Brutálne zákerné mediálne útoky ad hominem ako prax (neexistujúcich?) liberálnych fašistov

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Iste, možno pán Chmelár má polovičatú pravdu v tom, že pojmy slniečkár či liberálny fašista nie sú zrovna politologicky a odborne adekvátne pre označenia tých, ktorí sa oháňajú liberalizmom, no sami schvaľujú tie najrepresívnejšie opatrenia voči tým, s ktorými nesúhlasia. Ale slovíčka a pomenovania vznikajú v určitom vývoji, a ten nemožno vnímať izolovaný od reality. Liberalizmus sa vždy oháňal slobodou slova, no ten súčasný ju chce obmedzovať pod rôznymi zámienkami. Fašisti si obmedzovanie slobody dali rovno do svojho programu. Spojme si tieto dva protichodné postoje a získame čosi, čo dôsledkom paradoxov našej doby. Pre ukážky dôkazov odporúčam tento článok.

Iste pán Chmelár túto skupinu ľudí označí ako extrémnych centristov, ale skúste to vysvetliť bežnému človeku, ktorý si všetky tieto aktivity spája s liberálmi a tzv. slniečkármi. Taktiež sa používa pojem extrémny progresivizmus (ten už je vzhľadom na spojitosti s podprovateľmi PS ľahšie komunikovateľný). V ČR sa udomácnil zase slová „pravdoláskari“ či „lepšolidé.“ Áno, nie sú to odborné výrazy, ale ľudia rozumejú ich obsahu a ten spočíva v tom, že vystihujú pokryteckých ľudí, ktorých spájajú určité spoločné vlastnosti. A to je predovšetkým hejt ad hominem. Hejt ad hominem je doslova ich programovým heslom (napokon pán Chmelár dobre vie o čom píšem, keď na neho nechutne útočili napríklad pre jeho nadváhu a sám si zažil zákernosť napríklad Jakuba Godu, známeho horlivého podporovateľa Spojených štátov Amerických usilujúceho o cenzúru). Hoc sa sami odvolávajú na pluralitu a Popperovsko-Sorosovú ideológiou otvorenej spoločnosti v pozitívnom zmysle, ich hlavným programom dňa je negatívny prístup, teda hľadať nepriateľov tzv. otvorenej spoločnosti (a ak nie sú tak ich vytvoriť) a robiť všetko preto, aby ich vylúčili z diskusie, diskurzu, z celého spoločenstva. Chmelár to veľmi dobre vie, zažíval to XY krát na vlastnej koži, no aj napriek tomu sa bude hrať na to, že sa ho to netýka, lebo je nad vecou.

Ako nám dokazujú stránky ako Zomri, Prečo ľuďom hrabe (mimochodom sami sa k tejto taktike priznávajú na stránke Post bellum) či iné hejtprojekty zvrátených indivíduí, títo ľudia nemajú absolútne žiadne zábrany. Ich politika je založená na mediálnej likvidácie bez akéhokoľvek zľutovania. Pripomínajú krvavých predstaviteľov kampane proti buržoáznym nacionalistom na východe, či predstaviteľov mccarthizmu na západe. Vytvoriť nepriateľa, zahnať ho do kúta a Kafkovsky ho donútiť k priznaniu vinu (sebareflexii) a následne ho vylúčiť a diskreditovať zo spoločnosti. Dokonalým príkladom sú osudy ľudí ako Dalton Trumbo či Charlie Chaplin (pre tých čo neviete, naštudujte si ich životopis, či pozrite film Trumbo).

Metódy majú rôzne. Od vytvárania neverejných diskreditačných skupín, kde si niekoho vyhliadnu a 24 hodín denne ho lustrujú. Potom vytiahnu všetko čo by sa dalo použiť proti nemu, účelovo to pospájajú v jeho neprospech (alkohol, ženy, slabé chvíle, statusy z detstva, čokoľvek) a následne to mediálne komunikujú ako internetovú satiru. Nemajú problém zverejňovať aj súkromné konverzácie, vymyslené konverzácie, šíriť hoaxy či dokonca nahrávať videá. Toto všetko má viesť k likvidácii politického oponenta, obvykle neliberála. Od ulrakonzervatívcov, cez umiernených národniarov, cez umiernených kresťanov až po radikálnych fundamentalistov, od socialistov, cez komunistov, až po konzervatívnejších sociálnych demokratov. A keď nestačí politika, tak ešte schytajú aj ezoterici. Iným slovom každý, kto nerazí agresívnu nenávistnú ideológiu strán ako PS-Spolu a Za ľudí. Dokonca to už schytáva aj ich koaličný partner Matovič.

Ďalším typickým znakom je politická korektnosť. Aj keď možno oni sami používajú v súkromí nekorektné výrazy, usilujú o verejný lynč každého, kto si dovolí: zamyšlať sa nad alternatívami voči kapitalizmu, zamýšľať nad legitimitou farebných revolúcií a činnosťou mimovládnych organizácii,
spomenúť či nebodaj zavtipkovať na adresu nejakej menšiny. A nemusí pritom nutne ísť o nenávisť (ako to oni interpretujú), ale aj prejavy v literatúre (dokonca už Facebook blokuje aj Bibliu). Fanatická korektnosť následne vyvoláva presne opačný efekt. Ľudia pod vplyvom cenzurovania prepadajú sympatizovaniu s rasizmom a stereotypitáciou, už len z pocitu rebélie voči systému. A napokon z toho ťažia aj oni. Ako by mohli vykázať peniaze na svoje granty, ak by nenávisť, ktorú kritizujú, neexistovala. Teda ich existenčným záujmom je túto nenávisť živiť, aby mohli písať projekty a čerpať granty. Toto je podstata liberálneho extrémizmu. Iste, určite sa aj medzi tzv. slniečkármi nájdu takí, ktorí to myslia vážne, no po skúsenostiach, ktoré denno-denne predvádzajú to musí byť drsná menšina. Toto je podstata liberálneho extrémizmu.

Ako to skončí? Už teraz je spoločnosť extrémne polarizovaná. Na konkrétnych ľudí stihli slniečkári spustiť taký hejt, že im sčasti, či dokonca úplne zničili životy. Títo ľudia sa budú mstiť, a tak sa spustí kruh nenávisti, ktorý môže skončiť aj v občianskej vojne. Práve preto je liberálny fašizmus nebezpečný a mali by sme o ňom otvorene hovoriť.

Ondrej Gorod II.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom