Ako ďalej so zaostalou architektúrou slovenských miest

Prečo si vôbec prečítať článok o tom, že slovenské mestá a hlavne Bratislava, ako najväčšie, majú zaostalú architektúru, keď to všetci vidíme a pociťujme na vlastných životoch? Možno preto, že s tým treba niečo robiť, nemlčať a konať. Priestor ako taký nám odjakživa dáva možnosti. Steny, uhly, predmety v ňom nám umožňujú vykonávať rôzne pohyby a činnosti. My sami sme spolutvorcami tohto prostredia, ktoré prispôsobujeme podľa našich potrieb, na ktoré zas majú vplyv javy v prírode.

Kedysi za Československej socialistickej republiky dochádzalo na Slovensku k mohutnej výstavbe. Bolo po vojne, veľa ľudí prišlo o domovy, o infraštruktúru. Takzvané „budovateľské roky“ boli plné odhodlania, keď ľudia išli robiť všetci spolu, aby si pomohli veci vybudovať. Taká kolektívna práca s plusmi aj mínusmi… Neskôr, ako narastal počet obyvateľov, bolo potrebné vystavať stále viac bytov, vybudovali sa sídliská, stavalo sa rýchlo, často lacno, nekvalitne (ale zas nie vždy, stavalo sa aj kvalitne, záležalo od prípadu) a skrátka sa zas veľa vecí vybudovalo. Problém nastal, keď staré zavadzalo novému, častokrát boli kvôli tomu zbúrané historické pamiatky, ktoré nemali mať význam pre robotnícku triedu a tak sa nepouvažovalo, ako ich zachrániť. Neskôr, po zmene režimu, prišiel zlom a nové aspekty, ktoré priniesla doba. Zrazu mali mnohí v rodinách so štyrmi členmi aj zo tri autá, infraštruktúra, ktorá nebola stavaná na taký počet vozidiel skrátka nevydržala,kvôli slabej predvídavosti javov a nastali prvé problémy. Systémy totiž neboli dodnes spravované vedeckou metódou (tým nemyslím názory vedcov). Mestá ako celky síce zniesli výstavbu developerských projektov mnohých súkromníkov a finančných skupín, no aj tie museli dobre rozmýšľať, čo kde postaviť a nakoniec mnohokrát museli pristúpiť k tomu, že vytvárali akoby samostatné mestá v meste, ktoré k okoliu vôbec neprislúchali, súkromné cesty, objekty, služby, lebo štát a samosprávy nestíhali upravovať verejný priestor, neboli totiž peniaze, tie sa sústredili v rukách pár jednotlivcov, ktorí o sebe tvrdili, že keďže znášajú tlak, aby z toho tiež niečo mali, vedia to urobiť lepšie. No ako to dopadlo vidíme sami.

Prečo o tom píšem? Pre DAV DVA som už napísal dosť o Venus projekte, ktorý propaguje Zdrojovú ekonomiku. Tento projekt má väčšina ľudí spojený s kruhovými mestami, aj keď podstata v ňom je úplne niekde inde a aj keď sa spýtali J. Fresca, čo by urobil, keby získal peniaze na vybudovanie takého mesta, odpovedal, že by ich vrazil do vzdelávania, lebo ak by do takého mesta umiestnil dnešných ľudí, správali by sa tam podobne ako teraz, keďže iné nepoznajú. Je to ako keď na východe Slovenska dali byty mnohým príslušníkom rómskeho etnika, mnohým kočovníkom a oni ich rozbíjali (a pozor, toto sa dialo aj kedysi, keď ich tam začínali ubytovávať v minulom režime). Nevedeli na čo je splachovací záchod, nechápali prečo by sa mali umývať v nejakej vani, prečo odpadky hádzať do nádoby zvanej kôš, prečo otáčať s koliečkom na radiátore, keď vonku je kopu dreva, na čo používať príbor na jedlo, keď majú ruky a predsa s týmto nemotorným náradím nevedia narábať a rukami to zvládnu šikovnejšie. To nevymizlo jedným či dvomi ukážkami sociálneho pracovníka, museli mu dať dôvod prečo to robiť, museli ho to trpezlivo učiť, najmä starších. Preto nečakám, že keď sa postavia na Slovensku budovy, ktoré budú mať aký taký zmysel, že ich ľudia budú hneď vedieť využívať. A prečo som začal Venus projektom? No preto, lebo v tých jeho kruhových mestách je aký taký zmysel. Nie sú stavané pre peňažný systém, aj keď by v ňom teoreticky mohli existovať, no ich úžitková podstata by sa stratila. V ich strede by mali byť určité počítačové systémy a vzdelávacie priestory, zdravotná starostlivosť, taktiež podstatné snemové priestory, jednoducho taký základ, na čom by budúca spoločnosť stála. Ibaže v súčasnosti si to môžeme predstavovať zväčša podľa toho, čo dnes považujeme za nevyhnutné. V okolí by boli prístupové centrá, kde by ľudia našli to, čo si dnes kupujú, nasledovali by výskumné centrá pre vývoj výrobkov, zdravotníctvo, energetický výskum a podobne, za nimi v ďalšom kruhu rekreačné a športové priestory, za nimi by mohli byť domy zasadené v prírodnom prostredí tak, že by nebolo vidieť z jedného domu do druhého, okolie by mohli vypĺňať jazierka, za nimi by mohli byť bytové priestory, kde by ľudia mali k dispozícii spoločné miestnosti napr. posilňovne, debatné miestnosti a podobne. Nasledovať by mohli plochy pre aquapóniu, hydropóniu, nové technologické miesta pre výživu obyvateľstva. Za týmito plochami by mohli byť priestory pre rôzne zábavné aktivity iného druhu… Proste, dalo by sa to usporiadať rôzne, navyše budovy by mohli byť samovztyčujúce sa, so solárnymi panelmi nielen na strechách, ale aj v múroch, projektované podľa najnovších technológií, prevzdušnené, odolné voči zemetraseniam zakomponovaním práve takých tvarov do ich vizuálu, dalo by sa s nimi vyhrať. V nich by sa dalo prepravovať napr. akoby zavesenými vlakmi, medzi mestami by mohli jazdiť rôzne rýchlovlaky, skrátka využili by sa najmodernejšie technológie a inteligentný dizajn.

Kde ale máme dnes inteligentný dizajn, keď prebudovávame staré mestá a neefektívne využívame zdroje, peniaze, nervy a naše životy vôbec? Veľká väčšina budov je stavaná na tzv. modernú krásu, nie pre účel, ktorý má mať. Často napr. najvyššie budovy na planéte boli vybudované len pre efekt, ako samoúčel, no ich vlastná funkcia nebola zamýšľaná, iba neskôr doplnená, aby v budove niečo bolo. Domy a byty často stále staviame s obdĺžnikovými tvarmi a do nich sa snažíme vtesnať rôzny nábytok, často zistíme, že treba niečo zbúrať, pristaviť, lebo návrh neobyčajného domu, s ktorým niekto nemá skúsenosti je drahý a tak často replikujeme už nám známe nefunkčné tvary a priestory. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo tá ktorá budova okolo ktorej idete má taký či onaký tvar? Prečo často, keď získa nového majiteľa, je nie dokonale spĺňajúca potreby toho ktorého človeka a on musí potom ďalšiu časť svojho života zháňať prostriedky, aby mohol prejsť do budovy, ktorá to už spĺňa, je napríklad viac osvetlená, má menej plesní, nie je na miestach so zvýšenou zemskou radiáciou atď.? Individuálne požiadavky a potreby musia byť v danom čase zhodnocované a upravované, samozrejme s ohľadom na celkové možnosti. Niekto si totiž postaví vilu, ktorú vôbec nepotrebuje, iba chce ukázať, že na to má, no vyplytvá množstvom zdrojom a upratovačky v takých domoch občas navštívia jednotlivé miestnosti pomaly častejšie než vlastník. Materiály, aké sú využívané, sú dnes často podľa trendov, no nie s vedeckým posúdením, či sa na dané miesto hodia. Síce nám pribúdajú odborníci, ktorých si tí solventnejší môžu dovoliť, ale stavebníctvo v súčasnosti je plytvaním materiálu nedozerných rozmerov a výsledky z neho tiež – spomeňme len prepúšťanie tepla na starších budovách. Nevidím dôvod, aby mali ľudia žiť v prostredí, ktoré nemaximalizuje ich potenciál a ešte im škodí a vidieť to ako motivačný faktor, že keď si to nezlepšíš, zomrieš, ochorieš a podobne. Prečo by mali svoje životy tráviť každý jeden niečím, čo už sme ako ľudstvo vyvinuli na ďaleko vyšší level a daného človeka by sme mohli využiť na zlepšovanie spoločnosti radšej v nejakom vedeckom inštitúte, kde by sa mohol vzdelávať a prinášať ďalšie poznatky pre lepší život všetkých a nie pre seba vynachádzať znovu ten povestný oheň, veď mu bude bohato stačiť, keď bude vedieť ako ho založiť a nemusí si celou procedúrou prechádzať s takým plytvaním času ako ten úplne prvý človek…

Stále bývam v obci neďaleko Bratislavy, dochádzam cez príšernú dopravnú situáciu denne do mesta. Tam vidno, že bez zničenia súkromných pozemkov sa nedá nič zlepšiť, dokonca aj cesta je spravená tak kľukato len z dôvodu, že obchádza pozemky, ktoré niekomu patria a tak sa v zákrutách mnohí zabíjajú, na vzdialenosti, ktoré sú úplne zbytočne vzdialené, úplne zbytočne sa pritom míňajú zdroje, ktoré by mohli byť využité radšej na stavbu desiatok inteligentných miest, no my skrátka stále potrebujeme živiť ten systém, kde sa riadime podľa pravidiel, ktoré nemajú vedecký základ, prečo by tak alebo tak mali fungovať. Som k rôznym možnostiam zabaviť sa, či niečo získať, rôzne vzdialený než iní ľudia, ktorí mali napr. šťastie, že pred mojim narodením získali možnosť bývať niekde, kde majú väčšie možnosti sa vzdelávať v knižniciach, navštevovať rôzne kultúrne podujatia a rozširovať si tak obzory a predstavivosť, skrátka súčasný chaos mi nedáva zmysel a bolo by dobré, keby sme o tom už nielen hovorili, ale aj pochopili to, ozaj pochopili, kde sú problémy a urobili reálne kroky, aby sme to zmenili.

Ani keby sme teraz vybudovali knižnice vecí, teda akési požičovne materiálu, napríklad v hlavnom meste, nemali by k tomu všetci ľudia rovnako vzdialený prístup, neboli by najefektívnejšie v súčasnom rozložení mesta, a preto by sa mohlo začať práve u veľkých developerov, keď už stavajú nové štvrte, myslieť aj na sociálny aspekt týchto častí. Je síce pekné, ak dáte budove rovnú strechu, vyzerá niekde zaujímavo, napr. medzi inými rovnými budovami na nejakom bulvári by sa asi šikmá strecha nehodila, no aspoň využite daný priestor na nej. Utvorte tam strešnú záhradu, každý tvar by mal mať zmysel, mal by dávať možnosti, mal by mať účel, veci by nemali byť len tak, lebo som to videl niekde, páči sa mi to, mám zrovna na to peniaze, no v dlhodobom horizonte viem, že to bude škodiť aj okoliu. Venus projekt je ďaleko vzdialený pri súčasnom rozmýšľaní ľudí aj keď technologicky by sa dal zrealizovať už dnes, no čím inteligentnejšie budovy budete robiť a budete nimi inšpirovať druhých, budete sa ich snažiť priviesť na to, prečo by sa mali snažiť o systematické, komplexné riešenia života v mestách, prečo konať tak ako konať, že je tam nejaký vedecký dôvod, tým skôr sa dopracujeme k tomu, že si budeme môcť sadnúť a porozprávať sa o tom, ako teraz ďalej. Že už nechceme míňať zdroje na niečo, čo nedáva zmysel časový, zmysel ohľadom vzdialeností, zmysel ohľadom účelu, zmysel ohľadom napredovania všetkých a chceme pracovať na maximalizovaní nášho potenciálu v prostredí, ktoré nám k tomu bude čo najviac napomáhať, bude komplexne posudzované, že v ňom nebudú nezmyselné zásahy a že aj slovu inteligentný dáme iný pokročilejší význam, teda prostredie si upravíme inteligentnejšie. Možno som slová v tomto texte nepoužíval najodbornejšie sám a viem, že jazyk je vecou interpretácie, preto bude problém, aby prišlo k pochopeniu u niektorých ľudí, no snažím sa dať najavo, že so stavom, v akom som okolím akoby uväznený, nie som spokojný a že alternatíva tu už je a ja sa k nej budem snažiť priblížiť svojou činnosťou v budúcnosti a dúfam, že nebudem sám a viacerí tak činiť budete.

Foto: Puntin1969, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom