Po prvej recenzii publikovanej na web DAV DVA prichádza ďalší článok k téme knihy Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti.
Analógia s minulosťou
Úvaha nad knihou Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti
Na slovenskom knižnom trhu pribudla zaujímavá publikácia o vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia – Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti. Autorka knihy Helena Turcerová-Devečková (1886 – 1964) bola prvou Slovenkou, ktorá získala titul doctor philosophiae na univerzite Sorbona v Paríži. Knižný text pôvodne napísala po francúzsky ako svoju dizertačnú prácu.
Ľudovít Štúr (1815 – 1856) sa ako publicista, jazykovedec, pedagóg, spisovateľ, filozof a politik počas svojho mimoriadne aktívneho života usiloval o kultúrne a politické zjednotenie Slovákov. Turcerová-Devečková opisuje nielen jeho život a dielo, ale pri reflexii tejto ikonickej postavy slovenských dejín dokumentuje národnostný útlak v Uhorsku. Mladá Helena Turcerová svoju dizertačnú prácu obhájila v roku 1913, teda v čase, keď bolo dnešné územie Slovenska súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie.
Štúrova aktivita bola spojená so všetkými fázami akcelerácie národného uvedomenia Slovákov v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Za prvé, s odborným záujmom o jazyk, históriu a kultúru národa. Za druhé, s publikačnou a osvetovou činnosťou, ktorej cieľom je mobilizovať príslušníkov národného celku. A čo je podstatné – za tretie, vytvorila nezvratné predpoklady pre všeobecnú akceptáciu národnej príslušnosti Slovákov.
Prirodzene, mnohé z atribútov národného uvedomenia sú obsiahnuté už v hlbšej histórii Slovenska. Štúr a jeho generácia však sformovali taký ucelený koncept národnej identity, vďaka ktorému už nebolo možné prehliadať existenciu Slovákov v Uhorsku. Aj preto sa Štúr a jeho generácia stala objektom prenasledovania, represií a perzekúcií zo strany uhorských orgánov.
Napriek zdanlivým neúspechom, úsilie súdobej slovenskej inteligencie malo historický význam. Aj keď prišlo k zákazu Spoločnosti česko-slovenskej, počas jej existencie podnecovala záujem slovenských študentov o materinský jazyk, predstavovala diskusnú platformu o slovenskej identite, organizovala podujatia s národným zameraním, napríklad pamätný výstup Štúrovcov na Devín (1836). Aj keď Štúr musel opustiť Katedru československej reči a literatúry n Evanjelickom lýceu v Bratislave, jeho odchod sa stal symbolom odporu proti stupňujúcej sa maďarizácii a v konečnom dôsledku táto udalosť posilnila národné povedomie Slovákov. Aj keď Štúrom založené Slovenské národné noviny (Slovenskje národňje novini) vychádzali len niekoľko rokov, keďže neprežili účelové sprísnenie tlačovému zákonu, ako prvé slovenské politické noviny vytvorili nebývalý priestor na verejnú rozpravu o národných, sociálnych a politických otázkach v materinskom jazyku. Aj keď Slovenské povstanie (Slovenské dobrovoľnícke výpravy) v rokoch 1848 – 1849 nebolo úspešné v dosiahnutí svojich bezprostredných cieľov, ukázalo odhodlanie Slovákov bojovať za vlastné práva a malo fundamentálny význam pre formovanie moderného slovenského národa.
Knižné dielo Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti opisuje udalosti, ktoré už patria k slovenským dejinám. Návraty do histórie nás však neraz vedú k zamysleniu o paralelách medzi minulosťou a súčasným dianím. Dnes už Slováci nečelia národnostnému útlaku. Môžu sa vzdelávať, publikovať alebo komunikovať s úradmi vo svojom materinskom jazyku. Slovenská republika je samostatný štát s vlastnou verejnou správou, vzdelávacími a kultúrnymi inštitúciami. Napriek tomu, o výkone štátnej moci na jej území možno vecne polemizovať.
V súčasnom svete má národná otázka predovšetkým ekonomický rozmer. Veľké korporácie, ktoré pôsobia aj na Slovensku spravidla ovládajú zahraniční vlastníci. Zo Slovenskej republiky tak každoročne odchádzajú miliardy eur, ktoré síce vyprodukovala prevažne domáca pracovná sila, ale túto nadhodnotu si privlastňujú skupiny alebo jednotlivci s cudzou štátnou príslušnosťou. Globalizácia, ale i narastajúci ekonomický protekcionizmus majú spoločné to, že benefity z nich majú najmä ekonomicky silní hráči – vybrané štáty a ich majetkovo-príjmové elity.
Ďalší rozmer obmedzenej realizácie zvrchovanej moci je spojený s integračnými procesmi, osobitne členstvom SR v Európskej únii. Právo EÚ je nadradené národnej legislatíve, čím dochádza k výraznému obmedzeniu zvrchovanosti členských štátov. V EÚ existujú reálne zámery, ako zaviesť princíp väčšinového hlasovania vo všetkých jej orgánoch, čím by jednotlivé členské štáty stratili právo veta a možnosť účinne sa brániť pred prijatím rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s ich národno-štátnymi záujmami. Je tu reálne riziko, že EÚ bude na prebiehajúce geopolitické zmeny reagovať tvrdou federalizáciou.
Súčasné problémy Slovenska nemajú takú podobu a charakter ako v časoch národného obrodenia. Slováci dnes nežijú v Rakúsko-Uhorsku, ktoré bolo označované za žalár národov, ani v Česko-Slovensku (Československu), ktoré síce znamenalo výrazný prínos pre zachovanie slovenského národa, ale ani spoločné súžitie s bratským českým národom sa nevyhlo problémom a komplikáciám. Slováci dnes žijú vo vlastnom samostatnom štáte, to však neznamená, že sa tým navždy vyriešil problém slovenskej nezávislosti. Dostal len nový rozmer.
Súčasná generácia Slovákov, či všeobecnejšie – občanov Slovenskej republiky, musí opäť definovať svoje národné, ekonomické a sociálne záujmy a potreby. A postaviť sa za svoje práva. V tomto ohľade môže byť príkladom nezlomného úsilia vzdelaná, rozhľadená a odhodlaná generácia, ktorá sa sformovala okolo postavy Ľudovíta Štúra. Je dôkazom, že boj za (ľudské, občianske, sociálne) práva má zmysel. Aj keď sa vynaloženou snahou nedosiahne okamžitý úspech, plody vytrvalého úsilia môžu dorásť neskôr.
Marián Klenko
