Každú nedeľu na DAV DVA prinášame ukážku zo sveta poézie. Vyberá spisovateľ Goran Lenčo v seriále NOVOMESKÉHO NEDEĽA (názov na počesť debutu a jeho autora).
POISTKA
Andrej Plávka
Slávny klavírny virtuóz
Móric Rosenthal
kedysi dávno
dal si poistiť
všetkých desať prstov
na vysokú sumu.
Ale nie preto bol slávny.
Marylin Monroeová
dala si poistiť
svoje prsia
na milión dolárov.
Ale nie preto umrela.
Mladá.
A ja nemôžem nájsť poisťovňu,
ktorá by poistila
moje pramene pod Plačlivým,
Sivý vrch a Ostrô,
Húňovú,
jej boky šumiace
až po ošiaľ šťastia,
závoj hmly
na Bielej skale,
do ktorej zaodieva
svoju hanblivosť,
spurný Salatín,
ktorého pozor
vartuje hory
a bdie
nad hniezdami orlovi
príbytkami vetrov,
líhajúcich si
do belčovov kosodreviny
k posilňujúcemu spánku,
aby sa v nich priadli
čudesné veterné sny,
hebunké,
hýbajúce len páperom,
stebielkom trávy
a mojím veršom.
Niet takej poisťovne
na svete šírom,
všetky dokopy
nemajú toľko valút.
Niet náhrady
za večnosť
a jej pramene.
Zaslúžilý i národný umelec a dlhoročný predseda Zväzu slovenských spisovateľov Andrej Plávka (1907 – 1982) patril svojho času k našim najväčším literárnym autoritám a najpopulárnejším básnikom. Tvorivý život zasvätil literárnej činnosti, zastával však aj politické a úradnícke funkcie, za svoje dielo a za celkový kultúrny prínos bol odmenený množstvom významných cien. Je potrebné pripomenúť, že sa zapojil do ilegálnej odbojovej protifašistickej činnosti a do príprav Slovenského národného povstania. Tieto zážitky a skúsenosti významnou mierou ovplyvnili i niektoré jeho diela.
Okrem bohatej básnickej tvorby, ktorá pozostáva z básnických zbierok, poém i veršov pre deti, sa venoval úspešne i viacerým prozaickým útvarom a formám, písal romány, novely, poviedky, črty, reportáže, eseje aj memoáre. Najznámejší ale ostáva pre svoje básne, kde rozvíjal prírodnú, reflexívnu i ľúbostnú lyriku, ktorú komponoval ako svoju osobnú výpoveď a medzi menovanými lyrickými postupmi a prístupmi často stieral hranice. Je pevne, priam bytostne zrastený so svojím milovaným rodným krajom, v širšom kontexte i s celou vlasťou, čo je neraz jeho zásadná téma, ktorú však realizuje s mimoriadne vkusným sentimentom i pátosom, v modernej spisbe, žiaľ, dnes odmietanými, no pritom prirodzenými zložkami citového pohnutia.
Báseň pochádza zo zbierky Testament (1972). Celá zbierka, ako už názov predznamenáva, sa vinie v spomienkovom a nostalgickom duchu. Vracia sa do detstva a mladosti, rekapituluje, bilancuje. Predstavuje tak múdru, citlivú retrospektívu, no i nádejeplnú víziu, ktorá neskĺzava do prílišnej melancholickosti, ale stáva sa súvahou zmysluplného života. Je predchnutá láskou k domovine, čo je pre básnika motivicky príznačné. V tejto básni zručne využíva aj absurditu a zveličenie, aby poukázal na to, čo je skutočne cenné a dôležité.
