Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Bratislava, Slavín, 29.august 2017. Deň štátneho sviatku, deň výročia Slovenského národného povstania. Doprava je počas sviatkov obmedzená, no pri troche námahy a vôle sa dá zvládnuť každá pohnútka, ktorú chceme uskutočniť. Prichádzam k pamätníku vojakov padlých počas druhej svetovej vojny, počasie je prekrásne. Už z diaľky, vchádzajúc vstupným schodiskom na cintorín, mám nedobrý pocit z ticha, aké tu panuje. Čím bližšie prichádzam k monumentu, tým väčšie je moje rozčarovanie. Na pár návštevníkov, ktorých je doslova hŕstka a troch zvädnutých červených ruží pri reliéfe obradnej miestnosti, Slavín je prázdny.

Banská Bystrica, Múzeum SNP, 29.august 2017. Slávnostný ceremoniál sa nesie v duchu osláv, ktoré sa v tento deň začínajú, ak nerátam teplovzdušný balón s rovnoramenným dvojkrížom a logom banskobystrického župana Mariána Kotlebu a jeho neonacistickej strany ĽSNS, hlásiacej sa ku klerofašistickému odkazu Jozefa Tisa, popierajúcej Slovenské národné povstanie zdegradované na komunistický puč a ktorá partizánov bojujúcich proti fašizmu nazýva vrahmi, preletom leteckej techniky Ozbrojených síl SR. Pietneho aktu sa zúčastňujú okrem priamych účastníkov protifašistického odboja i najvyšší štátni predstavitelia a diplomati z iných krajín, pôsobiaci na našom území. Ako prvý dostáva slovo prezident SR. K samotnému prejavu sa vyjadrovať nechcem, to nechám na posúdenie a uváženie každého občana tejto krajiny, ktorý sa zaujíma o verejné dianie. Počas samotných osláv Banskou Bystricou rezonuje z úst slovenských politikov slovo fašizmus. Boj proti fašizmu, boj proti extrémizmu. Toto všetko je v poriadku.

Samotné školstvo pochybilo v osnovách dejepisu a pamäť národa sa pre mladšiu populáciu potlačila do úzadia. Mladí ľudia vidiac následky kapitalistického elitárstva modrých politikov inklinujú k menšiemu zlu, ktoré je však len populistickým nástrojom pravičiarskych strán hlásiacich sa k odkazu klerofašizmu v poukazovaní na spoločného nepriateľa, nejdú do hĺbky problému a zúfalo kĺžu po povrchu. Jedna vec, na ktorú však poukázať musím je tá, že Andrej Kiska v celom svojom príhovore ani raz nespomenul slovo Červená armáda.

Toľko k dojmom tohto slnečného augustového dňa. August 2017 je totiž plný hanobiacich udalostí smerom k dejinám Slovenska. Samozvaní vykladači dejín a kvázi umelci, ktorých mená neuvádzam už len z dôvodu, že nie sú hodní v mojich očiach ničoho, odstraňujú symboly pracujúceho ľudu za silnej podpory prezidenta Slovenskej republiky, ktorý sa priamo angažuje v tejto poľutovaniahodnej situácii a z vinníkov robí martýrov spoločnosti. Nebudem obhajovať matku jedného z týchto kreatúr, ktorú namiesto absentujúcej výchovy svojho syna trápia odobraté šnúrky od topánok ako prejav agresie policajných zložiek. Každá matka vychováva syna na svoje zrkadlo a ak je zrkadlo pokrivené, jej uhol pohľadu sa zväčša vymyká úsudku zdravého rozumu. No čo chcem obhájiť a na čo chcem poukázať je však historická pravda, ktorú nemožno zdevastovať nenávisťou a klamstvami prozápadnej propagandy, ktorá sa u nás po páde socializmu rozmnožila ako huby po daždi a jej devastačné podhubie zanecháva spoločnosť v stave, ktorú symbolizujú aj títo samozvaní „umelci“. Odstraňovanie spomienok histórie zvečnených v kameni? Najľahšia cesta ako získať aké také povedomie je klesnúť na samé dno. Sme na dobrej ceste…

„V SNP bojovali zástupcovia takmer tridsiatich národností. Mnohé sovietske oddiely a brigády prišli na pomoc bojujúcemu československému ľudu pešo, veľmi veľká bola aj materiálna pomoc. Partizánska vojna v ČSSR bola bohatá na prejavy masového hrdinstva, prejavy bratstva Čechov, Slovákov a sovietskych občanov v boji proti fašizmu. Počas SNP sa mnohí Slováci a Česi stali skvelými bojovými partizánskymi veliteľmi. Partizánsky boj na Slovensku riadili komunisti. Vytrvalosť a hrdinstvo československého ľudu v boji proti hitlerovským hordám pramenili z PRESVEDČENIA o spravodlivosti veľkého boja za národné a sociálne oslobodenie, z lásky k vlasti, z dôvery KSČ a z PRIATEĽSTVA so Sovietskym zväzom. My, bývalí sovietski partizáni, ktorí sme sa priamo zúčastnili na SNP, chránime si v pamäti slová z listu ÚV KSČ, podpísaného a poslaného 30.júna 1945: Sovietski partizáni k nám priniesli národného ducha, ducha sovietskych bojovníkov, ducha nenávisti k nepriateľovi, ducha odhodlania v boji proti fašizmu., sovietski partizáni českému a slovenskému národu ukázali, ako BIŤ FAŠISTOV.“

Nikitič Asmolov /archív spomienok AsÚML ÚV KSS, p.č 1701/

Symbol kosák a kladivo sú symbolmi, ktoré reprezentujú obyčajných ľudí živiacich sa poctivou prácou. Za socializmu pracoval každý občan krajiny. Povinne. Nebolo vykorisťovateľov, nebolo vykorisťovaných. Platil jeden meter pre všetkých bez ohľadu na to, akú funkciu zastával. Zákony platili pre každého, právo nebolo pokrivené hodnotou peňazí. Neexistovalo bezdomovectvo, neexistoval hlad. V rámci internacionálnej pomoci si socialistické štáty vypomáhali, kvalita potravín bola na vysokej úrovni, podobne ako tovar. Lekárska starostlivosť bola bezplatná, lekári boli špecialisti vo svojom odbore a človeka nebrali ako kus do počtu, predpisovanie liekov ešte nebolo biznisom farmaceutického molochu. Lacné bývanie a podpora mladých rodín bolo samozrejmosťou po finančnej i morálnej stránke. Otec bol otcom, matka matkou, dieťa dieťaťom bez tretieho pohlavia. Nízke ceny verejných dopravných prostriedkov, elektrickej energie, vody či plynu boli samozrejmosťou socialistického zriadenia. Socialistický model školstva vychovával z detí človeka – tvoriteľa, na rozdiel od kapitalistického modelu, ktorý z detí vychováva človeka – konzumenta, spotrebiteľa. Ak žiak disponoval intelektom, odmenou bola na výbornej úrovni bezplatná vysoká škola. Dnes však intelekt na vysokých školách absentuje, bohužiaľ, podobne ako úroveň týchto zariadení. V kapitalizme nemožno dosiahnuť ani percento tohto stupňa vývoja a napredovania. Bolo našou vinou, vinou našej generácie, že sme dopustili pád socializmu. Rýchle reformy, ktoré sprevádzali 90. roky minulého storočia v uťahovaní si opaskov bol iba začiatok novej politiky kapitalistického Edenu. Dnes vazalsky ochudobnené štáty o suverenitu v zlepenci Európskej únie sú v desiatkach miliónoch nezamestnaných a ich počet drasticky stúpa. Sociálne vymoženosti socialistického systému sa úplne zlikvidovali, piliere štátu a dlhoročné budovanie prešli krádežou storočia menom privatizácia do súkromných rúk a tento trend nepoľavil. Čím väčšia krádež, tým menší trest, čím väčší podvodník, tým väčšia pozitívna hviezda mediálnej presstitúcie. Chudoba, hlad, bezdomovectvo, absentujúca lekárska starostlivosť o bežného človeka, exekúcie súbežne s rastúcou kriminalitou, prostitúciou, drogami a straty vlastnej identity mladých ľudí, ktorí sami nevedia akým pohlavím prechádzajú sú dôsledky plynúce z kapitalistického riadeného chaosu. A tento riadený chaos sa naďalej rozpína a možno povedať, že dosahuje beztrestne svoje najväčšie méty. Teraz však ide o to, ako ľudí prebudiť. Vždy som bola toho názoru, že ak chceme uzdraviť spoločnosť, nemôžeme kĺzať iba po povrchu problémov a poukazovať zúfalo na následky, ale treba JASNE A PRESNE vystihnúť PRÍČINU, ktorá je za tento stav zodpovedná. Mojou odpoveďou je kapitalizmus a jeho neúcta k samotnej podstate človeka, pretože cieľom kapitalizmu je iba navyšovanie zisku na úkor ľudskej dôstojnosti. Čas však hrá proti nám, lebo ľudia sú ľahostajní a zmierení so svojim osudom, preto je nevyhnutné sa zobudiť a vzoprieť. Ak tak neurobíme, bude koniec akýmkoľvek víziám a nádeji, lebo sila zbraní, ktorá býva použitá ako donucovací prostriedok v humanitárnom bombardovaní ničí všetko. Preto prikladám fotokomentár Tragédia národov, minulosť sa môže veľmi rýchlo zopakovať, avšak tú našu tragédiu už nebude mať kto zvečniť. Toľko v skratke k socializmu.

Samozrejme, páni „umelci“ sa odvolávajú na komunizmus. Čo je vlastne komunizmus? Komunizmus je MOC. Je to ideológia, ktorá dokáže v svojich princípoch vrátiť každému človeku ľudskú dôstojnosť. Je najvyšší čas, aby si komunisti, ktorí túto ideológiu zdieľajú srdcom, nie vypočítavosťou uvedomili, aký tromf držia vo svojich rukách, aby pred celým svetom otvorene vyslovovali svoje názory, ciele a ich úsilie nič nehatilo. Nesmú mať strach a za svoje odhodlanie a cestu musia počítať i s najvyššou cenou, ktorú v tomto úsilí zaplatia. Že je to nemožné? Pokiaľ človek nie je pripravený prijať pre svoju vieru riziko, nestojí za nič buď on, alebo jeho viera. Nie je to však iba boj jednotlivca za spravodlivú budúcnosť, je to boj spoločný. Ak sa stratí idealizmus, nemožno ho už nikdy kúpiť za žiadne peniaze. Túžba po spoločnej veci a všeobecnom blahu nech je prednejšia ako každý egoizmus a viera v ideu nech tak zostáva na prvom mieste pred všetkým svetským a pominuteľným. Hoci nás zachvátil morálny rozklad, nedovoľme, aby v ňom zomrela aj idea ušľachtilých princípov. Komunistické hnutie je jediné, ktoré si v minulosti, v prítomnosti a v budúcnosti bude zastávať práva pracujúceho ľudu. Toto je zároveň dôvod, prečo všetci rýchlokvasení zbohatlíci, elitárski politici odtrhnutí od reality a zberba, ktorá parazituje na kapitalistickom systéme cez podvody a novodobé otrokárstvo nikdy nedopustí návrat nielen socializmu, ale zároveň bude dehonestovať idey komunizmu a ich úsilie v manipulácii sa bude neustále gradovať. A ak útlak spoločnosti dosiahne vrchol, vždy je tu ešte účinná zbraň a to náboženstvo a poukazovanie na jeho potláčanie komunistami. Ide o prelud, o strašiaka. V socialistickom zriadení fungovalo náboženstvo ako i dnes, kto mal vieru, ten do kostola chodil. Že platili mantinely medzi cirkvou a štátom? Kto pozná zákulisie katolíckej cirkvi a jej požehnávanie svastiky počas Druhej svetovej vojny, ten intelektom pochopí, prečo komunizmus tieto mantinely určil. A neplatí to aj dnes pre cirkev? Čo sa v nej vlastne zmenilo? Nič! Dodnes požehnáva fašistické zbrane na Ukrajine. A dodnes sa modlí za chudobných pri preplnených stoloch!

Ďalšou perlou ducha našich „umelcov“, za ktorých sa osobne prihovoril aj Andrej Kiska je popieranie banderovských jatiek a glorifikácia ich vodcu. Vo svojom antikomunistickom vytržení zneuctili pomník trom príslušníkom ZNB, ktorí padli v boji proti banderovcom. Tabuľa natretá modro-žltou farbou a nápis LOŽ je ich odpoveďou. Tragické a smutné. V skutočnosti to však boli ženy, starci, deti, kojenci odsúdení k smrti militantnými ukrajinskými banderovskými nacionalistami s cieľom vyčistiť územie od poľského obyvateľstva. Nič, len hanebná smrť, zámer do detailov premyslený a pripravený. Svedectvá opisujúce sadizmus po krvi bažiacich ľudí nemá obdobu. Vypálené domy, vystrašené utekajúce obete postrieľané rovno na uliciach, zabité kosami, vidlami, všetkým, čo bolo po ruke. Kostoly ako posledné útočištia bezcitne vypálené do základov. Telá vyvesené bez hláv, ukrižované, rozštvrtené sekerami, rozpárané, prerezané pílou, vypichnuté oči, brutálne mučenia pred smrťou ako samozrejmosť a za účasti pobaveného ukrajinského publika, ktoré sa aktívne zúčastňovalo tejto krvilačnosti! Nie, nedajú sa obhájiť ohavnosti, toho normálni civilizovaní ľudia nemôžu byť schopní! Možno to znie bezcitne, no muži mali väčšie šťastie a to smrť zastrelením vo väzniciach, kam ich odviezli. Volyňský masaker, rok 1943. Dôvod? Zlá národnosť. Žiť na ukrajinskej pôde a nebyť Ukrajincom bola jediná vina, za ktorú títo nešťastníci brutálnych jatiek zaplatili tým najcennejším. Čistiek s vlasteneckou humanitárnou misiou sa okrem nacionalistických skupín zúčastnilo aj mierumilovné ukrajinské obyvateľstvo, počet obetí sa priblížil k číslu 80000. Poliaci však so svojou zapredanou bábkovou vládou zabudli. Zabudol aj okolitý svet. Zabudli sme aj my Slováci. Uctievať Stepana Banderu je hra s ohňom! Dvojsečná zbraň!

Týmto sa pomaly dostávam k pointe článku. Andrej Kiska je známy svojim silným proamerickým postojom a rovnako silnou podporou ukrajinského fašistického prezidenta, veľkokapitalistu Petra Porošenka, hlásiacemu sa k odkazu Stepana Banderu, zodpovedného za občiansku vojnu na Ukrajine, zodpovedného za vyvražďovanie východnej Ukrajiny len preto, že táto časť krajiny si ctí odkaz svojich predkov bojujúcich proti Banderovi a fašizmu, že trvá na iných princípoch a volí si inú cestu, ako fašistickú , lebo ide o fašizmus v pravom zmysle slova. Nebudem sa vyjadrovať k oficiálnym vyjadreniam všetkých svetových prozápadne orientovaných médií typu Charlie. Kto pozná charakter povstalcov pochopí, že denne ide o provokáciu ukrajinskej armády zameranú na vystupňovanie ozbrojeného konfliktu a ako vrchol sadizmu a pretvárky nikoho neprekvapí ani vyjadrenie do pŕs sa bijúceho ukrajinského prezidenta, pre ktorého hodnota ľudského života je pojem neznámy. Nielen tí, čo vydávajú zločinecké príkazy nesú zodpovednosť zo smrti nevinných ľudí, ale aj tí, ktorí im slepo načúvajú! Našťastie nie je tajomstvom, že kvantum ukrajinských vojakov prebieha na stranu povstalcov nie v snahe zachrániť si holý život, ale jednoducho preto, že sa nechcú podieľať na bratovražednom boji, do ktorého boli vinou mobilizácie prinútení. Zavádzajúce správy o prímerí vždy niesli v sebe pokrytectvo Kyjeva, pretože akékoľvek jeho vyhlásenie bolo pravým opakom v jatkách, ktoré sa vzápätí uskutočnili. Delostrelectvo ukrajinskej armády v palebných útokoch na husto obývané štvrte Donbassu pod zásterkou prímeria je nič, len cynická a krutá kamufláž hrajúca sa na oslobodzovací boj.

A práve tento Andrej Kiska, ktorý jeden fašizmus odobruje a druhý odsudzuje, nespomenul vo svojom prejave v Banskej Bystrici ani jedným slovom Červenú armádu, ktorej vďačíme za oslobodenie spod jarma fašizmu. A bol to on, kto sa pričinil o prepustenie týchto „umelcov“ a očisťovanie ich mena. Komicky preto vyznievajú jeho slová a apel na boj proti fašizmu na Slovensku. Ani ja nesúhlasím s klerofašistickým zápalom, ale podporovať jednu líniu fašizmu a ísť bojovať proti inej línii fašizmu? Ide o schizofréniu? Alebo ide iba o divadlo? Veľkohubé divadlo modrého politika?!

Dnes ľudia najmä mladších ročníkov už nepoznajú rozdiel medzi fašizmom a nacizmom, veď i v školách sa učia len, že fašizmus bol v Taliansku a nacizmus v Nemecku, no nik im už nevysvetlí podstatu teda, že nacizmus je vlastne fašizmus spojený s pomýlenou nacionálnou myšlienkou o nadradenosti jednej rasy alebo národnosti nad inými, teda vlastne šovinizmu. Ak tieto veci človek chápe, potom nemá problém odlíšiť národné uvedomenie sa, vlastenectvo alebo patriotizmus, lebo národne cítiaci ľudia nemajú nič spoločné s xenofóbiou, teda nie sú šovinisti ako sa to mnohokrát podáva v médiách najmä v poslednej dobe. A či len úmyselne, lebo takto na jednej strane dehonestujú národné cítenie a na druhej strane znižujú odpor voči nacizmu? Ide len o rozdeľovanie ľudí, aby ich mali ľahšie pod kontrolou?! Rovnako veľmi moderné zrovnávanie komunizmu s fašizmom je úplne scestné a pravdepodobne rovnako úmyselné. Komunizmus je totiž prirodzeným, logickým antagonizmom fašizmu a tobôž nacizmu. Kým fašizmus uprednostňuje vládnucu menšinu bohatých oligarchov pred zvyškom obyvateľstva, nacizmus ide ešte ďalej, hlása nadradenosť jednej nácie nad zvyškom sveta. Komunizmus vyznáva internacionalizmus a rovnosť. Všetci uctievači tohto zvrhlého režimu, odporúčam vám hľadať pravdu v zemi, tam na cintorínoch týchto miest, nie hltať výklady výkladov sfanatizovaných pisálkov! Podporujete kapitalizmus v jeho najreakčnejšej podobe! Mnohí sa preto musíme zamyslieť a nájsť odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť ešte môžeme, hoci sa nám môžu javiť v pokrivenom zrkadle lídrov, ktorí zneužívajú hrdé vlastenecké nálady ako správna cesta. Kto chce pochopiť, pochopí…
A tým sa dostávam k záveru svojho článku. Musím však pripomenúť pár vyhlásení Andreja Kisku, aby si každý čitateľ mohol urobiť svoj názor.

„„V susednom štáte, za našou východnou hranicou umierajú ľudia a státisíce ľudí zo strachu, že prídu o život opúšťajú svoje domovy.“

„Cieľom V4 v skutočnosti je , aby sa historicky skúšaný priestor strednej Európy primkol k Západu najsilnejšie ako sa dá. Je dobré mať vlastný silný hlas a silných partnerov, ktorí sú ochotní počúvať…“

“Za východnou hranicou našich partnerov sa nachádzajú desaťtisíce vojakov, ktorí opakovane uskutočňujú početné vojenské cvičenia. A ozbrojené lietadlá narúšajú vzdušný priestor. My sme zažili vstup cudzích vojsk na naše územie v roku 1968, a preto by sme mali rozumieť obavám z okupácie, ktoré majú pobaltské štáty a Poľsko. Medzi ľuďmi v týchto krajinách jednoducho panuje strach. Na summite NATO vo Varšave sme preto hovorili najmä o bezpečnosti a o mieri. Navzájom sme sa ubezpečili, že sme pripravení plniť si svoje záväzky.”

USA majú stovky vojenských základní po celom svete, len v Európe majú cca 67000 vojakov, vojensky prepadli viacero krajín, podporujú nejeden krvavý konflikt a najbrutálnejšie režimy na svete, mimo iné aj ukrajinský fašizmus, ich vojaci pozabíjali milióny ľudí, destabilizovali a destabilizujú prosperujúce krajiny, napr. Líbya. A takáto krajina nás má chrániť? Modrí kolenačkoví politici zrádzajú svojich občanov! Podpora Ruskej federácie, kedy je svet zmietaný novodobým fašizmom zo strany USA, EÚ a fašistickou vládou Ukrajiny je morálna povinnosť každého inteligentného človeka. Nedajme sa zastrašovať, naša vlasť je náš domov a nikto nemá právo odsudzovať hlas ľudu za postoj odporu, ktorý zdieľa. To, že kolaborujúci politici vyjadrujú morálnu podporu vojsku, ktorý všade navôkol rozosieva smrť v mene svojich pokrivených ideí demokracie je iba výkričník, ako hlboko sme civilizačne klesli. Robme iba to, čo pokladáme vo svojich srdciach za správne, nie to, čo iní chcú, aby sme proti svojej vôli a svedomiu robili.

Sme Slovania, držme spolu a nenechajme sa už viac rozoštvávať odrodilcami, pre ktorých je láska k vlasti iba predvolebnou rétorikou. Vieme , že sa schyľuje k vojne, vieme to všetci, vezmime na seba riziko ako jej zabrániť, lebo pokiaľ ukážeme strach, v nevyhnutnom konci zachovať život už nebudeme mať na výber. Ja len pripomeniem k prepisovaniu dejín a k snahe cielenej nenávisti RF, že pamäť národa Čechov a Slovákov ešte stále žije aj v nás, potomkoch našich starých otcov! Budeme bojovať do konca proti novodobej fašizácii Európy modrých politikov. A tým, ktorí si volia spôsob nacionalizácie smerom v uctievaní klerofašistickej prvej republiky odkazujem, študujte dejiny! Budeme protestovať proti dvojakému metru, budeme protestovať proti divadlu o ohrozovaní Európy Ruskou federáciou, budeme protestovať proti tomu, aby si nás modrí politici skrotili vojskami NATO, ktoré sú už vylodené v celej Európe!

Ja osobne sa odmietam podieľať na podpore ukrajinského fašizmu hlásiacemu sa k ideológii Stepana Banderu! Odmietam ticho súhlasiť a mlčať pri krokoch slovenského prezidenta a slovenskej vlády pri podpore tohto fašistického režimu, ktorý podporujú kolenačkovou poslušnosťou k Európskej únii! Odmietam sa podriaďovať modrým politikom v novodobej fašizácii Európy! Prestaňte s divadlom o antifašizme, keď sami podporujete fašizmus! Odmietam byť zároveň súčasťou agresívneho spolku NATO a presadzovať ich násilný model „demokracie“ cez humanitárne bombardovania zvrchovaných krajín! A odmietam sa podieľať na prepisovaní dejín! Nikdy nepozdvihnem zbraň proti Rusku! Nikdy NEDOVOLÍM, aby moji synovia urobili taktiež! Odmietam a protestujem! Ako matka, ktorá dala tejto krajine svojich synov, mám na to plné právo. Kto ako matka môže povedať viac?!

SVS
/september 2017/

BOH ŽEHNAJ EURÓPE!

bola jar, ráno orosené
keď spoznala si túto zem
z kaluže krvi Holubica
vypla si krídla na svoj vzlet
hoc kadidlu dych ponášal sa
tvár Ti mrzačil súmrak bied
moc búrok uprostred besnení
stíchla, až zdá sa – hrobov niet

a kým si žila, bolesť v hrudi
z pŕs tlačila sa denne von
zhmotňovala, čo nosíš v hĺbke
myšlienky, city v jeden v tón
… tak plynul čas, ty zostarla si
no vedela si predvídať
že človek zmení ľudskú dráhu
vydá Ťa živlom napospas?

dnes opäť v súmrak kloní sa zem
ach, aká zmena na nebi –
temnota noci v polopravdách
krídla už kántri bleskami
v diaľke sa skaly zachmúrili
hmlou sa prediera hlučný rev
kvapky sa ženú po priestore
rodiacej búrky pre svoj cieľ!

SVS
/september 2017/

Foto: Archív Sonka Valovič Sazama

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *