Branislav Fábry: Prejav Zuzany Čaputovej v Mníchove a právny štát

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

V dňoch 14.-16. februára sa v Mníchove uskutočnila tradičná bezpečnostná konferencia Münchner Sicherheitskonferenz, ktorá bola tentokrát venovaná téme „Westlessness“ (Menej Západu). Na konferencii zaznelo veľa podnetov a myšlienok, ktoré v slovenskom mainstreame zostali opomenuté, avšak zaujímavé boli najmä nekritické pozitívne hodnotenia vystúpenia prezidentky. V skutočnosti prejav Z. Čaputovej v Mníchove príliš nerezonoval a vo svojom texte uviedla veľa rozporuplných tvrdení. V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

  • Prezidentka v Mníchove verzus premiér v Petrohrade
  • Zmena alebo obrana statu quo?
  • Demokracia a zmeny po roku 1989
  • Právny štát a problémy v justícii
  • Pravda a spravodlivé pravidlá

Prezidentka v Mníchove verzus premiér v Petrohrade

Ako je známe, na konferencii v Mníchove sa zúčastnilo vyše 800 účastníkov, od politikov až po vedcov. Samozrejme, nie všetci účastníci mali rovnakú „váhu“ a preto vystúpenia niektorých boli sledované viac. Na stránke konferencie sa dokonca nachádzal aj zoznam 31 účastníkov konferencie, ktorých organizátori zvýraznili, aby ich účasťou dokázali význam konferencie. V danom zozname boli okrem najvýznamnejších mien svetovej politiky aj prezidenti niektorých malých štátov, napr. Litvy alebo Kosova (ktoré za štát ani nepovažujeme). Na druhej strane však v tomto zozname chýbala Z. Čaputová, čo je neúspech, pretože SR by svojim významom nemala zaostávať za Litvou alebo Kosovom. Z uvedeného sa však zdá, že na Mníchovskej konferencii ju príliš nepreceňovali.

Ani z hľadiska programu nemožno hovoriť o nejakom významnom zaradení Z. Čaputovej. Rozhodujúcimi dňami konferencie boli piatok (od 14:00), keď konferenciu otvoril nemecký prezident a sobota, kedy vystupovali najprominentnejší hostia. V zásade možno povedať, že v týchto dňoch sa najviac sledovali vystúpenia nemeckého a francúzskeho prezidenta, ako aj ministrov zahraničia USA, Ruska a Číny, ktoré udávali tón celej konferencie. V nedeľu síce tiež vystupovali predstavitelia štátov, najmä ministri zahraničia krajín EÚ a to na tému európskeho projektu, ale nedeľný program zostal v tieni diskusií z predošlých dní. Z. Čaputová v nedeľu  vystúpila hneď na začiatku, ale to sa tiež nejavilo ako výhoda, najmä vzhľadom na dlhé nočné rokovanie zo soboty, kde vedúci politici z USA diskutovali o perspektívach americkej zahraničnej politiky.

Prezieravý postoj voči Z. Čaputovej v Mníchove kontrastuje s vystúpením premiéra P. Pellegriniho na prestížnom Petrohradskom ekonomickom fóre v júni 2019. Hoci ho vtedy mainstreamové médiá za účasť ostro kritizovali, dostal sa pri svojej účasti do úplného centra globálneho diskurzu. Vystupoval v najdôležitejšom diskusnom paneli celého podujatia, spolu s ruským a čínskym prezidentom, ako aj s generálnym tajomníkom OSN. Ruský a čínsky prezident pritom patria do trojice najmocnejších ľudí sveta (spolu s prezidentom USA) a je otázne, či Z. Čaputová vôbec niekedy dostane príležitosť, aby sa s nimi osobne stretla. P. Pellegrini na konferencii dostal prednosť aj pred prezidentmi či premiérmi väčších a mocnejších štátov. Navyše, pripadla mu význačná úloha, reprezentovať Západ v diskusii s Ruskom a Čínou. To bola z hľadiska SR skutočná pocta!

Zmena alebo obrana statu quo?

Zásadnou otázkou, ktorá sa na konferencii v Mníchove diskutovala, bola téma, či je možné zotrvať pri existujúcich pomeroch, ktoré boli na začiatku 21. storočia reprezentované dominanciou Západu alebo či je potrebné urobiť zmeny v súčasnom status quo. Väčšina účastníkov sa priklonila k potrebe zmien. Nemecký a najmä francúzsky prezident poukázali na potrebu emancipácie Európy od USA a hľadania lepších vzťahov s Ruskom. Ruský minister zahraničia S. Lavrov vystúpil s kritikou NATO, ktoré obvinil zo zvyšovania napätia v Európe a čínsky minister Wang I zasa kritizoval americké predsudky a aroganciu voči Číne. Na strane obhajcov statu quo dominovali najmä americkí ministri zahraničia a obrany M. Pompeo a M. Esper. V pamäti väčšiny účastníkov konferencie rezonovala hlavne iluzórna predstava M. Pompea o tom, že „Západ víťazí“. Na stranu amerických ministrov sa podľa očakávania postavil aj J. Stoltenberg, generálny tajomník NATO, ale aj niektorí politici z „novej Európy“, vrátane Z. Čaputovej.

Prezidentka SR sa na stranu obhajcov statu quo postavila najmä svojimi oslavnými výrokmi o Západe: „…celá Európa a koncept západu – je najmä o duchu slobody, spravodlivosti, tolerancie a solidarity, ktorého obranným valom je právny štát. O každodennom rešpekte voči pravidlám, o ich obrane a nie obchádzaní. Jednoducho, o zodpovednosti.“ Takéto vnímanie Západu je však nekritické a v ostatných častiach sveta nevnímajú Západ tak ako M. Pompeo alebo Z. Čaputová. Či už v Latinskej Amerike, v Afrike, na Blízkom Východe alebo v Číne, Západ má povesť nespravodlivého kolonizátora, ktorý obmedzuje slobodu iných a nerešpektuje pravidlá, ktoré sám vytvoril. Tvrdenia prezidentky zneli provokatívne zvlášť pre krajiny, ktoré Západ okupuje. Najmä politici z Iraku museli s úžasom počúvať vyjadrenia o rešpektovaní pravidiel  od prezidentky štátu, ktorý participoval na agresii do Iraku v roku 2003 a aj dnes podporuje americkú okupáciu krajiny proti vôli tamojšej vlády…

…celá Európa a koncept západu – je najmä o duchu slobody, spravodlivosti, tolerancie a solidarity, ktorého obranným valom je právny štát. O každodennom rešpekte voči pravidlám, o ich obrane a nie obchádzaní. Jednoducho, o zodpovednosti.“

Zuzana Čaputová, MSC

Demokracia a zmeny po roku 1989

V prejave prezidentky zazneli aj tézy o demokracii, ktoré posilňujú obranu statu quo. V jej prejave dominovala predstava, že systém je ako taký dobrý, ale potrebujeme „uvedomelých občanov“, „zodpovednosť politických lídrov“, „personálnu kvalitu“, „morálnu integritu“, „sebaočistný mechanizmus“, „principiálne postoje“. Nie že by sme tieto hodnoty nepotrebovali, naopak sú dôležité, ale na riešenie súčasných problémov nestačia. Demokratická forma politického systému sa už dávno vyprázdnila a zmenila sa na oligarchickú realitu, ktorú potvrdzujú i súčasné volebné procesy. „Zodpovednosť politických lídrov“ problém nevyrieši, ak ich zvolenie závisí od podpory médií, ktoré sú v rukách oligarchov. Nuž a „sebaočistný mechanizmus“ v justícii nebude fungovať, ak o tom, ako sú sudcovia dôveryhodní, budú rozhodovať oligarchické médiá svojimi kampaňami. Sme v situácii, keď potrebujeme inštitucionálne zmeny, smerom od oligarchie k demokracii.

Nepresvedčivá v tejto súvislosti bola aj snaha prezidentky oslavovať súčasný stav v porovnaní s minulými obdobiami: „…sa dnes občania majú lepšie ako kedykoľvek predtým. Stredoeurópske ekonomiky rastú, klesá nezamestnanosť.“. HDP je síce dnes naozaj vyššie než v roku 1989, avšak nejde ani tak o zásluhu „reforiem“ ako uviedla Z. Čaputová, ale dôvodom je globálny ekonomický rast. Vo väčšine krajín sveta pritom od roku 1989 vzrástol HDP ešte viac než v SR a navyše, ak by bol rast HDP hlavným ukazovateľom, vzorom by nám mala byť Čína. Pomerne manipulatívne je i tvrdenie, že „občania sa majú lepšie“. Pri mnohých otázkach (napr. zdravotníctvo) je to sporné, hoci v mnohom sa občania SR majú naozaj lepšie. Hlavným dôvodom zlepšenia je však obrovský pokrok, keď nové technológie za 30 rokov doslova „zmenili svet“. Lenže čosi podobné mohli hovoriť aj komunisti v ČSSR pri porovnávaní sa s prvou ČSR: HDP tiež neustále rástol a vďaka technologickému rozvoju (jadrová energia, antibiotiká) žili ľudia naozaj lepšie.

…sa dnes občania majú lepšie ako kedykoľvek predtým. Stredoeurópske ekonomiky rastú, klesá nezamestnanosť.

Zuzana Čaputová, MSC

Právny štát a problémy v justícii

Prezidentka sa pokúsila na minulý režim preniesť zodpovednosť aj za stav v justícii. Použila pojem „defenzívny formalizmus postkomunistickej justície“, ktorý má „korene v časoch komunistickej totality“. Toto tvrdenie je problematické, pretože práve komunistická justícia odmietala formalizmus a veľmi často vystupovala aktivisticky v rozpore s formálnymi pravidlami, najmä proti politickým odporcom. Formalizmus ako slovo znie negatívne, ale z hľadiska princípov právneho štátu má svoje výhody, napr. vedie k väčšej právnej istote. Opakom „defenzívneho formalizmu“ je „ofenzívny aktivizmus“ a ten je veľmi nebezpečný. Niektorí prokurátori a sudcovia sa už dnes správajú „aktivisticky“, vďaka čomu vznikajú podozrenia z politizácie súdnictva. „Ofenzívny aktivizmus“ je pritom najjednoduchší v boji proti skutočnému či domnelému extrémizmu, na rozdiel napr. od daňovej kriminality oligarchov, kde byť „aktivistom“ nestačí. Celkovo možno konštatovať, že situácia v súdnictve ako taká nie je dobrá, ale výmena „defenzívneho formalizmu“ za „ofenzívny aktivizmus“ problémy nevyrieši.

Prezidentka v prejave ďalej uviedla: „Zodpovednosťou politických lídrov je nebáť sa prijať jasné a principiálne postoje ku všetkým prejavom extrémizmu a radikalizmu.“ Lenže práve toto je najlepší spôsob ako umŕtviť kritiku vládnuceho oligarchického systému. Súčasný politický a ekonomický systém je ako taký extrémne nespravodlivý (v SR i v globálnom rozmere) a preto potrebuje radikálnu kritiku. Navyše, aj chápanie extrémizmu v SR vyvoláva pochybnosti. Za extrémistov sa vyhlasujú dokonca mieroví aktivisti a veľmi často ich takto nálepkujú práve militaristi či vojnoví štváči. Lenže práve militarizmus je dnes najhoršou formou extrémizmu a žiaľ, aj prezidentka Z. Čaputová má k militaristom blízko. To sa potvrdilo pri jej postojoch k situácii na Blízkom Východe alebo pri snahe dehonestovať kritiku dohody o obrannej spolupráci s USA.

Zodpovednosťou politických lídrov je nebáť sa prijať jasné a principiálne postoje ku všetkým prejavom extrémizmu a radikalizmu.

Zuzana Čaputová, MSC

Pravda a spravodlivé pravidlá

Z. Čaputová sa vo svojom prejave vyjadrila aj k tvorbe pravidiel„Prvou rovinou je otázka formálneho nastavenia pravidiel. Je zodpovednosť politických lídrov prispieť k tvorbe dobrých zákonov tak, aby garantovali spravodlivosť, istotu a stabilitu.“ Lenže problém formálneho nastavovania pravidiel nevyrieši iba vyššia „zodpovednosť lídrov“. Zvlášť po skúsenostiach z legislatívneho procesu v SR je jasné, že politickí lídri majú obmedzené možnosti. Existuje viacero príkladov, keď sa poslanci nechali ovplyvniť lobistickými skupinami a potom v druhom čítaní v NR SR „doplnili“ návrhy zákonov, ako si želali sponzori. Možnosti politických lídrov sú pri tom obmedzené, pretože poslanec nestratí mandát ani vtedy, ak zradí volebný program svojej strany a vytvorí „frakciu“. Navyše, zlé nastavenie pravidiel a nestabilné právne prostredie je typické nielen pre SR, ale aj ďalšie štáty EÚ. Kritika nárastu a nestability legislatívy je dokonca „evergreenom“ európskych diskusií o tvorbe práva v právnom štáte…

Prvou rovinou je otázka formálneho nastavenia pravidiel. Je zodpovednosť politických lídrov prispieť k tvorbe dobrých zákonov tak, aby garantovali spravodlivosť, istotu a stabilitu.

Zuzana Čaputová, MSC

Prezidentka vo svojom prejave zaoberala aj problematikou pravdy, ktorú však poňala veľmi autoritársky: „Esenciou právneho štátu je v prvom rade rešpekt k pravde. Právny štát dbá na fakty a poskytuje ochranu pred lživými tvrdeniami, ak zasiahnu do našich práv.“ Táto predstava je nebezpečná: právny štát by nemal určovať, čo je pravda a čo lož – také čosi by sa malo vyriešiť v otvorenej demokratickej diskusii s pluralitným zastúpením názorových skupín a s otvoreným koncom. Tým sa právny štát líši od totalitného štátu, ktorý „pozná pravdu“ a preto nepotrebuje pluralitnú diskusiu. Pokiaľ ide o ochranu pred zásahom do práv iných, štát musí tieto práva garantovať, ale nemal by prenasledovať „lživé tvrdenia“ ako také. Veď aj mnohé „lživé tvrdenia“ z obdobia socializmu sa neskôr ukázali ako pravda, napr. o roku 1968. V spoločnosti existuje veľa dilem, pri ktorých si jednotlivé skupiny myslia, že majú pravdu a nevedia sa zhodnúť, napr. pri eutanázii, interrupciách, atď. Právny štát musí i pri týchto témach života a smrti určiť, čo je zakázané a čo dovolené, ale nemal by opačné názory vylučovať z verejnej diskusie.

Esenciou právneho štátu je v prvom rade rešpekt k pravde. Právny štát dbá na fakty a poskytuje ochranu pred lživými tvrdeniami, ak zasiahnu do našich práv.

Zuzana Čaputová, MSC

Na záver možno iba konštatovať, že predstavy prezidentky Z. Čaputovej o princípoch demokracie a právneho štátu v Európe znejú na prvý pohľad pekne, pri podrobnejšom pohľade sú však veľmi sporné a ich aplikácia by mohla viesť k nebezpečným výsledkom. 


Zdroj ilustračnej fotografie: https://securityconference.org/mediathek/asset/zuzana-caputova-20200216-1000/

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

14 thoughts on “Branislav Fábry: Prejav Zuzany Čaputovej v Mníchove a právny štát

  • 21. februára 2020 at 15:14
    Permalink

    SKVELÉ!
    A ÁNO, ako povedala Čaputová: „…nebáť sa prijať jasné a principiálne postoje ku všetkým prejavom extrémizmu…“ Presne tak, ani mne sa nepáči, že sú tu extrémy; na jednej strane extrémne bohatí , ktorí prespávajú v najdrahšom hoteli v New Yorku, a na druhej strane extrémne chudobní, ktorí prespávajú na ulici.

     
    Reply
  • 21. februára 2020 at 22:48
    Permalink

    Braňo, píšeš to vynikajúco! …niet čo dodať.
    A možno áno: podľa tej fotografie si Zuzana svoj outfit neustále zlepšuje. Mám 64 a mať takúto „šéfovú“ v súkromnej firme, odpustím jej tie jej „zmyšlienky“ a pomyslím si, aha pekná ženská, som rád že s ňou robím…no ale v každej vete máš Ty pravdu a nevolili sme kráľovnú krásy ani „misiz Slovakia“, ale PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY…a na to Zuzana nemá…

     
    Reply
  • 21. februára 2020 at 23:28
    Permalink

    Prikláňam sa k tomuto hodnoteniu o „vyumelkovanej kráse“ prezidentky, ale veď na to má svoju garde dámu, aby pôsobila sviežo a vzletne… Čo by som za prínos u nej uviedla, má dobrú pamäť, vie si zapamätať nadiktované, či napísané správy, ako vystupovať a s čím pôsobiť. Väčšina ľudí nerozlišuje, či to, čo vraví sedí na danú situáciu súčasného diania v politike SR. Skôr by som povedala, že je to nadiktovaný prejav, čomu ona dodáva svoj osobný zjav. Samozrejme je to jak z pozície hodnotenia od mužov a tiež, možno odlišný od žien. Hovorí to akože z zo svojho vnútorného presvedčenia, pretože sa to zhoduje s tým, čo jej diktuje ten, či tí, ktorým verí… Stále však je tu viditeľný ten diktát a nie to, že by to bolo aj „srdcovkou“ jej osobnosti. Osobne jej neverím ani slovo… Akoby to bol „Gustík“ v novom vydaní… Navyše ak sa chce takto zalíškať svojim dobrodincom, ktorí ju vyniesli až tak vysoko, alebo až tak nízko… To ukáže čas… Tak ako je to s krásou… – To všechno odnes čas – …

     
    Reply
  • 22. februára 2020 at 7:21
    Permalink

    Prečítal som Klimeka, prečítal som Fábryho. Poznám Perného a Diczházyho…
    Idem kľudne spať, Slovensko má osobnosti, ktoré mu môžu „v ohrození“ exizistencie pomôcť. Nielen dať nádej, ale ak bude príležitosť aj ho zachrániť .

    A určite sú aj ďalší, s veľkým potenciálom, už klopú na dvere politickej budúcnosti. (Že som ich neuviedol je motivované potrebou chrániť ich pred perzekúciami „ministerstva pravdy“).
    Tým zverejneným sa vyhováram, o Vás vedia , aj bezomňa…

     
    Reply
    • 22. februára 2020 at 16:08
      Permalink

      Prečo teda nekandidujú, Juraj?

       
      Reply
      • 22. februára 2020 at 16:51
        Permalink

        Peter a ku ktorým sa pridať? Ty si sa „dal najať“ národnými socialistami. Musel si prekúsnuť,že stranu založili a kontrolujú ľudia, v minulosti sa hlásiaci k ľudáckemu klérofašizmu. Musel si zaprieť „svojho boha“ a pomáhať propagovať „kresťanské hodnoty“ (napríklad „desiatok“, druhotriedne postavenie žien v cirkvi, nespomínam pálenie kníh, heretikov a bosoriek…). Nemôžeš sa zastať socialistickej praxe, vlády ľudu. Neviem, či neplatíš veľkú cenu za svoje „združstevňovanie“…
        Budem im vždy odporúčaať kandidovať v miestnej samospráve, tam je to možné bez ponižujúcej loajality vlastníkom a sekretariátom strán. Tam sa dá – v praxi – získavať politické a odborné skúsenosti.
        Predstava, že niekto, kto neriadil ani pioniersky tábor chce riadiť štát, ma celkom straší…

         
        Reply
  • 22. februára 2020 at 18:43
    Permalink

    Aj ajaj, Juraj, re:J.J.: Ty sa chceš zas hádať?
    Nedal som sa nikým najať, pretože nik mi neplatí a naopak, nájdi mi partaj na ľavici, ktorá chce vrátiť strategické podniky do rúk štátu, tvoriť štátne podniky, zdravotníctvo vrátiť celé do štátneho finančného systému, dosiahnuť sebestačnosť v potravinách a energiách…to nevymyslíš …TAKÚPOLITICKÚ SILU SOM NAŠIEL KONEČNE V ĽUDOVEJ STRANE NAŠE SLOVENSKO,
    ale nie v KSS, ani v SSD, ani u Socialistov, To osatné čo píšeš sú opäť TVOJE URÁŽKY … a kto z nás dvoch je tu extrémista …

    Čo si mi ponúkol, Juraj Janošovský, veľký to organizátor ľavice, za ostatných desať rokov čo sa poznáme? „Volebnú stranu“ pre voľby 2016, kam sa Ti nepodpísao ani 40 ľudí? Ale sa som Ti ju vtedy podpísal…A Nič.
    Prezentácie o ekonomickej demokracii kde si zosmiešňoval zamestnanecké samosprávy a (ešte vtedy, dnes už nie…) si tvrdil, že socializmus krachol ekonomicky? Ale knihu si zobral a ani sa do nej nepozrel, alebo iba s odporom…
    Vašu Ligu záchrany? Skostnatelých stalinistických dedkov, ktorí kritizujú všetko a všetkých a pohádajú sa, ktorý z Gothaských programov bol pre komunistov lepší?
    …že to nemyslíš vážne: A mimochodom, vôbec si, Ty manipulátor, neodpovedal na prirodzenú otázku – Tak prečo tí ľudia nekandidovali? Vážim si ich, ale odpoved som nedostal…

     
    Reply
  • 22. februára 2020 at 18:47
    Permalink

    … a ten pioniersky tábor som viedol, súdruh Janošovský…a dokonca som bol týlovým náčelníkom na protileteckom pluku v Budejoviciach, kde ako ekonóm som sa staral o zásobovanie, stravovanie, ba dokonca i o výživu pre Spatrakiádu 1980 – A ĆÍM JSI PŘISPĚL TY, SOUDRUHU? Tam jako Slovák v Praze?

     
    Reply
  • 22. februára 2020 at 19:14
    Permalink

    …chudák Braňo Fábry, o Čaputovej tu Janošovský diskutovať nechce, jemu sa tá baba páči…

     
    Reply
  • 23. februára 2020 at 7:47
    Permalink

    …? … …? ………!?!

     
    Reply
    • 23. februára 2020 at 9:27
      Permalink

      Pán Janošovský, ĎAKUJEME, že ste nám vytvorili priestor, v ktorom môžeme slobodne vyjadriť svoje názory. SKVELÁ PRÁCA!!!

       
      Reply
  • 23. februára 2020 at 17:49
    Permalink

    Slovensku hrozia dnes dve vážne nebezpečenstvá:
    1. Ďalšie prehlbovanie majetkovej polarizácie od pravicových sulíkoidov.
    2. Pochod migrantov s postupným následným zničením nášho kultúrno-civilizačného priestoru, kde cestu otvoria liberáli a predsedníctvo Nemecka v Rade EU od 1. júla.
    Z toho logicky vyplýva len jeden scenár záchrany:
    Spojiť sa musia – poviem to veľmi zjednodušene – komunisti s národovcami. Pseudofilozovanie a pseudohistorizovanie je jalové nič a cesta do záhuby. Nájdu sa ozajstní chlapi so zdravým rozumom?

     
    Reply
    • 24. februára 2020 at 9:49
      Permalink

      Nenájdu! Chlap so zdravým rozumom,do politiky nepolezie!Na väčšine našich politikov možno prekrásne demonštrovať Dunning-Krugerov efekt.

       
      Reply
  • 26. februára 2020 at 21:11
    Permalink

    No nedaj Bože,aby sa epidémia „koronavírusu“zmenila na naozaj smrtiacu pandémiu!Napokon,už ľudia na nákazu „korona vírusom“ zomierajú aj v Európe.Tak budem pozorne sledovať,či aj potom bude Európu ovládať „duch slobody,spravodlivosti,tolerancie a solidarity“ !Obávam sa,že pobrexitová Progresívna,slniečková a ľudskoprávna EÚ nezvládne ani ekonomickú krízu spôsobenú pandémiou,ani následnú paniku a chaos.
    Nevie niekto,či panstvo v Bruseli už vyhlásilo „stopku“pre výlov Afričanov a Ázijcov zo Stredozemného mora a zákaz ich importu do EÚ ?To by totiž malo byť jedno z prvých protinákazových opatrení !

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom