Chaos a panika, to je naša taktika

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Túto vetičku mi povedala včera sestra, keď sme sa rozprávali. Bola povedaná v úplne inom kontexte, ale presne vystihuje politicko-spoločenskú situáciu na Slovensku.

Taktiku „chaos a paniku“, používajú celé desaťročia skupiny, ktoré sa chcú dostať na Slovensku k moci a ku válovčekom.

Využívajú ju na vyvolávanie nepokojov a neistoty medzi ľuďmi a následných rozbrojov a otvorenej nenávisti. Túto taktiku šíria pomocou premyslenej propagandy, ktorú im veľmi veľa ľudí zhltne aj s navijakom, tak ako to bolo v minulosti.

Stačí vidieť protesty „farmárov“ z Východného Slovenska, naplánované presne na výročie smrti novinára Kuciaka a jeho priateľky.

Médiá informujú o tom, ako štát farmárov zdiera, ako podvodne vypláca agrodotácie iným a nie im a ako oni chudáci živoria a nemôžu sa uživiť poľnohospodárstvom.

Nuž, veľmi rýchlo sa zabudlo na to, ako bolo kritizované socialistické, dotované poľnohospodárstvo, keď boli zámerné ničené JRD . Dotovanie poľnohospodárstva vtedy odporovalo všetkým kapitalistickým praktikám, ktoré sa tu začali šíriť a ktoré najviac podporovali vlády, poplatné Západu.

Teraz farmári bojujú za svoje dotácie, ale prečo nebojujú za to, aby mohli pracovať na potravinovej sebestačnosti Slovenska a pestovať plodiny, ktoré musíme dovážať a chovať úžitkové zvieratá pre vlastnú výrobu mlieka a mäsa?

Čo v skutočnosti pestujú na tých poliach, za ktoré žiadajú dotácie?

Použijem jednoduchý príklad od nás. Tu,v posledných rokov, pestovali niekoľko rokov po sebe iba kukuricu, sem tam repku a minulý rok sa stal zázrak, mali sme tu pšenicu. Ale to bolo aj tak len kvôli tomu, že sa upravoval poľovnícky revír a kukurica by bránila poľovníkom vo výhľade na zver z posedov. V minulosti, v čase nenávideného socializmu, sa tu na poliach, ktoré obhospodarovalo miestne JRD, pestovali bežne pšenica, zemiaky, mak, jahody, kapusta a iné hlúboviny, cibuľa, mrkva a ostatná koreňová zelenina, či dokonca poľné uhorky a nebola rozšírená vysoká zver a diviaky, ktoré by ničili úrodu.

Podnikatelia v agropriemysle si nezaslúžia pomenovanie poľnohospodári, pretože tí sa o pôdu starajú, nielen z nej ťažia.

Pri taktike „chaosu a paniky“, sa zneužívajú pomenovania problémov a vytvárajú sa umelé problémy, ktorými sa zakrýva neschopnosť tých, ktorí tak túžia vládnuť.

Stačí si spomenúť ako sa začala správať prvá Dzurindova vláda, po bicyklovom majdane a prevzatí moci. Namiesto práce pre blaho občanov, ktoré im nasľubovali , začali písať „Čierne knihy“, začali tvrdiť, že štát, je zlý vlastník a predali všetko čo malo akú takú cenu západným kolonialistom.

A Radičovej vláda? Kto si dnes spomenie, čo všetko stihli urobiť za ten rok a pol, čo boli pri moci?

Chaos a paniku a obrovský neporiadok v štáte, v dôsledku vlastných mocenských bojov a neschopnosti riadiť štát.

Presne toto isté by Slovensko čakalo aj vtedy, ak by sa k moci dostali tí, ktorí už pár rokov po posledných voľbách, odmietajú uznať volebné výsledky a spochybňujú demokratickú voľbu občanov.

Žiaľ, ľudia si neuvedomujú ako hrubo sú zneužívaní práve touto taktikou – chaosu a paniky.

Celé mesiace nám médiá servírujú správy o nekonečných hádkach o moc a škandáloch politikov. Vyrábajú kauzy, ktorými ututlávajú morálnu a politickú biedu na Slovensku.

Celé desaťročia sú občania Slovenska nútení takto žiť.

Chcú vôbec takto žiť?

Musia takto žiť?

A dokedy ešte?

Devana

Článok bol uverejnený na Blog Pravda.sk


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


20 thoughts on “Chaos a panika, to je naša taktika

  • 23. februára 2019 at 9:13
    Permalink

    Žiadna „taktika“ by kapitalistom nepomohla, pokiaľ by sa proletariát sústredil na svoju vlastnú životnú situáciu, a nenechal sa zatiahnuť do tieňových hier kapitalizmu. Ak by to tak bolo, vytvorili by sa tlak na politikov, aby riešili túto situáciu. „Hovorcom“ proletariátu by mala byť politická ľavica, ktorá by tieto témy nastoľovala a strážila by to, aby sa verejná beseda neskĺzla k rôznym umelým sporom, ako je napríklad voľba ústavných sudcov, a pod.

    Aspoň malá dobrá správa je že politická ľavica ohlásila spoločný postup do eurovolieb :
    http://kss.sk/zjednotena-lavica-smeruje-k-volbam-do-europskeho-parlamentu

    No a čo sa týka pôdy a vody – veď na to má socializmus tiež jasnú odpoveď – štátne všeľudové vlastníctvo pôdy a vody a plánované ( poľno)hospodárstvo. A naň napojené potravinárstvo a maloobchod – samozrejme štátny. Znovu, stačí „len“ aby sa tohto držali ľavicové strany a jasne ponúkali túto zásadnú zmenu vlastníckych a hospodárskych vzťahov – navzdor reakčnému katolíckemu gazdovstvu.

    Reply
  • 23. februára 2019 at 10:51
    Permalink

    Pani Devana, dobré hodnotenie nášho poľnohospodárstva. Pripájam sa svojimi poznatkami. Začiatkom deväťdesiatych rokov, v pracovnom pôsobení, okrem iného stretával som sa aj s Francúzmi. Pri hodnotení situácie u nás, ostal som veľmi prekvapený ich otázkou: „Prečo likvidujete poľnohospodárske družstvá? Len veľké poľnohospodárske podniky majú možnosť sa uplatniť v širokej konkurencii“. Veľmi múdre slová o ktorých som písal, ale nikto ich nechcel počuť. Mocenské sily dobre vedeli, že len rozdrobené sily sú ľahko likvidované. A dnes je tu výsledok!
    Ďalším nešvárom sú rôzne dotácie na neobrábanú pôdu. A tu je asi nepovedaná pravda protestu „malých“ roľníkov. Tu je pole vzájomnej rivality. Moja skúsenosť! Pochádzam z roľníckej rodiny a pred štyrmi rokmi, aj s bratom pri návšteve rodnej dediny vybrali sme sa pozrieť na pozemky, ktoré sme prenajali terajšiemu družstvu. Bol to pohľad biedy. Jedno skoro hektárové pole, ktoré rodičia s nami deťmi obrábali bolo zarastené vrbinou a rôznymi náletovými krovinami. Keď sme sa pýtali „Prečo“? Odpoveď bola stručná: „Dotácie“! Rôzne dotácie sú príčinou tohoto chaosu v našej poľnohospodárskej výrobe.
    Čestným a pracovitým poľnohospodárom sa ospravedlňujem, cením si ich náročnú každodennú prácu od rána do neskorého večera a byť stále v pohotovosti.

    Reply
    • 23. februára 2019 at 11:17
      Permalink

      Poľnohospodárstvom to však nekončí. Jednoznačne treba začať hovoriť aj o maloobchode, bez ktorého bude ( ozdravené ) poľnohospodárstvo stáť stále len na jednej z troch nôh. Pozrite sa ako jednajú maloobchodné reťazce so svojimi dodávateľmi a vlastne aj so zákazníkmi – jednajú z pozície sily, a štát sa len bezmocne prizerá … lebo kapitalistická ústava … To už ide o vnútornú bezpečnosť štátu.

      Máme státisíce – ak nie milióny – obyvateľov odkázaných na maloobchod, pretože sami nič nepestujú. A túto bezmocnú masu štát vystavil výsledkom „kapitalistických trhových vzťahov“. Ak by sa všetky reťazce rozhodli zo dňa na deň zavrieť svoje prevádzky – môžu tak urobiť – nič im v tom nebráni ( veď máme „voľný trh ) – niečo ako štátny záujem sa ich netýka. V takej situácii by malí predajcovia neboli schopní zásobiť masy nakupujúcich.

      Jednoznačne sa musí začať znovu budovať spolu so štátnym poľnohospodárstvom a potravinárstvom, aj štátna maloobchodná sieť, ktorú treba chrániť od konkurenčných tlakov rôznymi ochrannými opatreniami.

      Reply
      • 23. februára 2019 at 18:45
        Permalink

        Martin.
        Takže ľudia sú odkázaní na maloobchod, lebo nič nepestujú. (zvláštna to myšlienka)
        No asi sa im to pestovať nechce, lebo neobrobených polí je dosť veľa.
        .
        Ale ako chlapec vyrastajúci za socializmu si pamätám že boli obrobené všetky polia. Myslím nie tie družstevné, ale tie za domom, alebo na miestach kde sa technika nedostala.
        Ale bolo to preto, lebo všade vládol nedostatok a v zime sa v zelovoci nedali kúpiť ani zemiaky. Teraz sú plné obchody a je jasné, že sa ľuďom nechce na poliach hrdlačiť keď si ľahko všetko kúpia.
        Ozaj a ako je to možné že keď sme boli „sebestační“ ničoho nebolo a keď nie sme tak sa pulty porehýbajú pod potravinami?

        Reply
  • 23. februára 2019 at 18:35
    Permalink

    Slečna Devana.
    Skúste si veci najskôr naštudovať a potom napísať. Normálny človek najskôr myslí a potom niečo povie.
    Len k jednej veci. JRD boli založené na ukradnutých pozemkoch a preto nikdy nemohli poriadne prosperovať.
    Mimochodom. V Poľsku nikdy žiadne družstvá neboli a napriek tomu vyvážajú nadprodukciu.
    .
    Ostatné najpodstatnejšie tu: https://blog.etrend.sk/daniel-jankech/kto-znicil-slovenske-polnohospodarstvo.html

    Reply
  • 24. februára 2019 at 22:37
    Permalink

    Devana, prestávam Vám rozumieť. Zaútočili ste nedávno na teoretické komentáre, vraj z teórie sa ľudia nenajedia. Čo o niečom svedčí, pretože dnes bez teórie (fyzikálnej, chemickej, biochemickej, ekonomickej, manažmentu, ap.) sa nič ani nedopestuje, nespracuje, nevyrobí. Podobne ste zaútočili na ľavicových intelektuálov. Akoby Vám zavadzali svojimi náročnejšími článkami, komentármi, pretože občas mám dojem, že veľká časť ľudí si sem prichádza pokecať, poklebetiť (aj s tým duchovným mrzákom D.J., v čom obzvlášť vyniká Slavomíra) a nie hľadať riešenia. Z DAVDVA sa stáva klebetný krúžok a nie priestor na hľadanie riešení.

    Pritom si však stačí pozrieť všetky Vaše články, sú to len všeobecné konštatovania, frázy, z ktorých sa ľudia skutočne nenajedia,, neponúkajú riešenia a určite nie premyslené, odborné riešenia. Nestačí byť len dobrým človekom a do všetkého hovoriť, bez odbornej teoretickej prípravy človek narobí viac škody ako úžitku, vnáša medzi ľudí práve ten chaos, o ktorom píšete.

    Tento komentár je vlastne reakciou na Vašu tézu dnes v Pravde: „Socializmus musel skončiť … aj z toho dôvodu, že ľudstvo ešte nedozrelo na zásadnú zmenu spoločnosti, aj keď po nej veľmi túži.“ Vlastne ste povedali, že kapitalizmus je tu ešte oprávnene, zákonite, pretože nedozrel čas na socializmus. Hoci je už dávno po socializme.

    Zrejme chcete ľuďom toho veľa povedať po ťažkých časoch. Ale múdrejšie je zvažovať slová, prežuť myšlienky, pretože podobnými hlúpymi tézami urobíte viac škody, ako úžitku. A trochu tej teórie by Vám nezaškodilo, pretože všetky Vaše blogy pôsobia naivne, priveľmi subjektívne a skúsený pravičiar Vás ľahko pritlačí k múru. A mňa z nich bolí hlava, a DAVDVA prestáva byť zaujímavý priestor na hľadanie riešení, treba ho nechať ako debatný krúžok a vytvoriť iný priestor.

    Reply
    • 24. februára 2019 at 23:46
      Permalink

      Pán Antal!
      A čo iné by sa malo v diskusii robiť ak nie debatovať? Vy tu robíte čo? Nedebatujete?
      Mňa z Devaniných článkov hlava nebolí, mňa bolí hlava zo spoločenských problémov, o ktorých píše Devana. Toto nie je akademická pôda, aby sa tu rozoberali nejaké tézy. Devana píše dobre, o ľuďoch a pre ľudí.
      P.S. A ja nech Vás toľko netrápim, pán Antal, jednoducho si ma nevšímajte, nečítajte, budete pokojnejší.

      Reply
    • 25. februára 2019 at 7:03
      Permalink

      Milan, ja Vám napríklad rozumiem veľmi dobre:-)
      Myslím, že bude najlepšie ak Vami spomínaný článok pošlem do redakcie…
      Možno by ste sa aj Vy mohli snažiť porozumieť mne.
      V prvom rade nepíšem pre odbornú verejnosť, ale pre ľudí, ktorých ľavica na Slovensku tak sklamala po 30 rokoch nečinnosti, že stratili nádej na normálny život.
      Je veľký rozdiel medzi teoretizovaním a praktickým životom, životom „más“.
      A stojím si za tým, ľudstvo mentálne, ale aj morálne ešte nedozrelo na zmeny v spoločenským zriadení…
      Ľavica na Slovensku, ale aj vo svete je toho príkladom.
      Kým ľavica nepochopí, že nie je len spolkom intelektuálov, ktorí vymýšľajú rôzne tézy a teórie, ale mala by slúžiť „masám“ a vrátiť tak obyčajným ľuďom, ich ľudskú dôstojnosť a vrátiť ľudskému životu hodnotu, tak vtedy ostáva len debatným spolkom…

      Reply
      • 25. februára 2019 at 14:54
        Permalink

        Devana, nepustil by som sa do tejto polemiky, keby ste s ľahkosťou nevyslovovali strategické tézy o socializme, na ktorých sa teoreticky pracuje desaťročia.

        To je jedno, pre koho píšete, ide o tie závery, vlastne vidieť, Vy si ani neuvedomujete ich význam. A ich dopady. Z toho ma bolí hlava. Pozrite sa, ak vyslovíte záver, že ľudia pre socializmus ešte nedorástli, p. Slavomíra si z toho urobila svoj triedny záver o ľuďoch a chápe ich ako triednych nepriateľov. Aj časť svojej rodiny. S ktorými nechce mať nič spoločné. Ako je to potom s tou mravnosťou, čistotou duše, človeka, veď tu predstavujete úplný opak.

        Inak, Vaše postoje, myslenie je typické pre upadajúcu európsku spoločnosť. Myslí si, že je stále centrom pohybu, pupkom sveta, hoci progresívny vývoj už dávno beží mimo Európy.

        Takýto záver, že podmienky pre socializmus ešte nedozreli, by sa s prižmúrením oboch očí dal urobiť len vtedy, ak by sociálna skúsenosť v tomto bola absolútna. Lenže nie je, socializmus v 1,3 mld. Číne, 80 miliónovom Vietname a na Kube pokračuje napriek Vašim vývodom ďalej, už dávno dozrel, aj prezrel. A nieže podmienky preň ešte nedozreli, ale už prezreli, odišli a Čína preto musí riešiť problémy nadvýroby, ktorou trpí každý systém po vyčerpaní svojho progresívneho vývoja. Reagovala na nadmerné kapacity globalizáciou a utváraním mamutích globálnych spoločností, ako je aj Huawei. A vytláča z pozícií západný kapitalizmus. O tom je dnešná vojna medzi USA a Čínou, snaha pribrzdiť Huawei a ďalšie čínske spoločnosti.

        Na túto obchodnú vojnu bude musieť Čína zákonite reagovať tak, ako reagovali všetky predošlé systémy – orientáciou na domácu spotrebu, teda podporou konzumného socializmu. Teda v rámci socialistického vývoja sa už riešia nadstavbové úlohy, nieže preň podmienky nedozreli. A žiadne Vaše morálne apely tento problém nevyriešia, pretože dnes už nielen kapitalizmus ale aj socializmus je konzumnou spoločnosťou, pretože tam ho tlačí ekonomický vývoj. Vaše posúvanie pozície pred socializmus celú situáciu iba zhoršuje, nieže zlepšuje. Z toho ma bolí hlava, že nepíšete o témach, ktoré sú Vám vlastné, ale fušujete do odborných tém, hoci sa teóriu odmietate zaoberať.

        Ale musím s uznaním povedať, že niektorí už zareagovali na to, že nemožno zovšeobecňovať skúsenosti európskeho socializmu a napr. aj pán Vašek napísal o kríze a zániku európskeho socializmu, nie o zániku socializmu všeobecne.

        Reply
        • 25. februára 2019 at 15:41
          Permalink

          Pán Antal, o socializme v Číne s Vami budem polemizovať, pretože zriadenie, ktoré si Čína vytvára sa nedá jednoznačne nazvať „socializmom“, aký poznáme z teoretických príručiek.
          Čína veľmi rýchlo a správne pochopila, že ak chce napredovať, tak sa musí vrátiť k tradíciám Konfucianizmu, ktoré tvoria morálny a mravný základ ich zriadenia, vybrať si zo starého modelu „socializmu“, všetko to dobré, ktoré slúžilo „masám“, napr. rozvoj vzdelania, vývoja vedy a techniky, a pod., vyvarovať sa chýb starého komunistické vedenia a v ekonomike sa rozhodla nasýtiť nenásytný Západný trh tým, že začala predávať svoje produkty za normálne ceny, bez zbytočne navýšenej hodnoty za „značku tovaru“ a začala si vytvárať tovary vlastnej značky…
          Pán Antal, nemusíte čítať moje články, pokiaľ máte pocit, že sú pod Vašu mentálnu úroveň…
          Nikoho nenútim, aby ich čítal, ale poteší ma, ak niekoho oslovia. Nebránim sa ani konštruktívnej kritike, pretože tá človeka môže posunúť ďalej.
          Vo svojich článkoch v prvom rade vyjadrujem svoj vlastný názor, s ktorým niekto súhlasí, alebo nesúhlasí, pretože každý má právo na svoj vlastný názor.
          A napíšem to znova…
          Ak ľavica bude len intelektuálne teoretizovať a dávať najavo vlastnú mentálnu nadradenosť a v podstate sa vysmievať z ľudí, na ktorých je postavené fungovanie spoločnosti, tak ostane len protipólom bratislavskej slniečkarskej kaviarne. A to by bola veľká škoda…
          Strategické ľavicové tézy sú dôležité, ale dovolím si povedať, že pomaly 90% ľudí, ktorých sa týkajú, im nerozumie a ak chcete osloviť „masy“, mali by ste ich osloviť ich vlastným jazykom, inak vás nebudú brať vážne.
          Viete čím sa stal Dr. Gustáv Husák skutočným štátnikom a skutočným intelektuálom?
          Pretože ostal ČLOVEKOM, cítiacím a empatickým s obyčajnými ľuďmi, nikdy nezabudol z akého prostredia vyšiel a celý život sa snažil robiť všetko preto, aby v krajine v ktorej bol zodpovedný za jej vedenie, ľudia, ktorí poctivo pracovali pre spoločnosť, mali svoju hodnotu a ľudskú dôstojnosť.
          Pán Antal, múdrosť sa nezískava len vzdelaním, ale aj tým, ako dokáže človek svoje vzdelanie použiť nielen pre seba, ale pre prosperovanie celej spoločnosti.
          A často sa stáva, že vzdelanie nenahradí prirodzenú inteligenciu a „zdravý sedliacky rozum“….

          Reply
          • 25. februára 2019 at 16:15
            Permalink

            Devana, s Vaším komentárom súhlasím na 100%!!!
            To je briliantová vetička: „…ČLOVEKOM, cítiacím a empatickým…“

            Prehodím výhybku k pánu Antalovi:
            Pán Antal, buďte taký láskavý a vynechajte ma zo svojich komentárov. Čo Vy, preboha, viete o mojej rodine? Neviete o mne nič, NIČ! Možno iba to, že som! Nevŕtajte do mňa!!!

          • 25. februára 2019 at 16:23
            Permalink

            No, dobre, pani Devana, ja som povedal, čo som potreboval, a už budem dobrý a hlavne mlčať:-).

          • 25. februára 2019 at 16:36
            Permalink

            Pani Slavomíra, Vy ste do verejného priestoru pustili, že ste sa kvôli svojim politickým postojom pohádali až do nezmieriteľného postoja s niektorými z rodiny, boli tam dôsledky, nechcem to rozoberať. Diskutovali sme o tom. Ja si to neodkladám, ale dalo by sa to vyhľadať, ja si nevymýšľam.

    • 25. februára 2019 at 12:27
      Permalink

      Pán Antal, zastanem sa pani Devany, lebo jej kritika ľavicových intelektuálov je úplne oprávnená. Obrazne vyzývať z doktorských katedier ten plebs dolu, aby sa dovzdelal a snažil dostať do intelektuálnych výšin je … poviem zo všetkého, čo ma napadlo len kontraproduktívne.

      Na VŠ sme mali vedúceho katedry, prof. Kosmáka z Brna. Trochu bol z politických dôvodov odstavený, ale prednášal prípravu matematiky na štátnice. Nikto to nedokázal podať tak jednoducho, pochopiteľne a prehľadne, pritom stručne. Raz mi povedal, že intelektuáli často pestujú akési duševné „mazáctvo“. Nechávajú študentov trápiť sa – keď som sa tým ja mohol útrpne prehrýzať, tak si to pekne prežuj aj ty. Veľkosť ozajstných mudrcov je v tom, že akceptujú tú deľbu práce, čo ste spomenuli na inom mieste, a dokážu s ľuďmi hovoriť o zložitých veciach ich jazykom.
      Tie riešenia by mali prichádzať od nás (aby som teda neukazoval prstom na niekoho iného).

      Reply
      • 25. februára 2019 at 12:56
        Permalink

        Súhlasím s Vami, pán Marián! Pomenovať zložité veci jednoducho, nie je jednoduché.
        Pekné, že ste sa zastali Devany, hm, GENTLEMAN.

        Keď už hovoríme o gentlemanoch, tak niečo od G.B.Shawa:
        „V živote ženy poznáme sedem období: 1.batoľa 2.dievčatko 3.slečna 4.mladá žena 5.mladá žena 6.mladá žena 7.mladá žena“

        Reply
      • 25. februára 2019 at 16:18
        Permalink

        Pán Moravčík, všeobecne súhlasím s tým, že sa máme snažiť podávať zložité teórie jednoducho. Lenže to možno pokladať zo strany ľavicových príjemcov len za neplodné teoretizovanie, v praxi je to oveľa zložitejšie a z tohto neplodného uvažovania sa ľavicová inteligencia nenaje ani nič plodné neutvorí.

        V prvom rade tu musí byť záujem o ľavicové koncepcie. Európske ľavicové masy, aj komunistické hnutie však po r. 1989 zanevreli na marxizmus, teórie. Ak som napr. na stránkach KSS vyslovil známu marxistickú myšlienku, že socializmus je vedou a ako vedu ho treba aj budovať, tak som zožal kritiku, vraj žiadnu vedu pre socializmus netreba. A od tohto postoja sa odvíjajú ďalšie problémy.

        Na spracovaní veľkého množstva historických údajov, údajov z vývoja biologickej formy a vývoja planéty Zeme a vesmíru, na vytváraní vedeckého obrazu sveta, bez čoho nie je možné načrtnúť obraz budúcnosti, by sa mal podieľať veľký kolektív. Na ich zjednodušení, prepracovaní a príkladoch by potreboval pracovať tím, nie jednotlivec. Povedzte, kde ich vziať, ak je tu taký odpor k teórii a inteligencii.

        Málokto si uvedomuje, ale hneď po novembri mohutný úder kapitálu smeroval proti marxistickým pracoviskám. Boli ihneď rozbité, rozprášené. Kapitál nebol taký humánny, ako komunisti po r. 1968. Vysoká škola ekonomická bola ideologicky citlivým pracoviskom, po r. 1968 sa dosť ľudí cítilo ukrivdenými. Ale doc. Štern, prof. Sedlák, budúci rektori a ďalší mohli pokojne učiť na škole, nikto ich nevyhodil. Nová moc však povyhadzovala na ulicu všetkých, koho považovala za nebezpečných, mnoho z týchto ľudí pod tlakom zomrelo. Marxistických, komunistických teoretikov nemal kto sponzorovať, museli sa živiť svojimi rukami, niektorí žili len z biedneho predčasného dôchodku a na veľký teoretický výskum zostávalo málo priestoru. To bolo aj účelom úderu kapitálu, nepripustiť ideovú alternatívu.

        Ja viem, že tu pôsobia aj marxisti na katedrách, ako Peter Dinuš alebo Ľuboš Blaha, ale to je tak trochu marxizmus prispôsobený potrebám kapitálu. Obaja sú indeterministi, hoci marxizmus je determinizmus, bez determinizmu žiadnu vedeckú koncepciu novej spoločnosti nevytvoríte. Takže táto podoba marxizmu je neškodná a preto vítaná. V podstate sa sústreďujú na kritiku ani nie tak kapitalizmu, ako jeho liberálnej, globálnej podoby. Čo môže byť v záujme národného kapitálu, s ktorým je tak trochu spojený aj Smer. A samotná kritika kapitalizmu mu neuškodí, skôr ukazuje svoju „demokratickú“ tvár, že pripúšťa aj marxistov, ľavičiarov a ich kritiku kapitalizmu.

        Lenže život komunistickej inteligencie, marxistom nestrpčuje len kapitál, ale aj samotní komunisti. Na stránke KSS, keď už nemohli, najmä Peter Nišponský zniesť moje názory, začali útoky a ohováranie, ako sme museli skončiť na katedrách a robiť všeličo možné. KSS niežeby si chránila svoju komunistickú inteligenciu, ale do nej ešte kopala.
        Ja to vcelku chápem, ja ako revolucionár, dialektik vidím spoločnosť vo vývoji, teda aj socializmus vo vývoji, jeho vystriedanie pokrokovejším systémom. Lenže tým narúšam tzv. životné istoty mnohých, spojené s nemennou podobou socializmu, preto to odmietanie. Ja sa nežalujem, len vysvetľujem, v akých náročných životných podmienkach od začiatku sa pohybovala komunistická inteligencia a aj dnes do nej zo všetkých strán ešte kopú, trochu sa pridala aj Devana.
        Tak trochu s tým, že ona žiadnych teoretikov nepotrebuje, pretože ona sama to vie najlepšie a jednoducho vysvetliť.

        Takže ľahko sa teoretizuje o tom, ako by to malo vypadať. ale súčasná civilizácia a svet začal byť veľmi zložitým a na teoretickú reflexiu, jednoduché vysvetlenie týchto javov treba mnoho času a priestoru a hlavne záujem.

        Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *