98. výročie sociálnej revolty Krompašská vzbura

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Krompašská vzbura: vzbura v Krompachoch sa udiala 21. februára 1921 na dvore Krompašskej pohornádskej účastinnej spoločnosti, čo bol najväčší hutnícky podnik na Slovensku.  Rozzúrení pracujúci sa zhromaždili pretože im znížili prídel múky. V reakcii na vzburu ČSR vyhlásila stanné právo, žandari strieľali do davu protestujúcich a zatkli 64 robotníkov. Bilancia: štyria mŕtvi, 15 ťažko a množstvo ľahko zranených. Na podporu pracujúcich bol spustený generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach. Fabrika bola o dva roky neskôr demontovaná a o prácu prišlo 2200 ľudí.  Na motívy udalosti bolo napísaných niekoľko kníh a taktiež film.

Túto sociálnu revoltu si pripomenuli zástupcovia socialistických strán a hnutí na Slovensku.

Takmer 50 zástupcov komunistov združených v Socialistickom fronte z Komunistickej strany Slovenska, Vzdoru-Strany práce a Frontu ľavicovej mládeže z rôznych kútov Slovenska sa v sobotu 23. februára 2019 zišlo pri pamätníku obetí Krompašskej vzbury a na námestí v Krompachoch.

Vzdali úctu položením vencov, krátkymi prejavmi a zahraním Piesne práce a Internacionály tým, ktorí pred 98 rokmi boli zastrelení buržoáznou mocou v boji za kus chleba a za dôstojný život pracujúceho človeka.

Náš boj, boj vykorisťovaných rovnako ako pred 98 rokmi za dôstojnosť a sociálnu spravodlivosť pokračuje.
Pracujúca a nezamestnaná vykorisťovaná väčšina nemá inú možnosť, len zbaviť sa okov kapitalizmu a nastoliť spravodlivejší spoločenský poriadok – socializmus a komunizmus.

Proletári všetkých krajín spojte sa.

Peter Nišponský

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

9 thoughts on “98. výročie sociálnej revolty Krompašská vzbura

  • 24. februára 2019 at 16:47
    Permalink

    „Luxus bohatých je zaplatený biedou chudobných.“/F.Kafka /
    A opäť platíme!

    Krásna akcia! Česť Vašej práci, súdruhovia!

    Pekne to napísal s. Nišponský: „Náš boj, boj vykorisťovaných rovnako ako pred 98 rokmi za dôstojnosť a sociálnu spravodlivosť pokračuje.“

     
    Reply
  • 24. februára 2019 at 21:58
    Permalink

    Mne sa tá akcia vôbec nepáčila. A vôbec sa mi nepáčila ani pôvodná pozvánka na stránke KSS, vraj nech pripomienka vypadá tak, ako sa patrí. Zverejnil som ju na Alternativy.sk, ale bez tých jedovitých poznámok. To mi pripadalo ako jedovitá truc-akcia, postavenie KSS proti ostatným občanom, proti občianskym akciám.

    21.2. – v deň výročia – sa totiž konal občiansky, mestský pietny akt, organizovaný mestom. Mesto Krompachy si zatiaľ uctieva dôležité dni robotníckeho a komunistického hnutia: Krompašskú vzburu, oslobodenie Krompách sovietskou armádou, SNP, ap. Niet dôvod organizovať truc-akcie, lepšie by na občanov pôsobilo, ak by sa takáto početná delegácia komunistov zúčastnila mestskej, občianskej pripomienky, dosiahol by sa tým kontakt s občanmi, získanie ich uznania. KSS Košice sa neukázala ako štátotvorná sila, ale ako sekta.

    Pred dvomi rokmi sa KSS ešte zúčastňovali mestskej akcie, od vlani začali organizovať vlastnú akciu.

    Podobne MO KSS pripravuje na rok aj vlastnú akciu k 75. výročiu oslobodenia Košíc sovietskou armádou, hoci mesto pripravuje svoju pripomienku. Tohto roku sa delegácia komunistov ešte zúčastnila Dargovskej pripomienky, čo si vážim, ale obávam sa, že začnú úplne oddeľovať akcie komunistov od občianskych akcií.

    Nevidím dôvod organizovať osobitné akcie, ak sú organizované občianske, samosprávou, SZPB.
    Skôr sa sústrediť na pripomenutie akcií a pamiatok, ktorým sa nevenuje pozornosť. Výberovo spomeniem niektoré.

    Pred 70 rokmi, 1.1.1949 bol vytvorený v socialistickom Slovensku Tatranský národný park (TANAP). Ide o prvý národný park na území Slovenska. KSS ani Vzdor nezužitkovali túto udalosť na prezentáciu socializmu.

    16.1.1970 bola vyhlásená za stavbu mládeže stavba Základnej školy v Nemeckej. V KSS, Vzdore, žiadna pripomienka.

    21.1.1981 bola schválená v Slovenskej socialistickej republike Mestská pamiatková rezervácia Nitra, Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby a Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Veľké Leváre. KSS ani Vzdor nezužitkovali túto udalosť na propagáciu socializmu.

    26.1.1977 boli schválené prvé Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry v Slovenskej socialistickej republike – Čičmany a Vlkolinec. Chýbala pripomienka.

    3. 2. 1953 v službe na hraniciach zahynul práporčík Gustav Mocig, nar. 5. 8. 1919, Pohraničný oddiel Verejnej Bezpečnosti Skalité. Chýbala pripomienka.

    Chýbala pripomienka duchcovského hladového pochodu 4.2.1931, pri hladovom pochode pri duchcovskom viadukte zastrelili četníci chrániaci záujmy veľkopodnikateľov 4 baníkov: Jozefa Kadleca, Antonína Zeithanmera, Jozefa Studničku a Alise Lamača.

    Zajtra je 25. februára – a nikde nevidím žiadnu akciu KSS.
    -K Februáru by sa hodil Pochod padlých – rukami antikomunistického odboja.
    -Obdoba Pochodu nesmrteľného pluku. 1. Pripomenúť obete represálií prvej republiky proti robotníkom. 2. Pripomenúť obete druhej svetovej vojny. 3. Pripomenúť obete bojov s banderovcami v r. 1945-1948. 4. Pripomenúť obete protikomunistického odboja po r. 1848, predovšetkým na hraniciach. Zoznamy obetí obsahuje aj článok na Alternativy.sk
    https://forumsk.wordpress.com/2017/02/21/krompasska-vzbura-a-februar-1948/

    Pripomienka najväčšieho robotníckeho štrajku v dejinách Československa vo Fiľakove 30.7. – 29.8.1936. Jeho pamätník pustne,

    chýba pripomienka na 2.3.1933, kedy bol vo Volovci pri proteste nezamestnaných zastrelený jeden robotník a 3 zranení

    29. 10. 1949 bola slávnostne otvorená prevádzka na železničnej trati Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, ktorá bola postavená ako Trať mládeže – ukázať, že vtedy sa nečakalo na zahraničných spasiteľov, ale mládež vyhrnula rukávy a budovala

    9.4.1990 sa vo dvore pracoviska upálil 58-ročný Július Hríbik, bývalý ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Chýba pripomienka.

    22.4. je Deň Zeme, pre komunistov by to mal byť dôvod na usporiadanie vlastnej akcie, brigády

    25 5.1931 zastrelili četníci 3 poľnohospodárskych robotníkov a viacerých zranili na verejnom zhromaždení v Košútoch. . V obci Košúty sa nachádza pomník obetiam kapitalizmu na pamiatku tejto udalosti. Tri hroby na cintoríne pripomínajú obete tejto udalosti. Tiež pomník – busta komunistického funkcionára Štefana Majora, organizátora zhromaždenia

    31.5.1954.zavraždený členom protištátnej skupiny v oblasti ŽilinypPodporučík Alexandr Grochal, nar. 5. 3. 1912, krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti Žilina. Chýba pripomienka obetí protisocialistických akcií.

    A dalo by sa pokračovať do konca roku…
    .

     
    Reply
    • 25. februára 2019 at 2:16
      Permalink

      Súhlasím. Separácia nemá zmysel. Socialistické hnutie by sa malo približovať k ľuďom.

       
      Reply
        • 25. februára 2019 at 8:37
          Permalink

          Oprava: No, len čí tí ľudia sa nechcú separovať od komunistov.

          …komunisti združení v Socialistickom fronte z KSS, Vzdoru-Strany práce a Frontu ľavicovej mládeže vzdali úctu tým, ktorí pred 98 rokmi boli zastrelení buržoáznou mocou v boji za kus chleba a za dôstojný život pracujúceho človeka.
          Ja by som si veru tiež nešla uctiť pamiatku obetí buržoáznej chamtivosti po boku novodobých, prokapitalisticky orientovaných občanov, ktorí sa zahniezdili na teplých miestečkách mestských úradov, užívajú si dobre platené miesta a na obyčajných pracujúcich zvysoka…

           
          Reply
          • 25. februára 2019 at 9:15
            Permalink

            Nuž, potom, p. Slavomíra, ja by som išiel radšej po boku občanov, ako Vašom:-).

            Ja nevidím nič komunistického na takomto separovanom postoji, komunisti vždy išli s ľudom. A ja by som išiel s ľudom a nie s akousi truc-akciou.

            Ale je to najmä otázka stratégie. Takto sa komunisti javia ako sekta idúca proti občanom. Ak by sa ale veľké delegácie komunistov zúčastňovali slušne a konštruktívne občianskych akcií, stali by sa ich prirodzenou súčasťou. A mohli by sa podieľať na ich organizácii, mohli by sa podieľať na príprave, organizácii mnohých mestských, občianskych akcií (napr. oslavách prvého mája, brigádach, pripomienkach významných udalostí socializmu), navrhovať vlastné ako súčasť mestského života.
            Komunisti by sa tak mohli stať prirodzenou súčasťou mestskej samosprávy, podieľať sa na organizácii život mesta, okresu, kraja. Prevziať postupne miestnu správu, ako ju niekedy prevzali Soviety.

            Lenže klasické robotnícke a komunistické myslenie sa uberá akýmsi iracionálnym smerom, mimo reálnych pohybov. Naše klasické robotnícke a komunistické hnutie sa dostalo do akejsi sektárskej, izolovanej podoby. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sme založili Robotnícke fórum, pozývali sme Bratislavčanov na turistické vychádzky do Karpát. Prišli rodiny s deťmi. Ale Fero Dugovič, ktorého sme zvolili za predsedu a niektorí ďalší sa strašne hnevali. Pozval som ekonómov, napr. aj A. Borzovú, zaoberajúcu sa zamestnaneckými podnikmi, na prediskutovanie návrhov. Len vykrikovanie na námestiach pred TV kamerami totiž strácalo účinnosť, bolo potrebné prichádzať s konštruktívnymi námetmi. Znovu obrovský hnev robotníkov, vraj oni najlepšie vedia, čo robiť.
            Združenie robotníkov Slovenska bolo trochu pružnejšie, ale v mnohom sa to opakovalo.

            Na stránke KSS som navrhol viacero akcií, od jednoduchých, po zložitejšie. Niektoré som priamo napísal, že sám zorganizujem, alebo sa ich zúčastním. Znovu obrovský hnev, vraj nech nevymýšľam, ale zúčastním sa akcií poriadaných KSS – s vejúcimi zástavami. Ja som sa aj zúčastňoval, aj keď mám problém s tými vejúcimi zástavami.

            Jednoducho, chce to už úplne nové, avantgardné komunistické hnutie, s novým, komunistickým, netriednym myslením (kde sa nebude v každom občanovi vidieť triedny nepriateľ, ale ľudia sa budú vnímať v ich rozmanitosti ako súčasť veľkej deľby práce a spolupráce). Tým samozrejme, nevylučujem úplne triedny pohľad smerom do minulosti, voči niektorým jednotlivcom, ale do budúcnosti je to už jasne netriedny pohľad. Ak sa tomu komunisti nenaučia, budú tu bojovať proti občanom ako svojim triednym nepriateľom. Že, p. Slavomíra.

             
  • 25. februára 2019 at 9:39
    Permalink

    Srdce mi nekrváca, pán Antal, ja netúžim kráčať po Vašom boku.
    Plat bývalého primátora v našom meste/KDH/ bol vyše 3 000,- eur mesačne a ešte sa mu málilo, lebo vraj potrebuje pridať na obleky, v ktorých reprezentuje mesto. Z toho platu by mohli vyžiť ďalší traja. Ó, aká solidarita s pracujúcimi!
    A s takými by som sa mala ísť pokloniť obetiam buržoáznej moci ?
    To akoby sa Hitler išiel pokloniť obetiam Osvienčimu /síce poriadne zveličený príklad, ale istá podobnosť tu je, že, pán Antal.

     
    Reply
    • 25. februára 2019 at 11:42
      Permalink

      P. Slavomíra, ja to nemyslím osobne, skôr tu rozoberám otázku pozície a smerovania ľavicového a komunistického hnutia. A kam ho vedie zakonzervovaný triedny pohľad.

      Vy nenávidíte napr. aj pravičiarov. Pritom mnoho pravičiarov, ale aj pro-kapitalisticky orientovanej ľavice, Martin tu spomínal Igora Kuruca z hnutia Pracujúca chudoba, je progresívne orientovaných, len ich súčasná podoba komunistického hnutia odrádza.

      Klasické komunistické strany ako KSS, Vzdor možno pokladať za ľavicové len z hľadiska ich pozície v kapitalistickom systéme.
      Akonáhle sa však presunieme do socializmu a berieme ho ako vyvíjajúci sa systém, z hľadiska ich pozície v rámci vyvíjajúceho sa socializmu sa presunuli do pravicovo-konzervatívnej pozície. Nedívajte sa na to len z pozície maličkého Slovenska, ale vývoja svetového socializmu. Socialistická Čína s 1,3 mld. obyvateľmi a jej sused, socialistický Vietnam s 80 miliónmi, by mohli byť braní do úvahy, nemyslíte?

      Čo, teraz s Vami, ako pravičiarkou? :-).

       
      Reply
  • 25. februára 2019 at 12:06
    Permalink

    Pán Antal, bez komentára! Prečo tu so mnou klebetíte a nehľadáte tie Vaše riešenia. Prišli ste si so mnou pokecať?

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom