teoretický konštrukt spoločenského rodu muža a ženy, ktorý je oddelený od ich pohlavia či biologického rodu, Dohovor v „slepej“ zanietenosti za dosiahnutie rodovej rovnosti implementuje do vzdelávania detí bez toho, aby sa posúdili možné negatívne dôsledky tohto kroku, ako na osobnostný vývoj detí, tak aj na spoločnosť.

Ak by obsah Dohovoru zodpovedal hlavnému cieľu: „ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho“ čl. 1., písmeno a/, tak by pravdepodobne žiadny odpor proti dokumentu nevznikal. Jedným z dôvodov, prečo dokument nie je u nás všeobecne akceptovaný spočíva najmä v tom, že pojem násilie na ženách je v dohovore fakticky nahradený pojmom rodovo podmieneného násilia na ženách, ktorý na rozdiel od prvého pojmu, vôbec nie je taký jednoduchý a zrozumiteľný, akým by mal byť, pokiaľ sa stáva základným pojmom medzinárodného dohovoru. 

V uvedenej súvislosti iste nie je náhoda, že dokument „Mýty a fakty o Istanbulskom dohovore“ zverejnený na stránkach Odboru rodovej rovnosti, Ministerstva práce a sociálnych vecí okrem iného prízvukuje, že „na pochopenie tejto problematiky sú potrebné aspoň základné znalosti zo sociológie a filozofie, inak sa pojmy vykladajú zjednodušene, skreslene a mylne.“ Problém je v tom, že ako v rámci sociológie, tak aj v rámci filozofie neexistuje jeden všeobecne akceptovaný názor na problematiku spoločenského rodu a pohlavia, a tak znalosti z oblasti sociológie ako aj filozofie nepovedú jednoznačne k jednotnému súhlasnému názoru na danú problematiku.

Z vecného hľadiska, predložená analýza v zásade neprekročí  rozsah Preambuly a čl. 3. Dohovoru, ktorý vymedzuje základné pojmy a predovšetkým pojem „rodovo podmieneného násilia na ženách“. Pri analýze vypustím fakt, že Dohovor nepojednáva len o násilí na ženách, ale aj o domácom násilí, ktoré, z hľadiska svojho rozsahu zahŕňa podstatne širší okruh foriem násilia, ktoré nespadajú pod pojem rodovo podmieneného násilia  na ženách. Ide predovšetkým o násilie na deťoch, ale aj na mužoch. Obsah dohovoru, najmä v čl. 3., v bodoch b/ a e/, kde sa hovorí o pojmoch domáce násilie a obeť ako aj v čl.33., 34., 35., 36., 37., 40., kde sa navrhuje, aby činy Psychického násilia, Prenasledovania, Fyzického násilia, Sexuálneho násilia vrátane znásilnenia, Manželstva z donútenia a Sexuálneho obťažovania boli stranami Dohovoru považované za trestné činy, sa skutočne nevzťahujú len na ženy. V prípade domáceho násilia sa hovorí o násilí v rodine všeobecne a v prípade pojmu obeť sa hovorí o každej fyzickej osobe. Vo vyššie menovaných článkoch sa výraz „žena“ vôbec nepoužíva a namiesto neho sa subjektom ochrany stáva osoba ako taká, t.j. uvedené články sa vzťahujú aj na mužov. Na základe uvedených skutočností by sa mal dokument skôr nazývať dohovorom o predchádzaní násilia na ženách, mužoch a deťoch.  

Dohovor v čl.3., pod písmenami a/, b/, c/, d/, e/, f/ vymedzuje pojmy používané v dokumente takým spôsobom, že hlavný cieľ, boj proti násiliu na ženách, neobjasňuje, ale zatemňuje. Začneme bodom a/, ktorý definuje pojem „násilie na ženách“, pod ktorým sa  rozumejú všetky činy „rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ekonomickú ujmu, či utrpenie alebo stratu slobody žien.“ Z logického hľadiska sa v danom prípade pojem násilie na ženách stáva podmnožinou pojmu rodovo podmieneného násilia v tom zmysle, že „rodovo podmienené násilie“ sa nevzťahuje len na ženy, ale aj na muža a preto sa v jeho vymedzení musí v texte špecifikovať, že ide o také rodovo podmienené násilie, ktoré sa negatívne dotýka žien a nie mužov. 

Ak si pozornejšie prezrieme uvedenú definíciu, tak s prekvapením zistíme, že pod pojem rodovo podmieneného násilia spadajú aj činy, ktoré neboli vedome zamerané na ženy. Ak napríklad spôsobím dopravnú nehodu, kde účastníčkou bude žena, ktorá utrpí nejakú ujmu, tak podľa daného vymedzenia som sa dopustil rodovo podmieneného násilia lebo v dôsledku môjho konania žena utrpela nejakú ujmu. Z nášho pohľadu, rovnako dôležitým aspektom uvedenej definície násilia je to, že rod sa tu chápe v zmysle pohlavia, lebo rozhodujúcim znakom definovaného násilia je len to, že negatívne dopadá na ženy, t.j. rod sa tu chápe v zmysle biologického rodu.  

Zlom v chápaní rodovo podmieneného násilia nastáva v bode c/, kde sa rod definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. V danom bode sa explicitne oddeľuje pohlavie či biologický rod človeka od jeho spoločenských foriem konania a vzorov správania. Následne sa súhrn spoločenských foriem konania a vzorov správania jedného či druhého pohlavia, oddelených od svojich nositeľov, hypostazuje ako samostatná a relatívne nezávislá skutočnosť existujúca popri nositeľoch týchto funkcií, ktorá dostáva názov rod. 

Vážnym nedostatkom uvedenej definície je predovšetkým jej abstraktnosť, ktorú sa dokument ani vo svojich nasledujúcich častiach nesnaží nijakým spôsobom konkretizovať. Dokument ponecháva nevyjasnenú otázku, aké konkrétne vzory či roli správania prináležia rodu muž a aké prináležia rodu žena. Bez ich jasnej diferenciácie nie je možné určiť rod danej osoby. V definícii sa jednoducho konštatuje, že ide vzory alebo činnosti, „ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. Lenže spoločnosť ako celok, ako samostatný a cieľavedomý subjekt, nikdy neposudzovala primeranosť či neprimeranosť jednotlivých foriem správania a konania mužov či žien. Tieto sa formovali živelne v rámci prebiehajúcej deľby práce podmienenej ako prirodzenými danosťami indivíduí tak aj ekonomickými podmienkami reprodukcie spoločnosti. Živelne prebiehajúca deľba práce medzi mužom a ženou, pokiaľ nebola priamo výsledkom ich biologických daností, nadobudla neskôr podobu zvyku či tradície. 

Okrem toho, tak ako sa jedna spoločnosť odlišuje od druhej, tak sa odlišujú aj vzory správania, ktoré sa považujú za primerané pre ženy a mužov. V Dohovore sa napríklad spomína zvyk Mrzačenie ženských pohlavných orgánov čl. 38., ktorý sa v Afrike považoval a niekde sa ešte stále považuje za primeraný s ohľadom na ženu, ale v našich končinách je úplne neznámy.  

Všetci vieme, že funkcie, rozmanité roli či vzory správania pripisované spoločenským zvykom mužom a ženám sú v spoločenskej realite často realizované opačným pohlavím, kedy tzv. mužské vzory správania realizujú ženy a naopak. Napríklad, každý kto žije v rodine vie, že v niektorých rodinách sú v rozpore so spoločenskými vzormi či tradíciami „hlavou“ rodiny ženy a nie muži. Z podobných nezrovnalostí vo vzoroch správania však ľudí nenapadne vyvodzovať, že daná skutočnosť vedie k vzniku rodu danej osoby, ktorý je protikladný jej pohlaviu. 

Na rozdiel od tvrdenia v dokumente Ministerstva práce a sociálnych vecí, že „Rod a pohlavie nie sú teda dva oddelené a na sebe nezávislé atribúty …“ text Dohovoru hovorí opak. Jednak oddeľuje rod od pohlavia a logicky ich stavia proti sebe v tom zmysle, že pripúšťa, respektíve umožňuje, aby sa rod dostal do protikladu k pohlaviu osoby, t.j. rod a pohlavie sú v danom prípade na sebe nezávislé atribúty. Rod a pohlavie si protirečia aj v tom, že spoločenský rod nadobúda človek prostredníctvom osvojovania si spoločenských funkcií, teda vlastnou aktivitou z čoho vyplýva, že rod je akoby jeho vlastným produktom na rozdiel od pohlavia, ktoré je mu dané priamo prírodou. 

Uvedený rozpor medzi rodom a pohlavím považujem za dôležitý najmä z toho dôvodu, že Dohovor, v čl. 14., bod 1., ktorý sa venuje vzdelaniu, požaduje, aby sa do učebných osnov na všetkých stupňoch vzdelania začlenila otázka rodovo podmieneného násilia a „nestereotypných rodových rolí“ a tým nutne aj otázka spoločenského rodu osoby, ktorá nie je totožná s biologickým rodom osoby. 

Zástancovia Istanbulského dohovoru v tichosti obchádzajú fakt, že aplikácia diferencie medzi spoločenským rodom a pohlavím osoby do školských osnov má negatívny dopad na osobnostný vývoj predovšetkým mladých ľudí. Nedávno zverejnený dokument Švédskeho výboru pre zdravie a sociálnu starostlivosť konštatuje, že za posledných desať rokov vo Švédsku prudko vzrástol počet prípadov tzv. gender dysphoria, (rodová dysfória) t.j. psychickej choroby, ktorá je dôsledkom toho, že medzi spoločenským rodom osoby a jej biologickým rodom či pohlavím je nesúlad. Medzi dievčatami vo veku 13-17 rokov narástla uvedená choroba o 1500% a medzi mužmi vo veku 18-24 o 400%. V roku 2018 bola vo Švédsku rodová dysfória diagnostikovaná celkovo u 6000 osôb. Uvedená choroba je často spojená s inými chorobami akými sú depresie, snahy o sebapoškodzovanie ako aj pokusy o samovraždy. Žiaľ, správa okrem iného konštatuje, že analytici výboru nepoznajú príčinu prudkého nárastu rodovej dysfórie. 

Uvedené tvrdenie je prekvapujúce najmä preto, že choroba je podmienená predovšetkým biologickými príčinami, ktoré sú však v rámci populácie vzácne, ako na to poukazuje webová stránka National Health Service. Preto je nepravdepodobné, aby za nárastom uvedenej choroby medzi mládežou boli biologické dôvody. Je veľmi pravdepodobné, že za nárastom uvedenej choroby sú predovšetkým výchovné a spoločensko-politické príčiny, ktoré sa snažia presadiť teóriu spoločenského rodu do spoločenskej praxe. Uvedený fakt nepriamo potvrdzuje aj konštatovanie na webovej stránke NHS, že napriek výnimočnosti danej choroby sa počet diagnostikovaných ľudí na danú chorobu zvyšuje a to najmä vďaka nárastu verejného povedomia o danej chorobe. 

O všeobecné spoločenské povedomie, zdôrazňujúce diferenciu rodu a pohlavia osoby sa zaslúžila predovšetkým politika liberálov, ktorí uvedenú diferenciu vtiahli do svojich predstáv o slobode človeka a tak sa dnes slobodná voľba pohlavia stáva právom človeka. Prijatý či akceptovaný spoločenský rod sa stáva základom „slobodného rozhodnutiu“ o vlastnom pohlaví. Napríklad, britská labouristická politička Dawn Butlerová a tieňová ministerka pre ženy a rovnosť v jednej relácii vážne tvrdila, že deti sa rodia bez pohlavia. Ak sa takýto diskurz vedie v spoločnosti a je doplnený podobnou výchovou v škole, tak sa nemožno diviť, že postihnutých psychickou chorobou rodovej dysfórie bude len pribúdať. 

Prejdime k centrálnemu pojmu Dohovoru, ktorým je pojem „rodovo podmienené násilie na ženách“, písmeno d/. „Pojmom rodovo podmienené násilie na ženách  sa rozumie násilie, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena alebo ktoré postihuje ženy disproporcionálne“. Pojem rodu sa v uvedenej definícii zjavne používa vo význame biologického rodu, pretože násilie na žene sa deje práve preto že je ženou, t.j. práve preto, že je svojim pohlavím ženou. K takejto interpretácii nabáda aj dokument Výkladová správa k Dohovoru, ktorá v bode 44., písmeno a/ zdôrazňuje, že pojem „rodovo podmienené násilie na ženách„  sa od iných foriem násilia odlišuje tým, že „pohlavie obete je hlavným motívom násilných činov uvedených v písmene. Teda je to pohlavie alebo biologický rod ženy, ktorý podmieňuje násilie na žene. 

Uvedený výklad je však v priamom rozpore s definíciou rodu v bode c/. Ak je rod osoby definovaný ako spoločenský konštrukt, tak pojem rodovo podmieneného násilia nemôže znamenať nič iné ako násilie, ktoré nie je podmienené pohlavím či biologickým rodom osoby, ako sa to tvrdí v bode d/ a následne aj vo Výkladovej správe, ale je to násilie podmienené spoločenským rodom danej osoby. A keďže rod je vymedzený ako súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania a pod., potom rodovo podmienené násilie na žene je násilím, ktoré je vyvolané jej spoločenskými formami činnosti či vzormi správania. Rodovo podmienené násilie na žene, teda nie je násilím, ktoré smeruje proti žene preto, že je ženou, ale smeruje proti žene preto, že vykonáva spoločnosťou jej pridelenú funkciu či rolu. Inak povedané, násilie páchané na ženách z titulu ich pohlavia jednoducho nespadá pod pojem rodovo podmieneného násilia na žene. 

Ak by sme mali uviesť príklad, tak si predstavme sprievodkyňu vo vlaku, ktorá sa dostane do konfliktu s cestujúcim pre cestovný lístok a cestujúci ju napadne. Je zrejmé, že cestujúci nezaútočil na ženu preto, že je ženou, pretože ak by neplnila funkciu sprievodkyne, tak by si ju možno ani nevšimol. Motívom jeho útoku nebolo jej pohlavie, ale motívom útoku bola jej spoločenská funkcia, teda podľa Dohovoru jej rod.  Naopak, ak by sprievodkyňu napadol po ceste domov nejaký násilník, s cieľom ju znásilniť, t.j. násilie by tu bolo podmienené priamo pohlavím ženy, tak takéto násilie nespadá pod pojem rodovo podmieneného násilia na žene, lebo biologický rod ženy nespadá pod pojem rodu definovaný v bode c/, Dohovoru. Podobne si predstavme ženu vojačku, ktorá by bola odvelená do oblasti konfliktu. Ak by bola v boji zastrelená, tak nie preto, že bola svojim pohlavím ženou, ale preto, že plnila spoločenskú funkciu vojačky. V našich domácich podmienkach je pomerne nebezpečnou spoločenskou formou funkcia učiteľky, ktorá je často dôvodom útokov zo strany rodičov na jej nositeľku. 

Ak sa z hľadiska definície rodu pozrieme spätne na bod a/, kde sa pod rodovo podmienené násilie dostala napríklad aj ekonomická ujma ženy, tak ak sa budeme pridržiavať definície rodu, tak prídeme k odlišným záverom než aké predpokladá bod a/. Je všeobecne známym faktom, že ženy na tej istej ekonomickej funkcii s rovnakou náplňou práce ako aj výkonom poberajú často nižšiu mzdu ako muži. S uvedenou formou násilia sa doteraz nevyrovnala žiadna spoločnosť. Zaujímavým aspektom tejto formy násilia na ženách je fakt, že pri hlbšom skúmaní sa ukáže, že v danom prípade nejde o rodovo podmienené násilie na ženách, pokiaľ sa držíme definície v bode c/. Ak totižto vychádzame zo spoločenskej určenosti ženy, teda z jej pracovnej funkcie, ktorú vykonáva a táto je rovnaká ako u muža, tak potom menšia mzda nemôže plynúť z jej pracovnej pozície, z jej spoločensko-ekonomickej pozície, pretože tá je v danom prípade rovnaká ako muža. Samotná funkcia neposkytuje žiadny dôvod na rozdielne odmeňovanie. Rozdiel v jej mzde oproti mužovi môže plynúť len z toho, že je ženou, t.j. nie z jej spoločenskej, ale z jej biologickej rodovej určenosti. Prečo je tomu tak, je inou otázkou, ktorú tu neriešime. 

Pojem rodovo podmienené násilie na ženách vymedzený v bode d/ zjavne nie je v súlade s pojmom rod, ktorý je vymedzený v bode c/. Povedané logickou terminológiou, Dohovor nerešpektuje jeden zo základných princípov logiky, princíp identity, ktorý požaduje, aby sa v rámci úvahy o jednom probléme používal ten istý výraz v rovnakom význame. V Dohovore sa pri riešení otázky násilia na ženách chápe rod v bode c/ ako spoločenský konštrukt a v bode d/ ako aj na mnohých ďalších miestach ako pohlavie osoby, t.j. ako prírodou daná vlastnosť. Porušenie princípu logickej identity vedie k tomu, že v rámci Dohovoru platia vzájomne sa vylučujúce tvrdenia – rod je spoločenský konštrukt a súčasne ním nie je alebo tvrdenie, že rod je prírodná danosť a súčasne ňou nie je. Záhadou ostáva, prečo vôbec je v dokumente kontroverzná definícia pojmu rod, keď samotný Dohovor daný pojem pri výklade násilia na ženách takmer vôbec nepoužíva.

Vyššie uvedené nezrovnalosti či nedostatky Istanbulského dohovoru nie sú jeho jedinými nedostatkami, ale aj tie, ktoré sme sa snažili uviesť sú, podľa nášho názoru, postačujúce k tomu, aby sme vyslovili plný súhlas s jeho odmietnutím. Dokument proklamuje potrebu odstrániť násilie na ženách, ale zavádzaním rodu ženy, ktorý je odlišný od jej pohlavia sa znejasňuje samotný subjekt ochrany Dohovoru, t.j. žena.

doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Vladimír Manda: Istanbulský dohovor

  • 12. marca 2020 at 12:49
    Permalink

    Ochrana žien je v našej zákonnosti dostatočná. Problém je s jej praktickým napĺňaním, kde pri prípdanej snahe niečo vyriešiť jasne narazíme na hranice kapitalizmu a liberálnu ideológiu ( konzervatívnych tmárov si teraz nevšímam ). Ide napríklad o systém právnych vzťahov k obydliam, vytváranie útočísk, upokojovákov a pod.

    Súčasná spoločnosť ma jednoznačne presviedča o tom, že je už 5 minút po 12 hodine v potrebe rozsiahlej a poctivej normalizácie spoločnosti, kde by sa neplytval ľudský um a čas na takéto za hviezdy volajúce kraviny ale na skutočné problémy spoločnosti a sveta.

    Zdá sa, že to nie je možné v kapitalizme, postupne meniacom sa na fašizmus.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: