Ako dal Jeľcin rozstrieľať Biely dom

Moskovský „Biely dom“. Keď sa dnes v Rusku hovorí o „októbrovom prevrate“, už reč s veľkou pravdepodobnosťou nejde o VOSR, ale o októbri 1993. Na pripomenutie, v kocke – čo sa vtedy stalo. V lete 1991 prebehol neúspešný pokus konzervatívnej časti komunistickej strany o zvrátenie cesty ku kapitalizmu. Aktivita proti tomuto „puču“ vyniesla vtedajšieho najpopulárnejšieho politika – Borisa Jeľcina až do prezidentského kresla. Dva roky potom prebiehala pozičná vojna medzi Jeľcinovými reformátormi vo vláde a prevažne stále konzervatívnymi poslancami v štátnej dume a najvyššom soviete. Začiatkom roka 1993 vrcholila diskusia o nový charakter štátu a o nové znenie ústavy. Prehlbovali sa rozpory medzi prezidentom a štátnou dumou. Na apríl bolo plánované referendum o základných ústavných princípoch, no poslanci sa rozhodli použiť referendum v politickom boji proti prezidentovi a v referende boli otázky o tom, či ľudia podporujú politiku prezidenta, alebo parlamentu. Vo výsledku referenda sa ľud vyslovil v prospech prezidenta Jeľcina a za predčasné voľby do parlamentu.

Následný spád udalostí viedol až k ústavnej kríze na prelome septembra a októbra a k výbušnému vnútropolitickému stavu. Pohľad na udalosti je dodnes kontroverzný. 21. 9. 1993 prezident Jeľcin vydal výnos, ktorým rozpustil parlament a prevzal do nových volieb moc v krajine. Podľa ústavy Ruska nemal prezident takú právomoc, Rusko bolo formálne parlamentnou demokraciou. Jeľcin svoj krok zdôvodnil výsledkom aprílového referenda a snahou ukončiť rok trvajúce dvojvládie. Parlament však zareagoval veľmi ostro. Vyhlásil Jeľcinov výnos za protiústavný, zbavil ho prezidentskej funkcie a za úradujúceho prezidenta vyhlásil viceprezidenta Alexandra Ruckého. Verejnosť v Rusku bola výrazne polarizovaná a žiadna strana sporu nebola výrazným favoritom, no prezident Jeľcin mal dva žolíky. Bol vrchným veliteľom armády, ktorá nemala v úmysle odmietnuť plnenie rozkazov, a mal veľmi dobrý osobný vzťah s vtedajším prezidentom USA Billom Clintonom, čo mu krylo chrbát na medzinárodnej scéne.

Patová situácia v Moskve vrcholila 2. 10. 1993. Viac ako týždeň boli v budove parlamentu, „Bielom dome“, zablokovaní poslanci vedení Ruslanom Chazbulatovom. Okolie strážili vojská Ministerstva vnútra a po obidvoch stranách línie boli husté davy odporcov Jeľcina, aj odporcov parlamentu, a príležitostne medzi nimi vznikali incidenty. Tieto incidenty nabrali mimoriadnu intenzitu 2. 10., keď občasná streľba prerástla do pouličného boja. Prívrženci parlamentu prerazili barikády okolo budovy, obsadili blízku budovu Moskovskej radnice a zmocnili sa niekoľkých automobilov vojsk MV, ktorými sa časť z nich presunula pred vysielacie štúdiá celoštátnej televízie v Ostankine. Cieľom protestujúcich bolo obsadiť televízne štúdiá a odvysielať svoju verziu výkladu udalostí, lebo vtedajšie vysielanie jednostranne podporovalo výklad prezidenta. Pri Ostankine sa rozpútal prudký boj, ktorý si vyžiadal viac ako stovku obetí, a vyradil štúdiá z prevádzky, takže útok prívržencov parlamentu nebol úspešný.

Na druhý deň, skoro ráno sa prezident Jeľcin rozhodol vyriešiť situáciu silou, rozohnať poslancov v parlamente a vodcov pozatýkať. Ako sa toto rozhodnutie rodilo a ako prebiehal útok z pohľadu vtedajšieho ministra obrany Pavla Gračova, sa dozvieme z prepisu rozhovoru, pred niekoľkými týždňami zverejneného z národného archívu USA:

Gračov: Čo bolo dôležité? Predovšetkým, komunistom sa nepodaril prevrat a takmer došlo k občianskej vojne. Niet žiadnych pochýb, že k nej bolo veľmi blízko – aj v roku 1991 aj 1993. Hlavne v roku 1993. Po celej krajine sa spontánne vytvárali ozbrojené skupiny. V roku 1991 niektoré z nich podporovali komunistický najvyšší soviet a iní podporovali Jeľcina, v roku 1993 zas boli jedni za RuckéhoChazbulatova, iní podporovali Jeľcina. Krajina bola na pokraji občianskej vojny a myslím, že bolo povinnosťou armádnych síl, aby sme to nedopustili.

Aven (vedie rozhovor za USA): Aká bola úloha armády v rokoch 1991 a 1993?

Gračov: V roku 1991 armáda nedovolila… Nie, správnejšie by bolo povedať, že armáda neuväznila Jeľcina. To bola najdôležitejšia vec.

Aven: Armáda sa prakticky odmietla zapojiť do konfliktu.

Gračov: Armáda nebola zapojená do konfliktu a preto predišla sporom, najskôr na lokálnej úrovni a potom aj na globálnej úrovni po celom Rusku. Hoci v tom čase nemuselo dôjsť v krajine k rozsiahlym bojom, lebo Jeľcin bol ešte pre mnohých neznámy. Ale v roku 1993 zabránila občianskej vojne len rozhodná akcia armády – šesť inertných projektilov, vypálených z tanku na Biely dom, a zajatie tej bandy, Ruckého, Chazbulatova a ostatných vrátane Dunajeva, Barannikova a mnohých ďalších. Prečo toto zabránilo občianskej vojne? Lebo lokálni vodcovia a aj niektorí armádni velitelia už boli na ňu pripravení. Šlo o to, kto zvíťazí. Keby zvíťazila druhá strana, okamžite by vypukli boje.

Aven: Boli ste si istí, že vyhráte? Ruckoj volal veliteľovi letectva a pokúšal sa poslať lietadlá, aby bombardovali Kremeľ. Verili ste svojmu vojsku? Verili ste, že nikto z nich nezaútočí na Kremeľ?

Gračov: Veril, absolútne! Pretože ja som mal dobrých veliteľov. Peter Stepanovič Dejnekin, môj priateľ, bol veliteľom letectva. Môj priateľ Semjonov bol veliteľom pozemného vojska. Prudnikov bol veliteľom protivzdušnej obrany, veliteľom námorníctva bol tiež môj priateľ. Jevgenij Nikolajevič Podkolzin bol veliteľom výsadkových vojsk. Uviedol som do týchto funkcií svojich priateľov a bol som si istý, že ma nikto z nich nezradí.

Aven: Ako došlo k tomu rozhodnutiu spustiť paľbu na Biely dom?

Gračov: Jeľcin, s Koržakovom a niekoľkými ďalšími mužmi prišli 3. 10. okolo 3:00 ráno na ministerstvo obrany. Trochu sme popili. (Pozn. NavajaMM: Koržakov bol veliteľom Jeľcinovej ochranky. Dnes Koržakov tvrdí, že Jeľcin v tomto období nepil, a ak, tak len preto, aby nezaspal.)

Aven: Deň predtým zaútočili na Ostankino, kde boli zabití vojaci ministerstva vnútra?

Gračov: Áno.

Aven: Hovoríte, že ste trochu popili.

Gračov: Hej, popili sme a všetci boli veľmi rozgurážení. Jeľcin povedal: „Obsadili radnicu a Ostankino. Musíme ich zastaviť a zatknúť tých ľudí z Bieleho domu.“ Povedal som, ako vždy: „Dajte mi písomný rozkaz a som pripravený ho vykonať.“ Koržakov odvrkol: „Aké písomné rozkazy? Vidíš, Jeľcin, hovoril som, že budú posratí!“ Povedal som mu, aby držal hubu. Jeľcin sa naštval a vykríkol: „Dostanete svoj písomný rozkaz!“ Ale klamal, žiadny písomný rozkaz som nikdy nevidel. Neskôr trochu vytriezvel a okolo 5:00 ráno mi zavolal, vtedy som sa už pripravoval na útok, povedal mi, že musím vykonať aj ústny rozkaz.

Aven: Nechápem, prečo sa tak báli dať vám písomný rozkaz.

Gračov: Povedal som mu: „Samozrejme, rozkaz vykonám. Čo mám urobiť?“ „Zatknite tých ľudí!

Jeľcin, 119. výsadková rota je rozmiestnená v okolí Bieleho domu. Nebude to problém.“ Ale bolo tam mnoho ostreľovačov, vpravo aj vľavo. V okolí stáli domy a na každej streche boli ostreľovači.

Aven: To boli ich ostreľovači?

Gračov: Áno, ich. Povedal som: „Nebude to problém, ale budeme mať straty.“ „A čo navrhujete?“ „Navrhujem, aby sme ich najskôr vystrašili.“ „Ako?“ „Vystrelíme na nich inertné projektily z tanku. Oni utečú. Keď nič iného, tak zídu na prízemie a ostreľovači zlezú zo striech. Neskôr si ich na prízemí nájdeme.“ „Súhlasím.“ Tak som rozkázal, aby tank zaujal postavenie na kamennom moste vedľa hotela Ukrajina. Prišiel som do toho tanku a na sedadlo strelca som posadil kapitána a do sedadla mechanika nadporučíka. Okolo nás lietali strely: bang, bang, bang. „Nedostanú nás a čoskoro padnú,“ myslel som si. Dôstojníkom som povedal: „Vidíte tie strechy? Teraz začnite počítať. Prvé, druhé, tretie, štvrté, piate, šieste, siedme okno. To je určite kancelária Chazbulatova – všetci sedia tam. Musíte trafiť to okno. Dokážete to?“ „Súdruh minister, tento tank je práve po cvičných streľbách, bude to v poriadku.“ „A projektily máte?“ „Ostré alebo nie?“ „Ostré? Čo ste zošaleli? Inertné!“ „Jasné, nejaké tu máme. Prišli sme sem rovno z cvičiska. „Teraz zamierte na to okno.“ Dookola stálo množstvo ľudí. Tí zvedavci si to užívali, pozerali na nás, ako keby sme boli na javisku. Povedal som: „Chlapi, nesmiete týchto ľudí zasiahnuť, lebo budeme mať mŕtvych. Roztrhajú nás na kúsky.“ Spýtal som sa kapitána: „Dokážete zasiahnuť cieľ?“Dokážem to. Je to vzdialenosť menej ako kilometer.“ „A vidíte hneď vedľa budovu Americkej ambasády? Keby ste ju zasiahli, bol by z toho škandál.“ „Súdruh minister, všetko bude v poriadku.“ „Vypáľte jednu“, povedal som. A potom som sledoval, ako projektil zasiahol okno, presne. Začalo horieť. Bola to paráda. Ostreľovači okamžite zmizli zo striech. Keď boli ostreľovači preč a skončili sme s tankom, rozkázal som 119. rote zaútočiť na budovu. Vyvalili dvere a vo vnútri sa strieľalo. Padlo deväť mojich ľudí. Nakoniec bola vnútri budovy ešte tvrdá bitka, ale my sme tiež mnohých zabili.

Aven: Koľkých?

Gračov: Veľa.

Aven: Okolo 200.

Gračov: Možno – nikto to nepočítal. Veľa.

Aven: Sú rôzne odhady od 200 do 400.

Gračov: Skrátka, veľa.

Aven: Všetko obrancovia Bieleho domu.

Gračov: Áno, obrancovia. Veľa.

Aven: A kto to bol? Regrúti alebo dobrovoľníci?

Gračov: Akí regrúti? Boli to žoldnieri, banditi.

Aven: Ako sa dostali k zbraniam?

Gračov: Všetky vládne budovy, aj parlament, a všetky podobné budovy mali sklady ručných zbraní a munície pre prípad útoku.

Aven: A čo ostreľovači? Aj oni mali zbrane zo skladov?

Gračov: To neviem. Možno to boli profesionáli. Boli tam aj kariérni dôstojníci, ktorých si kúpili alebo ktorých predtým prepustili z armády. Tí možno strieľali. Mnohých z nich sme zabili.

Aven: Takže tí dôstojníci, tankisti, vystrelili a bez výhrad splnili váš rozkaz.

Gračov: Bez výhrad.

Aven: Boli chýry, že im za to zaplatili.

Gračov: A čím? Ak, tak sa to stalo neskôr.

Aven: Vraj im zaplatili za útok na Biely dom.

Gračov: Nie! Žiadne peniaze v tom neboli. Vyjadrili sme týmto dôstojníkom vďaku inak. Nech už to bolo akokoľvek, Chazbulatovi muži nakoniec zdvihli ruky, keď videli, že to myslíme vážne – že sme odhodlaní dostať ich.

Aven: Dali ste tomu kapitánovi vyznamenanie?

Gračov: Dostal Hrdinu Ruska. A nadporučík dostal rad Za odvahu, myslím. Ich mená boli utajené a preložili ich do inej posádky. Bola to paráda. Biely dom bol v plameňoch. Pavel Borodin mi ďakoval a ja som sa ho pýtal prečo. „Boli vyčlenené zdroje a budem mať na starosti opravy.“ Spýtal som sa: „Koľko si si nahrabal?“ „Nič, nič, ani kopejočku.“ Pokiaľ viem, minuli na opravy 20 miliónov. Dnes to nevyzerá veľa, ale v 1993 to bol majland.

Aven: Toto je skvelý príbeh. Krajina bola na prahu občianskej vojny, pritom riešenie bolo také jednoduché. Mimochodom, bol tam aj Ačalov?

Gračov: Áno, bol tam, zatkli aj jeho, ako všetkých. KoržakovBarsukov vošli dnu, keď už bolo po nebezpečenstve a stíchla streľba, a „obrancov“ zatkli. Pozeral som na KoržakovaBarsukova, ako ich vedú do autobusu, čo ich mal odviezť do väznice Matroskaja Tišina.

Aven: Hovorilo sa, že armáda mala rozkaz presunúť sa do Moskvy, keď prebiehal puč, ale nejako sa tam neponáhľala dostať.

Gračov: Nejakí chytráci si asi myslia, že naše vojská sa presúvajú na Mercedesoch a Toyotách. Máme tanky, obrnené automobily alebo bojové vozidlá pechoty. Ich priemerná rýchlosť, najmä v konvoji (a my sme mali obrovský konvoj roztiahnutý na niekoľko kilometrov) je asi 20 km/h. A títo civili sa sťažujú, že sme pomalí a sabotujeme rozkazy. Bojové vozidlá, to nie sú dopravné prostriedky, žiadne taxíky, sú určené na boj. Životnosť nového tanku je 200 km, potom musí ísť do servisu. Čo na to mám povedať? Naši ľudia sú hrozne ukecaní. Normálne krajiny dopravujú svoje bojové vozidlá na bojisko v špeciálnych kamiónoch alebo železnicou. A v tejto krajine dostaneme rozkaz presúvať sa po cestách na pásoch – a ešte hovoria, že sme pomalí. A viete, chlapi, čo ma dodnes najviac mrzí? Dnes, po rokoch, keď sa hovorí o udalostiach z 1991 a 1993, toľkí ľudia hovoria, že oni vyhrali. Toľkí sa dnes bijú do pŕs, že to vyhrali oni!

Epilóg:

Na nasledujúci deň po útoku na Biely dom telefonoval Jeľcinovi prezident Clinton. Povedal mu, že podrobne sledoval priebeh udalostí, zablahoželal mu, ako bravúrne zvládol situáciu a vyjadril mu plnú podporu.

NavajaMM

Zdroje:

https://nsarchive2.gwu.edu//dc.html?doc=4954110-Document-12-Russian-Defense-Minister-Pavel

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/295172-rusi-dodnes-tapu-v-hodnoteni-oktobra-1993/

http://antiterror.one/en/node/38

https://nsarchive2.gwu.edu//dc.html?doc=4954103-Document-05-Memorandum-of-Telephone-Conversation

https://en.wikipedia.org/wiki/1993_Russian_constitutional_crisis

http://www.lazerhorse.org/2014/10/17/photos-russia-humour-best/best-russia-pictures-moscow-1993/#

https://www.rferl.org/a/Yeltsin_Destroyed_Parliamentary_Democracy_In_Russia/1292496.html

http://antiterror.one/en/article/they-wanted-blood-us

https://nsarchive2.gwu.edu//dc.html?doc=4954102-Document-04-Ambassador-Thomas-Pickering-Oral

https://www.rferl.org/a/blood-on-the-streets-russia-s-1993-constitutional-crisis-25-years-on/25123445.html

 

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)

Zdieľajte článok:

14 thoughts on “Ako dal Jeľcin rozstrieľať Biely dom

  • 4. decembra 2018 at 14:44
    Permalink

    Veľmi zaujímavé informácie… Vďaka…
    Teším sa, že Ťa tu čítam…

    Reply
  • 4. decembra 2018 at 23:10
    Permalink

    Výsledkem fašistického puče v Rusku počátkem října 1993, mnohem krutějším než byly události na Ukrajině v r. 2014, skoro na den přesně 20 let po fašist. puči v Chile, bylo, že v témže roce se hlavním ruským zákonem stala Ústava Ruské federace. A ta byla sepsána amer. poradci v témže roce 1993. Článek 13 paragraf 2 a článek 15 paragraf 4 Ústavy RF z r. 1993 (oba články napsané CIA jsou nadále v platnosti) říkají, cituji:

    „Ruský stát se zříká ochrany svých tradičních hodnot (ideologie) a přiznává prioritu mezinárodního práva nad vnitrostátním právem.“ Konec cit. Dále níže uvedený zdroj píše, cituji:

    „K dnešnímu dni se tak zvenčí umožnilo uvedení v život mechanismu garantované sebelikvidace našeho tisíciletého státu. Vítěz vždy diktuje poraženému své zákony. Výjimkou z pravidla se nestal ani státní převrat v r. 1993, jenž byl proveden v Moskvě. Na základě podmínek kapitulace se z druhé nejvíce rozvinuté průmyslové země světa musela vytvořit klasická surovinová kolonie. Hitler, jenž prolil moře krve, beztak nedokázal dosáhnout tohoto strategického cíle. Byl vnějším nepřítelem. Avšak toho, čeho nedokázal dosáhnout vnější nepřítel, za pouhých 20 let dosáhl vnitřní nepřítel. Jelcin a Clinton za podpory amer. „páté kolony“ dokázali zničit nejen SSSR, ale i veškerý konkurenceschopný tuzemský průmysl, v praxi uskutečnit deindustrializaci Ruska.“ Konec cit.

    Bohužel, nejen Ústava RF se dostala pod velení USA, ale i Centrální banka RF. Její činnost podle Ústavy RF nespadá pod jurisdikci RF, ale jen a pouze pod jurisdikci USA a speciálně soukromé Federální rezervní banky FED.

    ZDROJ: https://pandoraopen.ru/2017-09-08/konstituciyu-rossii-pisali-v-ssha/

    POSTSKRIPTUM
    Uvedená fakta DOKAZUJÍ pravdivost mých slov na jiných místech, když jsem tvrdil, že SSSR a evropský socialismus neskončil z objektivních, ale ze subjektivních důvodů, tedy z důvodu aktu STÁTNÍ VELEZRADY.

    Reply
    • 5. decembra 2018 at 0:23
      Permalink

      Pán Vašek, tie fakty nič také nedokazujú, to je len Vaša interpretácia. Oni sa dajú interpretovať aj presne opačne.
      Nakoniec, uviedli ste aj iný fakt, že ani vonkajší nepriateľ nedokázal poraziť ZSSR, Rusko. Pritom za celú existenciu ZSSR pôsobilo aj mnoho vnútorných faktorov, zradcov, napr. občianska vojna.

      Počas socialistickej epochy vnútorné problémy, nepokoje socializmu neviedli k jeho pádu. Útok proti Kube v r. 1961 viedol k posilneniu socializmu na Kube, hoci CIA sa spoliehala na vnútornú zradu ľudu. Vojna proti Vietnamu neviedla k pádu socializmu vo Vietname, ale jeho posilneniu a zjednoteniu na socialistickom základe.

      Klasický socializmus v r. 1989 sa dostal do krízy, globálnou krízou v r. 1998 končila socialistická epocha. Bola preto potrebná jeho rozsiahla reforma, demokratizácia, postupná premena na liberálno-demokratický socializmus.
      Neschopnosť komunistických strán prispôsobiť sa dynamickému vývoju spoločnosti a postaviť sa na čelo týchto veľkých zmien viedli k tomu, že namiesto smerovania ku komunizmu sme sa vrátili do kapitalizmu. A čím ďalej budú komunistické strany zotrvávať na týchto konzervatívnych pozíciách, tým viac sa budú vzďaľovať od pohybu civilizácie a ich vplyv sa bude úplne minimalizovať.

      Treba prestať obviňovať všetkých okolo seba, nevďačný ľud, a pretvoriť sa znovu v avantgardu vývoja, postaviť sa do čela zmien. Čo je zlé na téze, že v r. 1989, resp. r. 1998 sa vyčerpal potenciál klasického socializmu a objavila sa potreba rozsiahlych zmien vedúcich ku komunizmu. Ak toto komunistické strany nechápu, nemôžu sa nazývať komunistickými stranami a môžu byť len a len socialistickými stranami.

      Reply
      • 5. decembra 2018 at 1:49
        Permalink

        Pán Vašek, tie fakty nič také nedokazujú, to je len Vaša interpretácia. ►To není jen má interpretace. Uvedl jsem zdroj mého příspěvku. Škoda, že neumíte rusky, tam to máte černé na bílém, že to je interpretace nejen pana Vaška z Moravy.

        Oni sa dajú interpretovať aj presne opačne. ►No to ani omylem.

        Útok proti Kube v r. 1961 viedol k posilneniu socializmu na Kube, hoci CIA sa spoliehala na vnútornú zradu ľudu. Vojna proti Vietnamu neviedla k pádu socializmu vo Vietname, ale jeho posilneniu a zjednoteniu na socialistickom základe. ►Naprostý nesmysl. Kuba dnes ekonomicky balancuje na hraně smrti, protože mohutná podpora ekonomiky ze strany SSSR vzala za své. Vietnam je na tom mnohem lépe, ale jen a pouze díky vedlejší ČLR, jinak by se Vietnam dávno sesypal jako Kuba. To samé se týká KLDR. Bez Číny by Severní Korea padla na hubu i s Vietnamem do roka a do dne.

        globálnou krízou v r. 1998 končila socialistická epocha. ►Prosím Vás, pane Antal, to mi tedy vysvětlete, uveďte prosím ZDROJ Vašeho tvrzení, jinak si budu myslet, že to je jen a pouze Vaše interpretace. Že v r. 1998 skončila soc. epocha, tak to na mou duši čtu vůbec poprvé. ) Čína je jaká epocha, fašistická nebo co jako? )

        Bola preto potrebná jeho rozsiahla reforma, demokratizácia, postupná premena na liberálno-demokratický socializmus. ►Tak s tím naprosto nemohu souhlasit. Každý systém je DIKTATUROU, nikoli liberální demokracií. V socialismu je diktatura proletariátu, v kapitalismu se jedná o diktaturu buržoazie. To mi nevyvrátíte. Kdybyste tohle napsal na webu KSRF, tak by se Vám vysmáli. Zkuste liberálně-demokraticky vyskakovat v EU proti bankám, nemáte nejmenší naději! To je diktatura jako řemen, pane Antal. Vy asi nevíte, že koncem příštího roku, nejpozději v pol. r. následujícího, se chystá KONFISKACE OSOBNÍCH BANKOVNÍCH ÚČTŮ VKLADŮ obyvatel EU, že mám pravdu? To je ta demokracie? Pardón, ale to je diktatura buržoazie jako vyšitá, já bych to dokonce nazval globálním ekonomickým fašismem!

        A čím ďalej budú komunistické strany zotrvávať na týchto konzervatívnych pozíciách, tým viac sa budú vzďaľovať od pohybu civilizácie ►Vzdalovat od pohybu civilizace? A co je to ten pohyb civilizace? Pohyb do pekla, jak nám to napsala EU s USA! Tohle máte na mysli? Pohyb civilizace, pane Antal, směřuje k celoplanetární ekolog. katastrofě. Mikroplasty jsou již skoro ve všem, co jíte Vy i Vaše rodina. Co je to, pohyb civilizace, ve kterém Vy se furt vidíte? Fakt? Avšak i tohle je Američanům málo, oni dokonce včera, tedy 4.12. t.r., dali Rusku 60-denní ultimátum, aby se zbavili vlastních raketových nosičů jaderných zbraní. Tím by si Rusové spáchali definitivní harakiri.

        USA VZNESLY RUSKU ULTIMÁTUM
        OHLEDNĚ SMLOUVY O LIKVIDACI RAKET STŘEDNÍHO A KRÁTKÉHO DOLETU

        Cituji první odstavec zdroje: „USA očakávají, že Rusko se vrátí ke splnění Smlouvy o likvidaci raket středního a krátkého doletu v průběhu nadcházejících dvou měsíců, pokud se tak nestane, Washington pozastaví své závazky ke smlouvě, prohlásil v Bruselu státní tajemník Michael Pompeo.“ Konec cit.

        ZDROJ: https://ria.ru/world/20181204/1543467367.html

        Čo je zlé na téze, že v r. 1989, resp. r. 1998 sa vyčerpal potenciál klasického socializmu ►Potenciál socialismu se v žádném případě NEVYČERPAL, tohle Vaše tvrzení neodpovídá vědeckým závěrům předních odborníků soudobého Ruska. Za všechny uvedu poradce prezidenta Putina akademika Sergeje Glazjeva. Vy asi nevíte, co byla v ČSSR koncepce Nové ekonomické soustavy řízení, která měla vejít v platnost již 1.1.1990?

        objavila sa potreba rozsiahlych zmien vedúcich ku komunizmu. ►Pane Antal, o komunismu dnes kromě Vás nehovoří a nepíše snad nikdo, ani v RF, ani v ČLR. Čínští komunisté například tvrdí, že teprve k 1.10.2049, tedy ke dni 100. výročí založení ČLR, budou vybudovány základy ekonomiky natolik, aby se Čína mohla nazývat ROZVINUTOU SOCIALISTICKOU ZEMÍ. Ani slovo o komunismu se v tom programu KS Číny nedočtete. Vy prostě přeskakujete schody. ÚV Číny by z Vás neměl radost. )

        Ak toto komunistické strany nechápu, nemôžu sa nazývať komunistickými stranami a môžu byť len a len socialistickými stranami. ►Ale jděte, pane Antal, to je Vaše osobní iluze, která nemá se skutečným stavem věcí zhola nic společného. Pokud KS Číny považujete za socialistickou stranu, promiňte, je mi Vás líto. Opravdu. O to více si to myslím, že Vy s komunisty nemáte společného skoro nic, pokud tvrdíte takový nesmysl, jako že socialismus umřel v r. 1998?!

        Reply
  • 5. decembra 2018 at 7:10
    Permalink

    Rozstrieľať parlament, stovky mŕtvych,ó, aké demokratické!!!
    Krvavý Jeľcin,vlastizradca, hanba Ruska!!!
    Zásluhou takýchto zradcov už nestojíme v rade na banány, ale na prácu.
    100% súhlas s komentármi pána Vaška!!!

    P.S. Ďakujeme autorovi za článok!!!

    Reply
    • 5. decembra 2018 at 8:55
      Permalink

      Paní Slavomíro, vítejte.

      Toto zničí nejen Slováky, ale postupně celou EU:
      http://www.halonoviny.cz/articles/view/49103399

      P.S.
      Mimochodem, k těm banánům. Vesměs se nedají jíst, jsou zelené jako brčál, anebo poloshnité, tohle v ČSSR podle tehdejších norem se vesměs do obchodů nedávalo. Banány byly sice s frontami, ale zato dozrálé. Dnes se to nechává „dozrát“ v boxech naplněných etylénem. Je to na netu veřejně dostupné, jen na okraj. Proto jistá paní docentka přiléhavě dnešnímu kapitalismu s prvky fašismu napsala knihu „Doba jedová“. A hned na 1. str. napsala, že mamuti žili v době ledové, my žijeme v době jedové.

      A ještě k tomu odkazu ohledně dluhů nejen na Slovensku. Vím to nejen od vašeho prof. Petera Staňka (zveřejnil to v září t.r. na 4. Litoměřickém semináři), že nejpozději za dva roky bude provedena TOTÁLNÍ KONFISKACE BANK. VKLADŮ OBYVATEL EU. Včetně ostatních států s dolar. trhem. Paní Slavomíro, chápete, co to bude znamenat. Kapitalistický ráj to na pohled.

      Reply
  • 5. decembra 2018 at 11:12
    Permalink

    S tými banánmi máte pravdu, pán Vašek, keď som bola dieťa, bývali sme v maličkej osade, no keď sme si v miestnych potravinách kúpili paradajky a papriku, voňal od nich celý dom. Teraz sú bez vône, bez chuti a že sú to paradajky a paprika poznať iba podľa tvaru a farby, vlastne ešte aj tá farba bola zdravšia a tvar prirodzenejší.Presne tak, kŕmia nás jedmi.

    Reply
    • 5. decembra 2018 at 12:51
      Permalink

      Pani Slavomíra…
      Áno už nestojíme v radoch na banány a mandarínky, zato mnohí stoja v radoch v lekárňach a o čakacích dobách na odborné vyšetrenia ani nemusím písať…
      Zvláštna doba…
      Pred časom som bola na preventívnom mamografickom vyšetrení, bola som objednaná asi 2 mesiace vopred, prišla tam pani, onkologická pacientka, ktorá nutne potrebovala mamografické vyšetrenie, mala smolu, jeden mamograf v meste bol pokazený, na tento boli dlhé čakacie lehoty aj keď by ju boli objenali skôr ako o mesiac to vraj nešlo…Alebo sa mohla objednať v inom meste…
      Nechala som jej svoj termín a objednala som sa znova…
      A to nepíšem o iných problémoch…
      „Kŕmia nás jedmi“…
      Nielen jedmi z potravín, ale v ovzduší, ale čo je najhoršie je to, že nás kŕmia jedom aj médiá, ráno som si len prebehla titulky článkov… HNUS…
      Vysmievajú sa nám priamo do očí, robia z ľudí,ktorí ešte vytvárajú aké také hodnoty pre tento štát bláznov a ešte si dovolia tvrdiť, že je to pre naše blaho…
      Som veľmi rada, že Marián poskytol informácie o tom čo sa skutočne dialo v Rusku, pretože tým „jedom“ nás kŕmili média už vtedy, keď sa toto všetko uskutočňovalo…
      Kŕmili nás jedom ešte aj pred prevratom a my sme dobrovoľne dovolili chamtivcom, hochštaplerom a mafiánom zničiť celý štát…
      Viete, pred časom som mala ostrú výmenu názorov s mojím dieťaťom na túto tému…
      Povedalo mi veľmi tvrdé a pravdivé slová: Už nehovor o tom, čo bolo… Už to nikdy nebude… Vy ste to dovolili všetko zničiť…
      Preto máme všetci tí, ktorí sme to dovolili morálnu povinnosť voči vlastným deťom, snažiť sa o nápravu spoločnosti….

      Reply
      • 5. decembra 2018 at 14:33
        Permalink

        Ja len toľko, Devana:
        Slovanskí bohovia a bohyne vraj sídlili vysoko nad strmými oblakmi, na mieste zvanom Planina.Vládca bohov a bohýň, mocný Perún, splodil s bohyňou Ladou dcéru Devanu. Jedného dňa, keď Devana vyrástla, položil jej do rúk luk a šípy so slovami: „Odteraz si paňou lesov, lúk, riek a jazier so všetkým čo v nich žije, chráň ich a dobre si všímaj či ľudské plemä si váži dary, ktoré sú mu dávané, odmeňuj čestných a trestaj tých, ktorí nežijú súlade s prírodou.“
        Odtiaľ Váš nick, Devana?
        Vidím, že si svoju úlohu vzorne plníte!

        Reply
        • 5. decembra 2018 at 15:44
          Permalink

          Áno pani Slavomíra:-)
          To je pôvod môjho nicku, ale bohyňa nie som, iba úplne obyčajná žena:-)
          A občas sa snažím písať aj o našej pôvodnej mytológii, ktorá je rovnako krásna a možno ešte aj krajšia ako mytológie iných národov…
          Onedlho budeme mať Zimný slnovrat, sviatok starší ako sú Vianoce a ak bude na portáli záujem, tak možno o tom niečo napíšem:-)

          Reply
          • 5. decembra 2018 at 17:13
            Permalink

            Určite napíšte! Teším sa!
            No zase celkom obyčajná žena nie ste!!! A byť Vašim dieťaťom, bola by som na Vás hrdá/ odkážte to svojmu dieťaťu/. Už len pre Vašu odvahu písať, v dnešných časoch je to skutočné hrdinstvo. A potom tá veta z Vášho komentára: „…onkologická pacientka, ktorá nutne potrebovala mamografické vyšetrenie, mala smolu, jeden mamograf v meste bol pokazený, na tento boli dlhé čakacie lehoty aj keď by ju boli objenali skôr ako o mesiac to vraj nešlo…Alebo sa mohla objednať v inom meste…Nechala som jej svoj termín a objednala som sa znova…“Hmm, nekomentujem, to hovorí samo.

      • 6. decembra 2018 at 11:29
        Permalink

        Paní Devano, vítejte.

        K tomu, co jste pověděla Vašemu děcku. Nevím, kolik let mu je, takže těžko vysvětlovat tyto věci třeba 10-letému děcku. Já mám 13-letého synovce Zdeněčka, se kterým se na tato témata bavím docela běžně. Začalo to letošním vyvěšením vlajky pro Tibet nad ZŠ, do které Zdeněček chodí. A tehdy se mě začal ptát, proč se tak děje, že to chce vědět.

        Tak jsem mu to vysvětlil a na netu mu ukázal, jak se žilo v Tibetu před založením ČLR, tedy před 1.10.1949, tedy ve feudálním Tibetu s rysy římského otrokářského řádu, a jak se v mohutně modernizovaném a vysoce civilizovaném Tibetu žije dnes. Zdeněček byl doslova uchvácen nevídaným budovatelským úsilím v Tibetu díky politice KS Číny, díky nejpokrovějšímu režimu, jaký kdy na této planetě vládl, jenž se nazývá SOCIALISMUS.

        Podívejte, paní Devano, já bych to Vaší dceři či synovi vysvětlil po svém zcela jinak. Pravda, znovu podtrhuji, nevím, kolik let je Vaší ratolesti, jde mi ale o tato její slova, cituji: „Vy ste to dovolili všetko zničiť…“ Je třeba mládeži JASNĚ A NEDVOJSMYSLNĚ vysvětlit, že nelze donekonečna souhlasit s tím, že jen davy rozhodly o rozbití nejen ČSSR, jakož i evr. socialismu jako celku. Je třeba mládeži vysvětlit PSYCHOLOGICKOU podstatu chování mas, tedy, že NENÍ MOŽNÉ pást stádo ovcí bez ovčáka!

        Někdo totiž to stádo ovcí, tedy naše národy, vyhnal do ulic! Někdo to musel předem roky organizovat, navíc s tichou podporou SUPEROVČÁKA v moskevském Kremlu! Odtud přece MRÁZ PŘICHÁZEL Z KREMLU, jak ostatně vysoce přiléhavě, jen s přítomným čase v názvu knihy, nazval svou publikaci Zdeněk Mlynář, jenž studoval dokonce se samotným superovčákem evropského socialismu Michailem Sergejevičem Gorbačovem na vysoké škole v Moskvě!

        Homeopatici praví, že čím ses zkazil, tím se naprav. Takže, pokud se mráz z Kremlu nenahradí teplem z Kremlu, nebude již na tomto světě nikdy dobře, protože nynější GLOBÁLNÍ OLIGARCHICKÁ DIKTATURA BURŽOAZIE činí vše pro to, abychom my, Slovani, vychcípali jako potkani po aplikaci jedu na krysy. To je mé neotřesitelné know-how, na kterém nehodlám nadosmrti cokoli změnit, protože v Kremlu od srpna 1991 sídlí říšský protektor USA.

        ZDROJ: https://www.kosmas.cz/knihy/248342/mraz-prichazi-z-kremlu/

        P.S.
        K Vašemu pseudonymu. Ano, Devana byla slovanskou bohyní-ochránkyní zvířat a patronkou lovu. Bohužel, právě Slované, ač děti Bohů, zradili své vlastní zájmy nejen v 80. letech v Kremlu, ale i mnohem dříve skrze syny knížete Svatopluka. Pro Vás, paní Devano: http://radogost.ru/devana.html

        A pro nás, pro všechny opravdové Slovany, mám toto:

        SLOVANÉ – DĚTI BOHŮ

        Reply
  • 5. decembra 2018 at 14:01
    Permalink

    Viem o tom, moji moskovskí priatelia – obchodní partneri, mi to popisovali trochu drsnejšie. Podstata z ktorej DNES môžeme hodnotiť situáciu je v otázke: Čím sa Jeľcin líšil od dnešného Porošenka? Obaja chceli MOC, obaja podliehali cudzím mocnostiam, dokonca obaja rovnako Spojeným štátom americkým. Obaja dali strieľať do vlastných občanov!
    Čo to dnes, ak nie fašizmus?!
    Jeľcina už dejiny odsúdili, aj jeho vlastný národ. Kedy odsúdia Porošenka?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: