Zápas „deep state“ proti demokracii: dozvie sa americký ľud pravdu?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


60 významných Američanov podpísalo výzvu Kongresu USA, aby sa znovu otvorilo vyšetrovanie štyroch najznámejších politických vrážd zo 60-tych rokov: prezidenta Johna F. Kennedyho, Malcolma  X, Martina Luthera Kinga Jr. a senátora Roberta F. Kennedyho. Rádio WhoWhatWhy o tejto téme vysielalo podcast, ktorého preklad prepisu prinášame v plnom znení.

Jeff Schechtmann (WWW): Vitajte v Rádiu WhoWhatWhy, som Jeff Schechtman.

Myslím, že sa nemýlim, ak poviem, že nedôvera voči všetkým našim dôležitým inštitúciám je na historickom maxime. Tento trend neobišiel žiadnu inštitúciu, nevynímajúc vládne, výrobné, vojenské, zdravotnícke, dokonca ani charitatívne. Musíme si však uvedomiť, že sa to nestalo zo dňa na deň. Nie je to výsledok Trumpa, ani Republikánov, ani Demokratov. Podľa názoru mnohých ľudí musíme korene tejto straty dôvery hľadať až v 60-tych rokoch v čase smrti Johna a Roberta Kennedyovcov a Martina Luthera Kinga.

V každom z týchto prípadov je oficiálny výklad týchto vrážd proste v rozpore s mnohými faktami, ktoré verejnosť pozná. S odstupom času a s nástupom internetu a čoraz vyššej transparentnosti verejných informácií si čoraz viac ľudí začalo klásť kľúčové otázky, až začalo byť všetkým jasné, že sústavne nám predkladajú klamstvá. A poznáte to každý z vlastného života, že keď vám niekto istú dobu klame, tak po prekročení istej miery mu prestanete úplne dôverovať a stratíte záujem o vzájomný vzťah.

Tieto veci mali neblahý korozívny dopad na našu krajinu a práve preto sa objavila skupina ľudí, ktorí s tým chcú niečo urobiť. Na výročie smrti Martina Luthera Kinga 60 významných Američanov podpísalo výzvu Kongresu USA, aby sa znovu otvorilo vyšetrovanie štyroch najznámejších politických vrážd zo 60-tych rokov: prezidenta Johna F. Kennedyho, Malcolma X, Martina Luthera Kinga Jr. a senátora Roberta F. Kennedyho. Jednou z vedúcich osobností tohto hnutia je náš dnešný hosť, David Talbot. Je to spisovateľ, novinár a riaditeľ médií. V minulosti veľa napísal o vraždách Kennedyovcov a o deep state, mám tú česť privítať ho v našom vysielaní.

David Talbot: Ďakujem za privítanie, Jeff.

WWW: Predovšetkým nám porozprávaj, ako došlo k tomu, že vaše hnutie vzniklo. Je do toho zapojených veľa významných ľudí, určite nebolo jednoduché dať to dohromady.

David Talbot: To teda nebolo. Veď vieš, že každý z tejto spoločnosti výskumníkov je veľmi nekompromisný v názoroch. Konalo sa fórum venované vražde Kennedyho, organizoval ho známy nezávislý výskumník Dr. Gary Aguilar, ktorého určite poznáš, a zúčastnilo sa ho mnoho ľudí, ktorí na tejto veci dlho pracovali a chceli si ešte raz spoločne prejsť všetky zistenia a prezentovať publikované práce. Mal som pocit, že to bude len ďalšie stretnutie, kde si len tak medzi sebou poklábosíme. Ale raz sme už museli rozbiť tú svoju bublinu a vyjsť s našimi zisteniami na verejnosť. Chceme zverejniť všetko, čo sme za roky výskumu zistili o týchto štyroch vraždách, ktoré mali taký osudový dopad na dejiny Ameriky.

Povedal som tam, aby sme namiesto rozprávania medzi sebou skúsili spracovať spoločné vyhlásenie a aby sme ho dostali do médií. Našli sme 10 bodov, na ktorých sme sa všetci zhodli. Po prvé, všetci štyria boli obeťou konšpirácie, a to konšpirácie zorganizovanej z najvyšších miest systému štátnej bezpečnosti našej krajiny. Samozrejme, toto je stále riadne výbušné vyhlásenie, aj dnes po 50 rokoch, ale trúfol som si na to, lebo ma stálo veľa úsilia dotlačiť túto skupinu právnikov, novinárov, historikov, ľudí, ktorí na tejto téme roky pracovali, aby sa dohodli na týchto 10 silných vyhláseniach o týchto vraždách, kto je za ne zodpovedný a kvôli čomu týchto mužov zabili.

A potom sa to rozhorelo. Začalo sa to šíriť z okruhu výskumníkov Kennedyho vraždy k členom rodiny Kennedyovcov, od nich k synovcovi Martina Luthera Kinga a jeho rodine, od nich sa to dostalo na verejnosť a k celebritám ako hercovi Alecovi Baldwinovi, režisérom Robovi Reinerovi a Oliverovi Stonovi, potom k Mortovi Sahlovi, politickému satirikovi, ktorého sa to dôverne dotýkalo, keď pôsobil v New Orleans, a k Jimovi Garrisonovi. A rozhorelo sa to ako požiar. Dvaja z chirurgov, ktorí pracovali v nemocnici Parkland Memorial Hospital v Dallase a ktorí sa snažili prezidentovi Kennedymu zachrániť život, ležal im pod rukami na stole v operačnej miestnosti, a oni na vlastné oči videli, že mal zásahy projektilmi spredu aj zozadu a to je jasný dôkaz konšpirácie.

Som veľmi hrdý na týchto angažovaných Američanov, ktorí sa po toľkých rokoch postavili a povedali: „Stačilo, už ste nám klamali dosť dlho.“ Presne, ako si povedal v úvode, tento typ lží, takýchto oficiálnych lží, je korozívny. Rozožierajú naše politické telo. Ničia našu demokraciu a v mnohých ohľadoch má táto prekérna situácia, v ktorej sa dnes Amerika nachádza, keď je demokracia čoraz slabšia a autoritárske sily sú na vzostupe, všetko toto má priame korene v tých strašných udalostiach v minulosti.

WWW: Nie je v tom riziko, že ide o príliš veľké sústo? Že tá snaha požiadať Kongres o vytvorenie komisie pravdy a nového preskúmania (Truth and Reconciliation), aby sa znovu pozreli na všetky štyri tieto prípady, že chcete od ľudí, aby toho prijali príliš veľa, keď zohľadníme všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú?

David Talbot: Každá z týchto štyroch vrážd je svojim spôsobom iný kriminálny prípad, do každého sú zapletení iní ľudia, vždy iní a za iných okolností stlačili spúšť, ale verím že vo všetkých štyroch vraždách boli zapletené tie isté orgány štátnej bezpečnosti, konkrétne hovorme o CIA, FBI a miestnych policajných zložkách. Je tu určitý druh schémy, ktorá sa opakuje, a to je treba povedať verejnosti. Tá schéma spočíva v rozpore medzi demokraciou a silami štátnej bezpečnosti a v tom je hlavná podstata týchto príbehov.

Pretože vo všetkých týchto štyroch existuje akási symetria, dovoľuje nám to, ba práve núti nás to, posudzovať všetky tieto prípady ako určitú spoločnú schému. Sú v tom vražedné orgie, zacielené na srdce našej demokracie, z ktorého nám vyrvali týchto zvolených lídrov. Predstavte si, že Amerika mohla byť úplne iná, keby ju títo štyria muži so svojimi víziami mierumilovnej Ameriky, zbavili vojen v cudzine, sústredili sa viac na domáce programy, mier a občianske práva doma, predstavte si, ako úplne inak mohla naša vlasť vyzerať. Títo štyria muži mali veľmi podobné predstavy a práve kvôli nim museli zomrieť, lebo tieto vízie boli v protiklade so studenou vojnou, s imperialistickou Amerikou.

WWW: Myslíš, že naše politické telo a naša kultúra sú dnes už iné ako boli celé tie roky predtým, a že už sa na tieto veci dokážeme ľahšie pozrieť realisticky, že si to aj ľudia budú želať?

David Talbot: Áno. Myslím, že nám to svojim spôsobom umožnil Trump. Myslím tým, že je ako slon v porceláne. Mnoho vecí takto zničil. Naozaj sa chová tak, že neúmyselne nás prinútil prehodnotiť náš systém a zamyslieť sa, prečo je taký krehký, myslím náš systém práva a justície a všetkého okolo. Leonard Cohen, slávny pesničkár, má jeden veršík, ktorý som si zvlášť obľúbil:

„Keď praská všetko okolo,

Cez škáry vojde dnu svetlo.“

Trump teraz rozbil systém do tej miery, že v americkom systéme je veľa škár. Je správny čas rozsvietiť všetky svetlá, lebo sa nepohneme dopredu, ak sa nevysporiadame so svojou minulosťou.

Chcel by som povedať ešte jednu, pre mňa veľmi dôležitú vec. Naposledy sme mali podobne rozbitý systém po Vietname a Watergate. Vtedy sa tiež venovalo veľa úsilia na vyšetrenie týchto vrážd a aj sme mali vymenovanú zvláštnu komisiu Kongresu a boli sme veľmi blízko k tomu, aby sa skutočne odhalila pravda, čo sa stalo. Nešlo o žiadnu kamufláž Warrenovej komisie, boli v tom poctiví investigatívci ako Gaeton Fonzi, ktorý pracoval pre túto komisiu ako vyšetrovateľ a mimochodom, vdova po ňom, Marie Fonzi, je jednou zo signatáriek našej výzvy. Pod vedením predsedu komisie Roberta Blakeyho si komisia predvolala mnohých svedkov, ktorých bolo nutné vypočuť, aj pracovníkov CIA a podobne. Komisia nikoho nešetrila… Áno, vtedy sa prvý raz poctivo vyšetrovala Kennedyho vražda.

Nanešťastie, okolo bolo priveľa politických tlakov, takže komisia nedošla až do cieľa. Ale ľudia zabudli, že už vtedy, v roku 1979 táto komisia Kongresu dospela k záveru, že JFK bol pravdepodobne obeťou konšpirácie. My dnes od Kongresu žiadame, aby znovu chytil do rúk tento prípad, aby začal tam, kde vtedy skončil a aby vyšetrovanie dotiahol až do konca. Pretože ešte stále žijú svedkovia. A je mnoho ďalších ľudí, ktorí nám k tomu majú čo povedať, samozrejme vrátane investigatívnych novinárov, právnych expertov a historikov. Aj po 50 rokoch sú to ešte živé prípady.

WWW: Takže aj keď už prešlo 50 rokov, stále je dosť žijúcich svedkov, dôkazov, dostupných informácií, že by sme sa mohli dopracovať k reálnym odpovediam?

David Talbot: Áno a poviem aj prečo. Nejde len o žijúcich svedkov, ktorí videli samotnú vraždu, ale je aj mnoho ľudí, ktorí videli, ako sa v súvislosti s ňou udial zločin, ktorí videli, ako k tomu došlo. Napríklad, všetci považujú Sirhana Sirhana za vraha Roberta Kennedyho v Los Angeles v roku 1968, no samozrejme, keď ho usvedčili. Nepochybne bol v kuchyni hotela a vypálil z revolvera na senátora a tak sa záležitosť javí ako úplne jasný prípad.

Ale vedel si, napríklad, že okresný obhliadač mŕtvol z Los Angeles, Dr. Thomas Noguchi, ktorý vykonával pitvu senátora Kennedyho, neskôr vo svojich pamätiach napísal: „Je úplne vylúčené, že by Sirhan vystrelil smrteľnú ranu.“ Aký mal na toto dôvod? Pretože na základe forenzných dôkazov nie je možné, aby bol Sirhan vrahom. Stál pred senátorom Kennedym asi pol druha metra, keď vystrelil. Smrteľná strela však priletela do senátorovej lebky zozadu z takej vzdialenosti, že strela ešte mala plochú dráhu letu. Tvrdí to Noguchi a ďalší žijúci svedkovia. Mimochodom, oni stále ešte žijú v LA. Týchto ľudí si stále ešte môže komisia zavolať na vypočutie.

A je tu ďalšia vec, rovnako dôležitá. CIA stále sedí na veľkej kope dokumentov, ktoré sú k týmto prípadom relevantné, a oni tieto dokumenty odmietajú zverejniť. Prečo? Veď to je protizákonné. Zákon z roku 1992 o Dokumentácii JFK vyžaduje, aby všetky vládne inštitúcie zverejnili všetky dokumenty, ktoré sa týkajú obdobia Kennedyho prezidentskej funkcie a jeho zavraždenia. Všetky dokumenty sa mali zverejniť už predvlani, v roku 2017, ale oni to stále odmietajú. Znovu sa opevnili pred verejnosťou a Trump im dovolil, aby z toho vykĺzli. Čo je v týchto dokumentoch? Musíme ich vidieť.

Poviem ešte jednu vec, ktorú som sa dozvedel a ktorú oni zatajujú. Vážne som sa pokúšal k týmto dokumentom dostať cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vyžiadal som si isté dokumenty, ale nedali mi ich. Chcel som vedieť, kam William Harvey, ktorý bol kľúčovým agentom CIA a ktorého mnohí, vrátane vtedajšej vyšetrovacej komisie Kongresu, považujú za spolupáchateľa zločinu, chcel som vedieť, kam cestoval v novembri 1963 v dňoch tesne predchádzajúcich Kennedyho vražde. Údajne bol vedúcim kancelárie CIA v Ríme, ale krátko pred vraždou ho videli cestovať lietadlom do Dallasu. Žiadal som, aby mi CIA zverejnili záznamy o jeho služobných cestách v daných mesiacoch. Odmietli mi ich vydať. Je ešte veľa vecí, ktoré držia pod zámkom a ktoré je nutné vidieť.

WWW: Ľudia si možno spomenú na film „Pár správnych chlapov“, bol tam Jack Nicholson so svojou slávnou replikou „Aj tak sa pravdu nedozviete“. Je dnes v silách Ameriky, aby sa dozvedela pravdu?

David Talbot: Chlape, to je dobrá otázka. Uvidíme. Z mnohých príčin je toto môj posledný pokus ako tieto veci rozvíriť. Isto vieš, že som o tejto téme napísal dve veľké knihy. Venoval som tomu roky života. Moju poslednú knihu, Diablova šachovnica, noviny ako Washington Post a New York Times ani nespomenuli. Je u nich na indexe. Šéfredaktor Washington Post povedal môjmu vydavateľovi, že sa k mojej knihe nepriblížia viac ako na tri metre. A je to kniha o Allenovi Dullesovi, bývalom riaditeľovi CIA, ktorý zaviedol toto tajnostkárstvo úradov a je zodpovedný za ich zapletenie do týchto strašných zločinov.

Čo sa týka mainstreamových médií, strčili hlavy do piesku. Nechcú mať nič spoločné s týmto plodným výskumom, ktorý sa v týchto veciach hrabal posledných päť rokov a priniesol také pozoruhodné výsledky. Sú voči tomu zaujatí a viem aj prečo. Bráni im zbabelosť. Poznám to, pracoval som medzi nimi a poznám tú mentalitu. Ľudia sa boja nasadzovať krk za kontroverzné témy. Novinári dokážu byť veľmi ustráchaní. A žiaľ, táto mainstreamová tlač, WP, NYT a veľké televízie majú veľmi blízko k zložkám štátnej bezpečnosti. Len sa pozri na CNN, na MSNBC, na ich hostí každý večer, koľko tam majú bývalých príslušníkov CIA, FBI a ľudí z najvyšších funkcií think tankov štátnej bezpečnosti. Možno polovica ich hostí je z týchto kruhov. Ako môžu o takýchto veciach informovať nezávisle?

WWW: Povedz nám o vašej výzve, ktorú podpísalo 60 významných Američanov, čo konkrétne žiada, čo navrhujete?

David Talbot: Po prvé, chcel by som upriamiť pozornosť len na jedného z nich, je to G. Robert Blakey, už som ho predtým spomenul. Bol predsedom vyšetrovacej komisie Kongresu v 70-tych rokoch a vždy bol presvedčený, že za vraždou prezidenta Kennedyho bol organizovaný zločin, mafia. Toto bola jeho špecializácia. Venoval sa boju proti organizovanému zločinu, bol autorom viacerých zákonov a bol aj štátnym žalobcom pri súdoch proti mafii. Svojim spôsobom tým bol posadnutý a zaviedlo ho to nesprávnym smerom. Ale čo sa jeho týka, po desaťročiach napokon prišiel k iným záverom a povedal: „Áno, pravdepodobne do toho bola zapletená aj mafia, ale oni konali na povel v rámci oveľa širšej organizácie a na jej vrchole treba hľadať ľudí z úradov štátnej bezpečnosti, ktorí toto sprisahanie riadili.“ To je veľký posun na človeka ako Bob Blakey, ktorý celý život zasvätil presadzovaniu zákona. Rád by som na takéto veci upozornil.

Týchto 60 Američanov reprezentuje veľmi pozoruhodné spektrum ľudí. Ako som už spomenul, sú medzi nimi členovia rodín Kinga, Malcolma aj Kennedyovcov. Pre nich je veľmi ťažké vyjadrovať sa na verejnosti, lebo za týmito vecami je stále ešte veľa emócií. Tieto rodiny sa vždy snažili držať v úzadí, lebo vedeli, že by riskovali, keby ich bolo príliš počuť.

Fakticky sa však stalo, že keď rodina po Martinovi L. Kingovi žiadala v Memphise znovu otvoriť občiansky proces kvôli zavraždeniu Kinga, občianska porota vyslovila záver, že existujú dôkazy o konšpirácii za zavraždením Martina Luthera Kinga. Rodina bola na tento verdikt hrdá a mysleli si, že je dôležité, aby sa to verejnosť dozvedela. Ale čo sa stalo? Dostali ovácie za svoju odvahu znovu otvoriť proces? Nie. Pranierovali ich. Aj v Atlante, ich domovskom meste. Napádali ich za to, že sa hrabú v minulosti. Povedali im, že Martin Luther King by sa za nich hanbil. Bolo veľmi statočné, že Kingova rodina si trúfla znovu sa zapojiť do podobného procesu. Mnohí z nás si ani nevedia predstaviť, aké emócie sa s nimi zahrávajú.

Sú potom medzi nami aj celebrity ako Mort Sahl, on je jedným z najpoprednejších, je to skvelý politický satirik, stand-up komediant. V 60-tych rokoch zarábal 1 milión ročne. To boli veľké peniaze. Bol na výslní. A potom sa rozhodol podporiť Jima Garrisona, demokrata z New Orleansu, ktorý chcel znovu otvoriť Kennedyho prípad. Vtedy sa kariéra Morta Sahla náhle skončila. Nedostal žiadny angažmán. Náhle zmizol z médií. Pre takéto známe osobnosti, ako napríklad aj Alec Baldwin a Rob Reiner, je to veľká odvaha, že sa k nám pridali, dávam pred nimi klobúk dolu.

WWW: Pridá sa k vám aj niekto z politického vedenia alebo politického establishmentu, vloží sa niekto z nich do toho, aby sa splnilo, čo žiadate, čo myslíš?

David Talbot: Hej, toto je naše druhé kolo. Dúfame, že sa niekto nájde a plánujeme organizovať veľkú celoštátnu kampaň, získať oveľa viac podpisov, získať na svoju stranu verejnosť a vyvinúť tlak na Kongres. Potrebujeme získať kľúčových členov Kongresu, aby tak ako v 70-tych rokoch povedali: „Poďme to urobiť v oficiálnej rovine. Otvorme znovu tie procesy.“ Lebo ako som už povedal, naša demokracia nikdy nebude v bezpečí, keď jej lídrov je možné zavraždiť za bieleho dňa a neprebehne ani žiadne riadne vyšetrovanie. Kým takéto udalosti budú možné, Amerika nikdy nebude mať demokraciu.  

WWW: A čo keď zoberieme do úvahy, že za posledných viac ako 50 rokov sa nestala žiadna podobná politická vražda, čo myslíš, ako to ovplyvní ľudí pri tom, ako sa budú na vás pozerať?

David Talbot: Počul som, že jedna z prvých vecí, čo urobil Bill Clinton po zvolení za prezidenta bola, že svojho vtedajšieho generálneho prokurátora požiadal, aby sa prehrabal vo vládnych dokumentoch a vytiahol čokoľvek zahrabané, čo nájde o vražde Kennedyho. Myslím, že všetci prezidenti, ktorí nastúpili do úradu po Kennedym, na to pomysleli. Proti CIA a armáde, a proti ich politike, môžu niečo podnikať len do tej miery, kým nepocítia, že je v ohrození ich život. Myslím, že prezident Obama vedel, že si voči armáde môže dovoliť zájsť len potiaľ, že sa pokúsi odtiaľ stiahnuť vojská. Oni však boli proti, a dosť dôrazne dali najavo, že sa im nepáčia Obamove plány na de-eskaláciu.

Myslím, že keď za bieleho dňa v Dallase, aby som použil názornejší príklad, rozmazali mozog prezidenta Kennedyho po celej prezidentskej limuzíne aj s jeho manželkou, že tým nielen súčasným lídrom, ale aj generáciám budúcich lídrov vyslali signál, že mašinérii „deep state“, toho štátu bezpečnostných zložiek, už nemôžu odporovať bez rizika straty života.

Kennedy to vedel. Už predtým vo funkcii dostával náznaky smrteľnej hrozby. Dostával ich v súvislosti s odporom voči týmto silám v otázke Vietnamu. Mal v úmysle úplne stiahnuť vojská hneď po svojom druhom zvolení v roku 1964. Pokúšal sa zorganizovať komunikačný kanál s ľuďmi, ktorí boli za mier v Sovietskom zväze a s Fidelom Castrom na Kube. Vedel, že si tým proti sebe kompletne poštve svojich generálov a svojich spravodajských dôstojníkov.

Svojim priateľom otvorene hovoril o možnosti, že ho zavraždia, takže o tom vedel. Bol to výnimočne skvelý muž a mal priaznivcov vo všetkých zložkách Washingtonu. Rast jeho vplyvu bol citeľný. Žiaľ, odvtedy sme už nikdy nemali prezidenta, ktorý by sa Kennedymu vyrovnal odvahou. Každý ďalší, aby som to vyjadril mierne, mal rešpekt pred silami štátnej bezpečnosti.

WWW: Ako sa dá toto všetko aplikovať na súčasnú situáciu, keď máme prezidenta, ktorý síce z úplne iných dôvodov, ale znovu sa pokúša vzdorovať týmto silám štátnej bezpečnosti?

David Talbot: Do istej miery je ten jeho odpor skutočný. Napríklad to, že zahraničnú a obrannú politiku robí cez twitter, to veľmi znervózňuje a irituje sily „deep state“, napríklad ten spôsob, akým oznámil stiahnutie vojsk zo Sýrie. Ale vzápätí hneď zaspätkoval, keď vyhlásil: „Nebude to hneď a zaraz. Stiahnutie vojsk si vyžaduje svoj čas.“ Poviem úprimne, dôležité bolo aj jeho rozhodnutie či nerozhodnutie vo veci Kennedyho.

Trump to mal vo svojich v roku 2017 a vyhlásil, že prinúti CIA, aby rešpektovala zákon a zverejnila svoje dokumenty o vražde Kennedyho, ale znovu sa stiahol. Znovu dovolil, aby CIA vyhrala. Trump má rád silácke gestá, bije sa do pŕs, aby ukázal svoju moc, ale keď ide o CIA, zatiaľ všetko beží po starom a v podstate to isté platí aj o armáde.

WWW: Ako vám môže pomôcť verejnosť, keby chcela podporiť toto úsilie 60 signatárov?

David Talbot: Čoskoro vytvoríme webovú stránku. Stránka sa bude volať „Truth and Reconciliation Project“ (Projekt za pravdu a nové preskúmanie). Váš portál, WhoWhatWhy a iné lokality, budú môcť zverejňovať naše informácie, pripojiť sa a pomáhať šíriť ich medzi ľuďmi, ktorým záleží na objasnení našej temnej histórie a ktorí by sa chceli pripojiť k našej ešte na tento rok plánovanej kampani. Ešte nemáme sformulované konkrétne ciele, ale ostaňte s nami v spojení, nechajte si od nás posielať novinky a spoločne dosiahnime, aby sa tento rok stal rokom, kedy sa konečne zverejní pravda o našej minulosti.

Ako Američania máme právo poznať vlastnú minulosť a v tomto roku by sme tom konečne mali nástojiť. Tento rok nie je rokom prezidentských volieb. Máme na to čas. Sústredíme sa na toto a poviem to tak, budeme tým brániť demokraciu, ktorá na budúci rok počas volieb bude zase čeliť skúške, ale my ju už tento rok podporíme, dáme všetkým Američanom do rúk vlastnú minulosť, aby sme mohli mať budúcnosť.

WWW: To bol David Talbot. Ďakujem ti veľmi pekne, že si nám venoval svoj čas.

Preklad NavajaMM

Zdroje:


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Zápas „deep state“ proti demokracii: dozvie sa americký ľud pravdu?

  • 5. februára 2019 at 12:03
    Permalink

    Veľká vďaka autorovi za takýto príspevok!
    Každý národ má svojich zločincov a hrdinov. Zatiaľ sú tí prví silnejší, zatiaľ!

    Reply
  • 5. februára 2019 at 19:58
    Permalink

    Marián, urobil si skvelú prácu, vďaka…
    O týchto informáciách by sme sa ani nedozvedeli, tak ako o mnohom…

    Reply
  • 5. februára 2019 at 23:37
    Permalink

    Ja som skromný. Mne by stačilo keby sa vyšetrila vražda J . Kuciaka. A tiež prečo taký SMER ácky Kováčik nevyšetril žiadnu politicko-zlodejskú kauzu, prečo býva Fico v byte daňového podvodníka keď už všetky sú niekoho iného, len tento stále Bašternákov… Či Trnka bral úplatky, a čo všetko má na rováši bývalý policajný prezident Gašpar….
    No a samozrejme súhlasím s tým aby sme sa dozvedeli pravdu ( ak je iná) kto zavraždil uvedené americké osobnosti.
    Ale na otázky zločinov slovenských politikov autor asi nemá a Amerika je zas príliš vzdialená…

    Reply
    • 6. februára 2019 at 22:02
      Permalink

      Jankech a ja som ešte skromnejší. Stačí mi tvoja odpoveď na otázku, ktorú som ti položil už niekoľkokrát – kto vydal tvoje dve knihy a koľko sa ich reálne predalo ? A je zaujímavé, že namiesto hrdej reakcie na svoje diela, zodpovedajúcej tvojej arogancii, keď si každým pohŕdal, lebo ty si napísal dve knihy, vždy sa z diskusie rýchlo vytratíš. Čo je na tom pravdy, že si spomínané knihy vydal v malom náklade sám a ani ten sa nepredal ? Čo je pravdy na tom, že nebol o ne záujem najmä pre hrubú neobjektívnosť a neodborný pohľad na problematiku ?

      Reply
      • 6. februára 2019 at 22:28
        Permalink

        Cudzinec
        Keby si nekecal a nekvákal.
        Kúp si moje knihu a nájdeš v nej kto ich vydal a aj koľko. Čítal si už nejaké knihy? Vieč čo je to „tiráž“? Tá prvá sa dá kúpiť už iba v antikvariáte a tú druhú nájdeš na Martinus.sk.
        A keby som Ti to aj povedal, bolo by to zbytočné čo obaja vieme.
        Máš naozaj veľmi skromné a aj veľmi hlúpe požiadavky. Ale nič rozumné od Teba nečakám.

        Reply
        • 7. februára 2019 at 8:20
          Permalink

          Kto chce kam, pomôžme mu tam, však Jankech. Áno, tvoja kniha sa dá kúpiť naozaj v antikvariáte.
          Ale ani tam ju nevedia predať. Napokon niet divu, pretože naozaj nestojí za nič, je to len brak. Brak, ktorý si si vydal sám a vo vlastnej réžii.
          Zhrnuté a podčiarknuté – chváliš sa dvoma knihami, ktoré si si (musel) vydať sám. A áno, svojho času si mal nejaký “rešpekt” napríklad na portáli HN, pretože nikoho nenapadlo si preveriť, ako to je naozaj s tvojou odbornosťou a zdravotníctvom. A dnes si nervózny, keď sa ti to pripomenie, však ? Ozaj, pán “odborník” , ako ide obchod s rybárskymi potrebami ?

          Reply
          • 16. februára 2019 at 21:28
            Permalink

            Ahoj cudzinec.
            To Ty sa vyjadruješ pod mojim menom? Si teda úbožiak však.
            Nuž kniha ktorá vyšla vo veľkom náklade a nedá sa kúpiť ani v antikvariáte je asi dobrá. To ostatné je len Tvoje želanie zbabelec, ktorý sa nedokáže ani len podpísať. Ty chudák.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *