Profesor Milan Šikula. Zomrel vo veku 77 rokov. Tento týždeň. Práve som sa to dozvedel. A je mi to úprimne ľúto.
Milan Šikula bol jeden z najlepších slovenských ekonómov a odborníkov na globalizáciu. Bol kolegom zo Slovenskej akadémie vied, viedol ekonomický ústav a patril medzi významných ľavicových intelektuálov.
Bol neustále veselý, optimistický a dobre naladený človek – spomínam si na jeho úsmev, na jeho podporu, na jeho srdečné slová. Z málokoho srší toľko ľudskej dobroty ako z Milana Šikulu – dodával mi silu.
Vždy ma fascinovalo, aká skromnosť a ľudskosť vyžaruje z mnohých profesorov, u ktorých by človek odpustil aj trochu namyslenosti. Nedávno ma takto svojou skromnosťou a prívetivosťou ohromil Michael Walzer, na škole ma ňou inšpiroval Koloman Ivanička, neskôr profesori ako Oskar Krejčí, Jožko Lysý či Jan Keller. Profesor Šikula bol taký istý – skromný, dobrácky, srdečný. Oplýval človečinou a takého si ho budem navždy pamätať.
Neviem si predstaviť, že najbližší Klub Nového slova už bude bez neho – že neuvidím jeho prikyvujúcu tvár, milý pohľad – že si nevypočujem jeho rozhľadený komentár. Naposledy sme sa takto rozprávali o Danim Rodrikovi a jeho kritike globalizácie. Vždy ma vedel inšpirovať.
Spolupracovali sme pri tvorbe vízie SR, ktorej bol za SAV garantom. Bol spoluautorom našej knižky o európskom sociálnom modeli. A v poslednej knižke Antiglobalista som ho viackrát citoval. Tešil som sa, že mu knižku venujem. Už som to žiaľ nestihol.
Tak aspoň jeden citát od tohto nesmierne rozhľadeného človeka, ktorý inšpiroval viacero generácií ľavicových intelektuálov a alternatívnych ekonómov – citát od profesora Šikulu, vizionára, národohospodára, mysliteľa, priateľa, dobrého človeka:
„Prebieha antidemokratická kontrarevolúcia, keď globalizátori vďaka zdrojom, ktorými disponujú, si môžu financovať kampane manipulujúce verejnú mienku. Môžu si dovoliť kúpiť nielen niektorých politikov, ale i celú demokraciu. Vytváraniu a posilňovaniu ich privilegovanej pozície napomáhajú aj vlastné, resp. spriaznené neziskové organizácie ako profesionálne komory, asociácie, think tanky a nadácie. Doterajší spôsob globalizácie umožňuje malému počtu najsilnejších určovať agendu a smerovanie tohto procesu.“
Pán profesor presne vedel, čo sa deje. Na Slovensku. Vo svete. Všade. A varoval pred tým.
Je našou úlohou nadviazať na jeho práce a postaviť sa globalizácii. A celej tej manipulácii, ktorá ju sprevádza.
Česť Vašej pamiatke, pán profesor. Odpočívajte v pokoji. Vaše dielo bude žiť ďalej. My nezabudneme…
O mŕtvych len v dobrom. Ale ak bol prof. Šikula tak výraznou osobnoťou a národohospodárom, tak prečo neburcoval proti členstvu SR v EÚ, NATO a OSN, z ktorých nemáme žiaden prospech a úžitok, ale nás len zotročujú a ako úplní debili si za zotročenie západom a USA ešte platíme???
Odišiel nám ľavicový intelektuál, národohospodár, profesor Milan Šikula.
Osobne ma s Milanom Šikulom spájalo nielen ľavicové teoretické prostredie, v ktorom sme sa pohybovali, ale najmä futbal. Bol vášnivý futbalista, teda nie v profesionálnom zmysle, ale takom našom, amatérskom, partiovom. Bol aktívnym členom desaťročia fungujúcej futbalovej partie na Ekonomickej univerzite. Futbalové stretnutia boli pre neho také dôležité, že na jednu konferenciu do Moskvy si zobral aj futbalový výstroj a priletel skorším lietadlom na futbalové stretnutie do telocvične na Horskom Parku. Samozrejme, nešlo tu len o futbal, a jeho výsledok, dôležitý bol pohyb, ale predovšetkým družná partia a jej posedenia, možno dve desaťročia v slávnom Mamute. Výsledok zápasu sa nakoniec aj tak dohodol po diplomatických jednaniach na posedení pri tradičnom pivku. Milan Šikula nechýbal ani na poslednom exibičnom zápase pred dvomi rokmi.
Spomínam na túto stránku jeho života aj preto, že nebol len ekonómom, vedcom, ale aj športovcom (futbalistom, lyžiarom, rekreačne behával), bol všestranne založeným človekom.
Povestný bol jeho humor, na posedeniach vyprával vtipy jeden za druhým, ak si na nejaký nevedel spomenúť, mal ich pekne popísané aj v malom notesku.A samozrejme, dlho dokázal vyprávať o humorných príhodách z rôznych jeho pracovných, športových, rodinných či iných podujatí.
Profesor nám bude chýbať. Nielen ako ľavicový intelektuál, ľavicový ekonóm, ale hlavne ako človek. Česť Tvojej pamiatke, Milan!