Zdieľaj článok:
Aké tiché sú dnes oblaky.
Pokojná hladina oblohy.
Aké tiché sú dnes oblaky.
Ako plachetnice na mori.
Odplávať na nich niekde ďaleko
až za obzor skazeného sveta.
Nado mnou jastrab krúži
a vo mne čajka lieta.
BÁSEŇ: Slavomíra Kotrádyová /venované obetiam holokaustu a rasového násilia/
Len pripomeniem:
Keď nacisti prišli pre komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.
Keď prišli pre odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.
Keď prišli pre židov, mlčal som; nebol som predsa žid.
Keď prišli pre mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať./Martin Niemöller/
Pozor! Kapitalizmus raz dohoní každého. Už raz skončil druhou svetovou a tá veru nepomohla nikomu.
nežný a zároveň silný výkrik .. ďakujem Slávka
Výkrik? Výstižné. A počuje ho iba nežné a silné srdce. Ďakujem, Sonka!
Krásne verše, vďaka…
Mne sa zase, pani Iveta /alias Devana/, páči Vaša próza /i keď raz …ale to sa stáva, nie sme z jednej formičky./A ešte to tričko na oslavách SNP, to Vám fakt pristalo. Vďaka za vďaku.
Ešte by to chcelo báseň k 80-temu výročiu napadnutia Poľska sovietskymi komunistami.
66 000 mŕtvych Poliakov, prípadne báseň k zverstvám spáchaným taktiež sovietskymi komunistami v Katynskom lese.
Alebo báseň o 70 MILIÓNOCH mŕtvych počas 2. svetovej vojny. Nevyvolali ju komunisti, však Svetluška? Skúste nejakú napísať, pseudonym už máte…